Elektronické publikovanie SF dostáva nové dimenzie. Po tom, čo na sieti vydané a voľne dostupné poviedky vyhrali Nebulu a World Fantasy Awards, prichádza plne grafický časopis The Spook.
Pozn.: „Tento článok vyšiel v denníku Korzár, v prílohe Hogo fogo zo spoločnosti 5. decembra 2001. Fandomu ho, v plnej verzii, poskytol autor.“ Pán prsteňov a Harry Potter zvádzajú v posledných dňoch celosvetovú bitku o prvenstvo na filmovom i knižnom tróne, ktorá neobišla ani Slovensko. Celý „súboj“ sprevádza množstvo marketingových akcií, spomeňme aspoň prvé slovenské knižné vydanie Pána prsteňov, uvedenie rozhlasovej hry, či fazuľky každej chuti, známe z Harryho Pottera, ktoré už dostať v každých potravinách. Či nakoniec súboj vyhrá Rowlingovej Harry Potter, alebo Pán prsteňov od J. R. R. Tolkiena, je zatiaľ otázne. Faktom je, že fantastike sa (nech už onen imaginárny súboj dopadne akokoľvek) dostala zelenú a začalo sa o ňu zaujímať čoraz viac ľudí. V tejto súvislosti je zaujímavý fakt, že tesne pred vypuknutím „fantasymánie“ vznikla prvá slovenská tolkienáda Miešanci. Autormi trilógie sú Alexandra Pavelková a Štefan Konkol, pričom prvé dve knihy sú už na trhu a záverečná časť má byť akousi dvojknihou, ktorú pripravuje každý z dvojice autorov zvlášť. Vydanie Miešancov je vo svete priaznivcov fantasy literatúry udalosťou, ktorá zákonite vyvolala rozporuplné reakcie. Spojili sme sa preto s oboma autormi a spravili nasledovný rozhovor…
Na Slovensko sa pomaly, ale isto blíži vlna, ktorú zdvihla správa o sfilmovaní Pána Prsteňov a blížiace sa uvedenie prvého dielu trilógie do kín. Milovníci tejto knihy J. R. R. Tolkiena sa rozdelili do dvoch skupín – jedni sa na film netajene tešia, druhí to odmietajú s odôvodnením, že si nechcú kaziť svoju predstavu hlavných hrdinov. Prípravy na príchod Pána Prsteňov sú veľkolepé: na oficiálnych internetových stránkach venovaných filmu sa objavujú obrázky a plagáty, ale aj celé úryvky z diela, rušno je aj na internetových stránkach fanklubov. V kníhkupectvách (zatiaľ najmä v predajniach zahraničnej literatúry) sa objavujú oficiálne publikácie, venované filmu, možno očakávať reedície dávnejšie vydaných Atlasov Stredozeme a iných kníh, rozoberajúcich a dotvárajúcich Pána Prsteňov. V neposlednom rade treba spomenúť dva zásadné počiny z domácej dielne: Slovenský rozhlas a Rádio Twist spojili svoje sily a na pokračovanie vysielajú dramatizáciu Pána Prsteňov a (konečne) vyšiel slovenský preklad tejto knihy – lepšie povedané, v obidvoch prípadoch ide o jej prvý diel, nazvaný Spoločenstvo Prsteňa…
„Nikdy si skutočne nevychutnáte Shakespeara, pokým si ho neprečítate v klingončine," povedal kancelár Gorkon v šiestom dieli série Star Trek: Neobjavená zem.
Na západnom fronte nič nové – víťazí profesor Tolkien, nasledovaný dotieravým mladým čarodejníkom…
Při zatmění slunce amatérská astronomka objeví kometu. Vědci posléze zjistí, že je to kometa mezihvězdná – potažmo velká, rychlá a pocházející odněkud mimo naši sluneční soustavu. Navíc se srazí s naším starým dobrým Měsícem, který se změní ve velkou hromadu kamení. Tahle situace se pochopitelně nelíbí obyvatelům měsíční základny ani politikům, kteří do ní vložili obrovské státní investice. Vědci se navíc nemohou dohodnout, co se stane dál. Na rozdíl od vědců si to dokáže představit každý, kdo někdy hrál kulečník – kamení se rozprskne na všechny strany a jedna z těch stran je bohužel reprezentována Zemí.
Nakladatelství Beta Dobrovský pokračuje v kompletaci Kingových knih a vydává i ty tituly, které v České republice již jednou vyšly, a to v nakladatelství Melantrich. Po románech To a Nezbytné věci přišla na řadu Geraldova hra s původním překladem Bušky Bryndové. Geraldova hra je první ze dvou románů, jež jsou volně propojeny jedinou událostí, zatměním slunce nad státem Maine v roce 1963, které se velmi výrazným způsobem zapsalo do životů hrdinek obou románů a díky němuž také došlo mezi oběma ženami k určitému mentálnímu propojení (dalo by se říct, že toto je jediný trochu nadpřirozený dějový prvek obou knih). Druhou stranou celku je pak román Dolores Claibornová (ten vyšel původně u nakladatelství Odeon ještě dříve než Geraldova hra u Melantrichu).
Za minulý mesiac sa v jedinej bratislavskej sci-fi špeciálke najviac predával prvý diel slovenského Pána prsteňov. Prinášame kompletný rebríček dvadsiatich najpredávanejších kníh.
Sú veci medzi nebom a zemou a kvalita prekladu nepreváži fakt, že keď nemáte Pána prsteňov doma v knižnici, nie ste in. Bestsellerom novembra sa totiž podľa očakávania stalo Spoločenstvo prsteňa…
Úryvok rozhovoru z Fantázie 20, v ktorom sme dali rovnaké otázky autorovi slovenského prekladu Pána prsteňov Otakarovi Kořínkovi a autorovi rozhlasovej hry, ktorú v týchto týždňoch vysiela Twist a Slovenský rozhlas.
Desať rokov po Tehanu vstúpila Ursula le Guinová opäť do sveta Zeměmoří, s krátkymi prácami Tales from Earthsea (Príbehy zo Zeměmoří) a novým románom Other Wind (Iný vietor). Tentokrát však použila nový prístup – skúmanie Zeměmoří na rozdiel od toho, aby mu „vzdorovala“. Obohacuje Zeměmoří o jeho históriu, pričom pokračuje v témach načatých v predchádzajúcich knihách. V pôvodnej trilógii (Čaroděj Zeměmoří, Hrobky Atuánu a Nejvzdálenější pobřeží) išlo o čistú epickú fantasy, v ktorej bežný život hrá len malú rolu – kým Tehanu je antifantasy, v ktorej sa stala vysoká mágia viac-menej nepodstatnou. Nové príbehy sú postavené niekde medzi tieto dva extrémy; ako by povedal Ged: „Takto sa udržuje rovnováha.“
Druhý diel Pána prsteňov v slovenčine vychádza 20. decembra, takže ho môžete kúpiť ako pekný vianočný darček. Brloh aj tentoraz ponúka zľavy pre tých, ktorí si knihu objednajú dopredu.
Cizinec v cizí zemi je mnohými kritiky považován za nejlepší román Roberta A. Heinleina. Byl napsán počátkem šedesátých let a zajímavé na něm je to, že se stal kultovním dílem představitelů hnutí hippies. Pozoruhodná je tato skutečnost hlavně proto, že Robert A. Heinlein rozhodně žádným levicově smýšlejícím revolucionářem nebyl, spíše naopak, jeho sklony k militarismu jsou jasně patrné jak z veřejně prezentovaných názorů (schvalování války ve Vietnamu), tak z některých knih (Hvězdnou pěchotu a Vládce loutek budu jmenovat za všechny). Jak se to tedy mohlo stát?
Ďalší krst na slovenskej literárnej scéne a možno nové hviezdy literárneho neba. V príjemnej atmosfére kníhkupectva Brloh na Heydukovej prebehol krst najnovšej knihy poviedok autorov Zusky Minichovej, Vila Búra a Tona Stiffela združených v skupine 3Éder. Krstným otcom sa stal mecenáš slovenskej fantastiky, šéfredaktor časopisu Fantázia Ivan Aľakša.
Ben Bova, ktorého u nás poznáme hlavne z románu Mars, vydáva prvú časť série Asteroid Wars (Vojna asteroidov).
Už tri mesiace beží na stránke amerického sci-fi a fantasy spravodaja Locus debata o tom, ako Rowlingovej „Harry Potter and the Goblet of Fire“ získal Huga. Diskusia dokonca zatienila aj ohlasy na pád Dvojičiek. Americkí fanúšikovia to považujú za zneváženie tejto ceny. Aké sú argumenty obidvoch strán a ako Potter túto cenu vlastne získal?
James P. Hogan sa najnovšou knihou pridal k autorom, ktorí dej situujú na azda najpopulárnejšiu planétu slnečnej sústavy. „Martian Knightlife“ sa odohráva cca v 22. storočí na červenej planéte a hlavní hrdinovia to veru majú ťažké.
Diela Larryho Nivena pre nás v dnešnej dobe nie sú žiadnou neznámou. A je to fajn, pretože sú pútavé a dobre „čtivé“. Stačí si spomenúť na Svět Ptavvů, Prstenec, Stavitelé prstence a Vládci Prestence… A teraz sa stretávame s knihou Neutronová hvězda, ktorou nás obdarilo nakladateľstvo Wales.
Na pultoch kníhklupectiev sa objavila nová fantasy pre dospievajúcich. Ak sa vám zapáči, určite budete zvedaví na jej autorku.
Poznámka: Spojili sme sa s vydavateľstvom Slovart, v snahe získať kontakt na pána Kořínka, autora slovenského prekladu Spoločenstva prsteňa. To sa nám síce nepodarilo, no aj tak sme získali pár zaujímavých informácií o tom, ako to celé so slovenským Pánom prsteňov bolo…
V prvom rade ma zaujalo meno autorky. Tým, že mi absolútne nič nehovorilo. A keď som sa pustila do čítania, príbeh ma pohltil… Nad Sarimgatom zúri búrka. Taká, akú ešte nikdy nikto nezažil. Búra mesto, ničí podhradie, zabíja. A more vyvrhuje ostrov. A s ním čosi, čo malo ostať navždy pochované…
Byla to bouře, jakou Sarimgat ještě nezažil. V tú noc sa z vĺn oceánu vynoril ostrov, hnaný zdivočeným vulkánom. Zahynuli stovky ľudí, no to najhoršie ešte len malo prísť. Osud hral s bohmi kocky – a v hre bola minulosť aj budúcnosť. Ostrov, ktorý bol kedysi morským dnom, totiž ukrýva tajomstvo, ktoré nemalo nikdy uzrieť svetlo sveta. Po stovkách rokov sa znova vrátil… Kto? Na túto otázku vám odpovie vynikajúca fantasy mladej českej autorky. Straky na vrbě pokračujú v defilé najlepších z najlepších – a ja mám radosť. Už dávno som nečítal takýto skvelý epos – za ktorý by sa nemusel hanbiť ani sám profesor Tolkien…
Ray Bradbury je majstrom krátkych poviedok. Romány sa mu však väčšinou nedaria, tie najlepšie tvorí spojením poviedok z rovnakého prostredia. Aj najnovší román From the Dust Returned: A Family Remembrance je tohto druhu.
Vydavateľstvo Laser pokračuje v sérii príbehov z pera Roberta E. Howarda. Očividne z princípu, v snahe vydať všetkých howardovských hrdinov v rovnakej úprave. Pretože, tak ako kráľ Kull z Atlantídy, aj Solomon Kane, puritán, už po stránkach kníh v českom preklade kráčal. Pred ôsmimi rokmi a v inom vydavateľstve, no kráčal. A – pravdu povediac – jeho kroky nestáli sa druhé vydanie. V celej zbierke poviedok a fragmentov je len jeden diamant v kope bezcenného uhlia…
Další Howard na pultech! Ale Conan Society tentokrát jásat nebude, hlavním hrdinou je někdo úplně jiný. Po kultovním Conanovi, jeho předchůdci Kullovi a Caesarovu současníkovi Branu Mac Mornovi se setkáváme s hrdinou alžbětinské Anglie – Solomonem Kanem.
„May I ask you a few questions? They would be published in our magazine in the form of an interview.“ Tak to celé začalo. Prečítajte si o autorovi u nás pomerne neznámeho Prsteňa tmy, knihy, ktorá je aj nie je pokračovaním Pána prsteňov profesora Tolkiena. Zoznámte sa s Nikolajom Perumovom, narodeným v krajine neobmedzených možnosti, v súčasnosti profesionálnym fantasy spisovateľom žijúcim v Texase.
Samozrejme, Harry Potter s ohnivou čašou už nie sú novinkou, no nedalo mi, aby som sa k nim nevrátil aj ja. Na rozdiel od väčšiny čitateľov je totiž môj názor na toto pokračovanie štúdia na Rokfortskej škole mágie vyslovene negatívny. Pani Rowlingová sa – podľa mňa – nechala zatlačiť k stene peniazmi a napísala… nie veľmi dobrú knihu. A už nie pre deti. A zároveň ešte nie pre dospelých… Pre koho vlastne?
Najvyššie ocenenie pre fantasy autorov udeľovali tentoraz v kanadskom Montreali. Rozhodcovia sa však v hlavnej kategórii nevedeli rozhodnúť.
Druhý diel trilógie o zabijakovi plnom emócií nás zanechal v neistote. Ruiz Aw odplával z Mořských věží, síce do ďalšieho nebezpečenstva (ostrov ľudožrútov), no zdalo sa, že je z najhoršieho vonku. Porazil predsa Vládce všeho… Čakal ho už len vzťah k Nise, bývalej Faraoskej princeznej, poriadne naštrbený, no so silným potenciálom. Ale… Ray Aldridge ma celkom prekvapil, až posledná kniha trilógie Emancipátor je tým pravým orechovým. Je to príjemná, akčná a miestami vtipná space opera s celkom originálnymi nápadmi a výborným spádom.
Konečně po letech a pěti románech dorazila do Zemí koruny české Alexandra Pavelková, jinak nejlepší SF spisovatelka na Slovensku a držitelka, dalo by se říci sběratelka, různých literárních ocenění. Nedorazila osobně, ale v podobě své páté knihy – sbírky povídek Prokletá přísaha. Co je ovšem pro mnohé důležitější, kniha je přeložena do češtiny. Vzdejme tedy hold vydavateli i překladatelce (což je u větší části knihy sama autorka) a pusťme se do čtení.
Debaty vedené na fantasyplanet o tom, jestli je styl psaní Alexandry Pavelkové podobný stylu Andrzeje Sapkowského, nebo ne, nechápu. Srovnávat tyto dva autory jen proto, že oba se podstatně více, než je ve fantasy zvykem, zabývají psychologií svých postav, je sice logické, ale o kvalitě povídek samotných to nevypovídá vůbec nic. Takže: ano, Vimka, hlavní hrdinka povídkové sbírky Prokletá přísaha, se podobně jako Sapkowského Geralt velice trápí, protože je jiná než „obyčejní“ lidé kolem ní (i když by to nikdy nepřiznala ani sama sobě), ale tím veškerá podobnost se zaklínačem končí.
Prekladať kultové dielo, druhú najpredávanejšiu knihu na svete (po Biblii) nie je ľahké. Najmä ak sú potenciálni čitatelia roky v kontakte s kvalitným prekladom skutočnej milovníčky Tolkienovych prác – Stanislavy Pošustovej (český preklad, Mladá Fronta). Obávali sme sa preto toho, ako sa tejto náročnej úlohy zhostí Slovensko, kde doteraz Pán prsteňov nevyšiel. A… Čo dodať, obávali sme sa právom. Môžem zodpovedne povedať, že sa na preklade pojmov a korektúrach nepodieľal žiaden fanúšik príbehu Vojny o Prsteň. Niektoré faux pas sú skutočne neodpustiteľné…
Pán prsteňov profesora Tolkiena víťazí aj na ďalekom východe – v Košiciach ;-) Tam dokonca niekoľkými projektilmi naraz…
Napriek našim výhradám voči prekladu, profesor Tolkien aj v slovenskom vydaní s prehľadom víťazí nad mladou generáciou :)
Na počiatku bola poviedka. Krátka, úderná, neffovská. Bola o Miléniu, prelome tisícročí, ktoré môže z civilizácie homo sapiens spraviť… sekanú. No a po poviedke – úspešnej – prišli romány. Vo veľkom štýle, s dlhým časovým odstupom. Prepracovali a rozvinuli nápad, pridali ďalšie línie, postavy – a myslíte si, že na prospech veci? Neviem, poviedky Ondřeje Neffa sa mi vždy páčili viac a v románoch kvalitu Měsíce mého života nikdy neprekonal. Pretože, román nie je poviedka, něco je skrátka jinak. Trilógia Milénium pred nedávnom vyšla v druhom vydaní, v jednej knihe – a tak máme opäť príležitosť pozrieť sa na zuby jašteričím Umranom a… zakázaným technológiám (viď Ikarie).
Pokračování příběhů ze světa, který je plný magie a přesto svými peripetiemi až příliš připomíná náš vlastní středověk, navazuje celkem plavně na první díl. Ramusijanskou církev rozštěpilo schizma. Její nová hlava Himerius obětoval příliš mnoho své touze po moci, než aby uznal nároky téměř zázrakem zachráněného pontifexe Macrobiuse. Stejně tak se rozštěpila i světská moc. Vyobcovaný král Abeleyn se z konkláve vrací domů, do těžkých bojů mezi jemu věrnými a rytíři církve, a své hlavní město nachází v troskách jako požářiště. Plukovník Corfe Caer-Inaf je pro změnu použit jako průsečík mocenských sporů mezi králem Lofantyrem a jeho matkou královnou vdovou. Corfeho žena se stala oblíbenou kořistí merduckého vládce. Himeriovi lidé neustále nalézají nové a nové palivo pro své kruté hranice.
Náboženské války zachvátily zemi – ba dokonce celý svět. Pohané – jako obvykle tak jsou nazýváni ti, kteří vyznávají jiné než moje náboženství – obklíčili Aekir a svojí početní převahou nakonec obránce zdolali. Jen hrstka z nich unikla – mezi nimi voják Corfe a nejvyšší pontifex Pěti království Macrobius. Oba však těžce ranění – Corfe na duši, protože jeho milovaná manželka zůstala v Aekiru, dozajista mnohokrát znásilněná a nejspíš již mrtvá, – a Macrobius na těle, neboť přišel o zrak.
Poviedky Michala Hvoreckého majú silu. Dokážu ovplyvniť bežného konzumenta ako aj kritikov, ktorí v intelektuálnom orgazme vyvaľujú oči (viď obálka knihy). Jednoducho, všetci sa rozplývajú nad talentom mladého obyvateľa Wilsonova. A pýtate sa, či oprávnene? Túto otázku si musí každý zodpovedať sám – pretože, napriek tomu, že sú Lovci & Zberači vynikajúcim čítaním, nedoporučujem ich každému. Intelektuál bude vzdychať rozkošou, no ak čítate výhradne Kulhánka, Eddingsa či Goodkinda, obchádzajte túto elegantnú knihu širokým oblúkom. Hrozí vám totiž intoxikácia myslením…
V bežnej čitateľskej i autorskej praxi prevláda rovnica jedna sa rovná jednej – čiže jeden autor, jedna kniha. Ako osvieženie sa vyskytujú prípady autorských dvojíc (bratia Strugackovci, Konkol a Pavelková), prípadne zborníky poviedok či básní. Traja autori v jednej knižke, v dvoch prípadoch dokonca vytvárajúci autorské dvojice (Zuska Minichová – Tono Stiffel, Vilo Búr – Tono Stiffel) tvoria vskutku výnimočný prípad.
Spomenutá trojica vydaním spoločnej publikácie zviditeľnila existenciu novej literárnej skupiny, členmi nazvanej 3Eder. Literárna činnosť členov 3Eder – a je úzko spätá so vznikom a rozvojom časopisu Fantázia. Práve na jeho stránkach sa objavila značná časť v knižke publikovaných poviedok. Práve tu debutoval Tono Stiffel. Skupinu nespája nejaký presne vymedzený program, ale snaha písať kvalitnú, čitateľsky príťažlivú fantastiku. Tento cieľ je možné dosiahnuť rozmanitými prostriedkami – čiže „mozaikou rôznobežných ciest“.
Vrzgla bránička. „Dobrý deň, mladý pán,“ zašvitorila poštárka, vysušená pani v najlepších rokoch… na kremáciu. „Tak som vám ju znova priniesla.“
„Fantáziu?“ neverím vlastným ušiam. Bezúspešne sa snažím ovládnuť, ruky sa trasú.
„Tak, tak… Fantáziu!“ šepká a oči sa jej lesknú. „Dúfam, že vám nevadí, že je obal trochu poškodený. Však sa nehneváte, panáčik? To viete, poštári sú tvrdí chlapi.“
Pred očami mám krvavé súkno. Fučím?
„Tá obálka je dobrá, ba aj poviedky sú lepšie ako minule…“
Nezabiješ, opakujem si v duchu a naťahujem ruku. Poštárka uhýba a tak spolu tancujeme proxemický tanec – ako dve včely nad orchideou.
„Ba aj o Heavy Metale som si prečítala, je to cooooool!“ Prevaľuje to nezvyčajné slovo na jazyku, pomaly čakám, kedy jej vypadne z úst.
„Ach, a Ďurinko Červenák! Neviete náhodou jeho adresu?“
Dosť! Ruším prísahy a sľuby, tasím remington zastrčený v teplákoch prekliato nízko a pálim. „Apage, Satanas!“ revem a z chladnúcich prstov jej vyťahujem… sviatosť ;-)
Fantázia sa vrátila!
Vzhľadom na to, že pred nedávnom šiel v televízii film rovnakého mena, nezaškodí si porovnať, v čom sa líši Hvězdná pěchota Roberta A. Heinleina od filmového prepisu pod taktovkou Paula Verhoevena. Pretože, rozdiel štyridsiatich rokov a existencia (resp. neexistencia) studenej vojny nie je to jediné, čo ich odlišuje. Johnnie ostal Johnniem, no myšlienka… tá sa zmenila.
Neviem, ako vy, ale ja som bola veľmi potešená tým, že sa v pomerne krátkom čase objavila na trhu ďalšia Zelazného kniha. Veď v podstate len nedávno sme sa zaradovali Jackovi, Pánovi tieňov…
Dej románu Podvrženec sa odohráva znova v Zelazného alternatívnych svetoch. Z nepreberného množstva svetov autorovej fantázie sú tentoraz v centre pozornosti dva, medzi ktorými panuje určitá rovnováha. V jednom z nich vládne mágia a v druhom zas je v popredí technika a jej pokrok.
Hviezdnou svätyňou sa sága o Konfluencii uzavrela. Príbeh Yamamanamu (teda Yamu) sa skočil. Alebo… ani nie? Ťažko povedať, vzhľadom na to, že trilógia Paula McAuleya je zo súdka večných príbehov – ktoré nikdy nekončia. Plynú, tečú ako Veľká rieka, spájajú kultúry, rasy, dejiny. Tak ako Hyperion Dana Simmonsa, aj Sága o Konfluencii – umelej planéte na konci Vesmíru – nemá jasný záver. Lov na Yamu sa síce skončí (ako, to si prečítajte sami), no život ide ďalej. A nikto nikdy nemôže odhaliť všetky jeho tajomstvá…
Philip José Farmer je u nás pomerne známy – aj keď jeho veci vyšli už dávnejšie. Možno si spomeniete na cyklus Stvoriteľ vesmíru, možno na Svet Rieky – každopádne, mám ho „zafixovaného“ ako autora bizarných príbehov. Philip Farmer, držiteľ desiatok ocenení a naposledy nositeľ Nebuly 2000 za veľmajstra žánru. V slovenskom preklade práve vyšla jeho kniha Temné slnko – a hneď na úvod je vhodné poznamenať, že sa ani tentoraz pán spisovateľ nevydal na nové chodníčky. Svet Temného slnka je opäť bizarný, nie nepodobný Skleníku Briana Aldissa…
Celá devadesátá léta 20. století Stephen King koketoval s mainstreamem. V jeho románech ubývalo nadpřirozena a veškeré zlo, které tak obratně dávkuje, mělo stále více a více reálný základ. Bylo to podle mého názoru spíše na škodu, protože rovnováha obou prvků, hrůzy nadpřirozené a té, kterou pociťujeme všichni v reálném životě, když procházíme neosvětlenou ulicí a za sebou slyšíme tiché kroky nebo sledujeme v televizi, jak letadla naráží do Obchodního centra v New Yorku, povyšovala Kingova díla nad obvyklý průměr. (Jak je tato metoda účinná, dozajista věděli už kupříkladu Edgar Allan Poe nebo také Charles Dickens, stačí si přečíst v románu Čaroděj a sklo citovanou Vánoční koledu). To nebo Svědectví toho budiž jasným důkazem.
Prví Drakobijci (1999) boli príjemným prekvapením. Druhí (2000) sa takmer stratili v žiare vychádzajúcej hviezdy Pavla Renčína – vďaka jeho poviedke Tanči mezi vločkami som dal zbierke hodnotenie 10/10, preože to bol text, ktorý MUSÍ vlastniť každý fanúšik fantasy. Nuž, a tento rok sa súťaž O železnou rukavici lorda Trollslayera konala opäť – a tak k nám znova prišli Drakobijci. Silnejší, vyrovnanejší – bez hrotu ľadovca v podobe Pavla Renčína. Pavel síce poviedku napísal (a vyhral), no jeho náskok už nie je taký výrazný. Keby som bol drakom, z nory veru nevyleziem…
Románem Spoušť pokračuje nakladatelství Baronet ve vydávání knih, pod nimiž je jako spoluautor podepsán Arthur C. Clarke. Jelikož je skutečný autorský podíl velmistra světové sci-fi na těchto dílech sporný, kvalita je přímo úměrná schopnostem většinou neznámých mužů, kteří stojí v pozadí a na obálce se většinou krčí až někde dole. S Gentrym Lee to Clarkovi příliš nevyšlo, všechna pokračování románu Setkání s Rámou jsou slušně řečeno nepovedená, Michael Kube-McDowell patří ale do trochu jiné kategorie, a to především díky románu The Quiet Pools, který byl v roce 1991 nominován na Huga. (Jinak je Kube-McDowell známý kupříkladu příznivcům série Star Wars, do které přispěl třemi romány.)
Dej Tretej planéty smrti sa spočiatku vracia na Pyrrus, kde fauna a flóra aktívne reagujú na myšlienky kolonistov – ktoré sa časom vypracovali na vražedné šialenstvo (Prvá planéta smrti). Ako každá vojna si aj táto vyberá svoju daň a Pyrranov je čoraz menej. Nemožno sa preto diviť, keď to raz Jasona DinAlta prestane baviť – a rozhodne sa odísť. Cieľom je planéta s nežným názvom Felicity – ktorú sa občas niekto pokúsi kolonizovať a spravidla pri tom zmizne bez stopy…
Možná jste se někdy po přečtení knihy, zatoužili poznat s autorem? Zjistit, jaké motivy ho vedly k vytvoření tak úchvatných povídek, románů, cyklů? My vám tuto možnost z různých důvodů nenabízíme. Ovšem dovolíme vám nahlédnout tolik do autorova života, kolik nám bylo umožněno a třeba vám odpovědět na vaše otázky.
Poul Anderson, spisovatel, který se vždy na vysoké literární úrovni pohyboval jak ve světě sci-fi, tak ve světě fantasy, zemřel 31. července 2001 na rakovinu prostaty. Před samotnou recenzí bych mu rád věnoval malou soukromou vzpomínku, neboť to byl právě on, kdo mě svými Strážci času, útlou brožovanou knížkou s jasně oranžovou obálkou, která poprvé česky vyšla před třiceti lety, přivedl ke čtení sci-fi. Až po něm jsem objevil Roberta A. Heinleina (Dveře do léta), Isaaca Asimova (Ocelové jeskyně), Arthura C. Clarka (2001: Vesmírná odyssea) a Briana Aldisse (Nonstop). Bez Poula Andersona bych se k nim možná nikdy nedostal…