Držiteľ Huga a autor nespočetných románov z prostredia Star Wars Timothy Zahn ponúka svojim fanúšikom opäť niečo, za čo sa nebude musieť hanbiť. Angelmass z názvu románu je tajomná mimozemská sila, ktorá prostredníctvom čiernej diery emituje častice, nazývané „Anjeli“. Ich zvláštnosťou je schopnosť vplývať na správanie sa ľudí, a stávajú sa neodmysliteľnou súčasťou medziplanetárneho systému Empyrean. Zahn napísal space operu v klasickom duchu, v ktorej okrem „Anjelov“ vystupuje aj mladý, neskúsený akademik vtiahnutý do špionážnych intríg, mladá žena unikajúca bývalému milencovi, či celé agresívne a expanzívne impérium s imponujúcou flotilou vesmírnych lodí a vlastným nepriateľom.
A znova tu máme Deana Koontza a jeho Christophera Snowa. Tentoraz z jeho okolia začnú miznúť deti. A Christopher znova zaháji pátranie. Stopy zas vedú do vojenskej základne Fort Wyvern a znova sa dotýkajú výskumov jeho matky. Ale tentoraz nejde iba o genetické pokusy na zvieratách, ale o výskum časopriestorových presunov. Mestečko na území základne, ktoré obývali pracovníci výskumu a vojenskí zamestnanci, je opustené a zdevastované. Jeho ulicami sa preháňajú len geneticky upravené zvieratá – naše známe agresívne opice a mutanti, zrodení taktiež vďaka genetickým výskumom. A na svet sa derie čosi horšie, čosi, čo môže spôsobiť jeho absolútnu skazu. Čosi, čo bolo predmetov výskumu s názvom Tajomný vlak, čosi, čo sa na Zem dostalo pri nešťastnom a nepodarenom pokuse z neznámeho miesta a času…
Poteší, keď sa človek po dlhšej dobe stretne s priateľom. Mňa potešilo, že sa na trhu znova zjavila kniha skvelého autora horrorov, Deana Koontza.
Konečne sa na pultoch kníhkupectiev objavila knižka mojej krvnej skupiny od trojice autorov, z ktorých dvaja sú u nás už celkom známy. Larry Niven vytvoril cyklus diel pod názvom Známy vesmír a cyklus o Prstenci (spoluautor Trieska v Božom Oku). Jerry Pournelle je zase známy ako tvorca SF vojnových príbehov o Falkenbergovej légii a tiež ako spoluautor iných románov (Posledná skúška). Recenzie v iných periodikách opisovali román ako klasickú strieľačku v štýle Votrelcov. Prebal knihy zase tvrdí, že votrelci sú pri tomto románe ako neškodné postavičky z Disneya. Pravda je niekde uprostred. Jedna vec je však nepopierateľná. Vďaka tejto knihe som znova prežil ten príjemný pocit úžasu z dobre popísanej, inteligentnej akcie. Naposledy som tento pocit zažil pri knižnej sérii Vojna proti Chtorru od Davida Gerrollda.
Po dvoch predchádzajúcich príbehoch o svojráznej a nebojácnej kapitánke Honor Harringtonovej nám nakladateľstvo Polaris ponúka tretie pokračovanie. Autor David Weber si vytvoril hrdinku s ostrými charakterovými rysmi a podarilo sa mu to tak plasticky, že väčšinou máte pocit, akoby Honor niekde reálne existovala a Weber opisoval len jej osudy ako nejaký kronikár. Aj jeho svet po veľkej Diaspore je nadmieru realistický a hodnoverný. Možno trochu aj preto, že sa v ňom stretávame s politickými ťahmi, mocenskými machináciami a zo skorumpovanosťou a prehnitosťou súčasných vlád a vládnúcich garnitúr.
Kto by nepoznal diela Lois McMaster Bujoldovej! Ja! No dobre: napísala radu úspešných próz, ako napríklad Vorkosiganskú ságu a v týchto dňoch jej vychádza The curse of Chalion (Kliatba Chalionu). Dej sa krúti okolo chlapíka menom Lupe dy Cazaril, ktorý je pomerne nenápadný až do chvíle, kedy sa rozhodne vstúpiť do otvoreného boja proti Chalionu – kráľovskému sídlu, kde v detstve pracoval ako kŕmič princezniných psov. Hrad sa vzbúrencom podarí dobyť, kráľ Gulf s manželkou sú mŕtvi. Ukáže sa však, že z niekdajšej rozmaznanej princeznej vyrástlo inteligentné a veľmi pekné dievča a Cazaril stojí pred neriešiteľnou dilemou.
Larry Niven sa už dávno stal klasikom žánru SF a žijúcou legendou. U nás (resp. v Česku) vyšlo niekoľko jeho samostatných románov a niekoľko, na ktorých sa podieľal ako spoluautor. Vytvoril si svoj vlastný osobitý svet budúcnosti pod názvom „Známy vesmír“ a umiestnil doň väčšinu svojich diel. Literárne ocenenia aj ohlas čitateľov si získal románom „Prstencový svet“ a rovnako úspešné boli aj jeho pokračovania. Tentoraz sa na pulty dostáva jeho poviedková zbierka „Neutrónová hviezda“, v ktorej sa stretneme zo známymi (Beowulf Shafer, loutkař Nesse), ale aj neznámymi postavami, situáciami a vecami. Mnohé z poviedok sú dejovo a časovo situované pred jeho romány a tak sa mnohokrát dozvieme, čo čomu predchádzal
Antológia poviedok editorov Martina H. Greenberga a Larryho Segriffa Past imperfect (názov je slovnou hračkou od „past perfect“, čo je názov pre anglický gramatický čas – predprítomný) obsahuje príbehy na tému cestovania časom.
Jozefa Girovského žiadnemu z priaznivcov slovenskej fantastiky predstavovať netreba. Je dvojnásobným víťazom Ceny Gustáva Reussa a jej dlhoročným, veľmi úspešným účastníkom, publikoval vo Fantázii, Logruse, Ikarii, Nemezise a iných slovenských či českých periodikách. Debutoval na stránkach zborníka Krutohlav 91–92, kde sa dostala jeho poviedka Poklad. Dnes, po desiatich rokoch tvorby a súťaženia je tu konečne knižka. Zbierka poviedok, ktorá poskytuje dôstojný, reprezentatívny a zároveń čitateľsky príťažlivý výber autorových próz.
Scott Warden, americký softwarový inžinier, je s manželkou a ťažko chorou dcérou v Thajsku. Študuje tamojšiu kultúru a slní sa na plážach. Je 21. storočie. Jedného Dňa sa v džungli objaví chronolit – pamätný monument, oslavujúci víťazstvo Thajska 20 rokov v budúcnosti. Podobné chronolity sa začínajú objavovať na celom svete. Hrozí kolaps. Scott sa aj s rodinou vracia do USA, aby spolu s priateľom – tajným agentom a experimentálnou fyzičkou doslova bojovali s časom, a pokúsili sa zmeniť budúcnosť, ktorá sa už stala. Nová „časovka“ The Chronoliths je považovaná za dosiaľ najlepšie dielo Roberta Charlesa Wilsona a je to tiež jedna z desiatich najlepších SF vydaných v roku 2001. Keď ju zoženiete, sem s ňou!
Román „Večná sloboda“ nadväzuje na Haldemanovu slávnu „Večnú vojnu“. Tento román sa vo svojom období stal kultovým. Vyhral Huga aj Nebulu a svojou myšlienkou a posolstvom ovplyvnil mnohých neskorších autorov a čitateľov a vo svojom subžánri ho zatiaľ žiadny román neprekonal. Za jeho úspechom možno stálo aj to, že sugestívne rozprávanie hlavnej postavy Wiliama Mandelu o vojnových útrapách, bolo podložené Haldemanovými spomienkami z Vietnamu, kde niekoľko rokov bojoval.
Stephen Baxter nás v tomto svojom románe uvádza do zaujímavého sveta neutrónovej hviezdy, v ktorom je vytvorená humanoidná civilizácia mikroskopických rozmerov. Úvodný popis príhod v pralese mi pripomenul Aldissov Skleník. Potešil ma portrétik o autorovi v závere. Tento milý, informácie šíriaci zvyk sa z knižiek čorasz väčšmi vytráca pod priehľadnou zámienkou „neodstrašovania čitateľov“. Ja si však myslím, že ide skôr o urážku.
Román End of era (Koniec epochy) najlepšieho kanadského autora Roberta J. Sawyera sa pohráva s motívom cestovania v čase. Tentoraz ide o staršieho archeológa Brandona Thackeryho, ktorý sa vďaka objavu Huangovho efektu vráti o 65 miliónov rokov naspäť, do obdobia Mezozoika, aby sa pokúsil vyriešiť záhadu vyhynutia dinosaurov.
Jack McDevitt sa u nás predstavil výborným románom Motory Boha o výprave na jednu zvláštnu planétu plnú obrovských tajomných sôch. Po dvoch rokoch sa znova stretávame z dielom tohto, kritikou aj čitateľmi, uznávaného autora. Tentoraz to však nie je hard SF, ale katastrofická SF. McDevitt na ploche takmer päťsto strán rozohrá osudy mnohých postáv, ale tej päťstej strany sa dožijú len niektoré a môžem rovno napísať, že na začiatku sa absolútne nedá určiť ktoré to budú, nech by ste skúšali akékoľvek špekulácie.
Vianočný rebríček bol v Košicich trochu iný ako v Bratislave, osoby v prvej trojke sa však nemenia. Tolkien, Rowlingová, Pratchett = svätá trojica.
Hellraiser, Cabal – noční rasa, Candyman… Treba ešte spomínať ďalšie tituly? Nemyslím. Majster horroru je zas tu, je tu dlho očakávaná Třetí kniha krve. A nesklamala. Mňa teda určite nie…
Napriek všetkému objaviteľskému a výskumníckemu úsiliu dnešnej doby, napriek prirodzenej ľudskej zvedavosti, snažiacej sa prísť na kĺb každej zvláštnosti a zamotanosti, jestvujú aj v súčasnosti záhady, s ktorými si jednoducho rady nevieme. Jednou z nich je Stonehenge. Nik nevie, ako a prečo a načo, nik nepozná pravý účel tejto stavby. A tak neostáva nič iné, iba domienky, prekonštrukcie, výmysly. Jedným z tých, ktorí sa pokúšajú prísť veci na koreň a podávajú svoju vlastnú verziu, je Bernard Cornwell. Jeho román Svatyně sa pokúša objasniť, prečo, načo a ako Stonehenge vzniklo…
Séria Xanth Piersa Anthonyho vznikla skôr ako Zeměplocha, aj keď teraz využíva Ankh-Morpork ako reklamnú barličku, aby českí a slovenskí čitatelia vedeli, čo za knihu majú pred sebou. Xanth sa takto maskuje za humornú fantasy, aj keď ňou de facto nie je. Je to len skvelá fantasy s humorným nadhľadom, ktorý – v prvých dvoch dieloch, ktoré vyšli česky – podľa mňa stojí vyššie než tak zbožňovaná Zeměplocha. Kým pratchettova séria ma spravidla uzívala a uspala (mimo línie Bábi Zlopočasnej a Stařenky Oggovej), Xanth ma bavil a baví. Na rozdiel od Zeměplochy má totiž dej…
Ďakujem osudu a všetkým scifistickým božstvám za Paula J. McAuleyho. V Anglicku aj Amerike už vyhral nejednu cenu a prirovnávajú ho k novodobému Heinleinovi, či Asimovi. Vniesol do súčasnej SF nový svieži dych, nové nápady, novú koncepciu a načrtol nové smery, na ktoré sa už nejaký čas netrpezlivo čakalo, pretože v posledných rokoch vývoj vo vnútri SF dosť stagnoval.
Asylum (orig. Sanctuary) je mesto „preslávené“ svojou spodinou, úbohosťou a korupciou. Je to Svet zlodejov (orig. Thieves World) a tzv. shared world pre hromadu spisovateľov, ktorí si mysleli, že písať poviedky z jedného sveta je prima nápad. Robertovi Asprinovi sa podarilo zlákať kopec slávnych mien a vydať pekných pár antológií, no moje dojmy z tohto sveta sú viac ako rozpačité. Poviedky z Asyla majú totiž háčik – kým bežné „shared world“ texty bývajú samostatné, príbehy v zbierkach Sveta zlodejov sa na seba snažia nadväzovať. A nedarí sa im to – len mätú čitateľa. A tak, kým v prvých troch zbierkach (Svět zlodejů, Příběhy od Oplzlého jednorožce, Stíny Asyla) sa našlo aspoň zopár perál, ktoré stáli za prečítanie, Bouřlivé období je jednoducho… odpad. Dve priemerné poviedky, tri nudné a zamotané – plus tri zbytočné fragmenty z pera samotného editora, ktorý sa snažil udržať dejovú líniu pokope. Nič viac, nič, čo by stálo za vaše peniaze…
Neal Stephenson je spisovateľ, ktorý výrazne rozbúril čitateľské vody nielen v oblasti SF, ale aj ďaleko za jej hranicami. Bestselerový rebríček New York Times hosťoval jeho kultový „Sneh“ niekoľko týždňov. A to už je čo povedať, pretože do tohto rebríčka sa zatiaľ dostali len tri nefalšované SF. Stephenson je komplexný autor, ktorý ak sa raz pustí do nejakej problematiky, zvládne ju do najmenších detailov. Tak to bolo aj v jeho románe „Sneh“, kde sa pustil na pôdu virtuálnej reality a kyberpriestoru, čo bolo skôr doménou kyberpunkových klasikov Wiliama Gibsona a Brucea Sterlinga. Stephenson povzniesol túto tému do úplne iných rozmerov a vyťažil z nej toľko, koľko sa hádam len dalo. Kniha sa okamžite po vyjdení stala kultovou záležitosťou a vyniesla Stephensona do výšin. Tým bola pre neho táto téma vyčerpaná a tak sa vrhol na ďalší subžáner SF, nanopunk. Napísal román „Diamantový vek“ a situácia sa opakovala…
Ako každá megapredávaná knižka, aj Harry Potter má už svoju paródiu. Volá sa „Barry Trotter and the Unauthorised Parody“ (Barry Trotter a neautorizovaná paródia) a napísal ju humorista Michael Gerber, ktorého môžu americkí čitatelia poznať zo stránok The New Yorkera, The Atlantic Monthly, The Wall Street Journalu či Esquireu.
Pred Vianocami jednoznačne víťazili darčekové knihy – Pratchettom počínajúc a… metlobalom končiac ;-)
V krátkom časovom slede vydáva Baronet ďalšiu, v poradí už tretiu, zbierku poviedok od žijúcej legendy Raya Bradburyho pod názvom Jízda na slepo. Prvé dve Rychlejší než oko a Proti proudu času sa z pultov veľmi rýchlo rozchytali. O kvalite jeho poviedok netreba nikoho presviedčať. Prednedávnom som v jednom antikvariáte narazil na jeho celkom prvú zbierku Zlaté jablká slnka, ktorú vidal ako dvadsaťštyriročný. Medzi poviedkami v tejto zbierke a v tej najnovšej nie je takmer nijaký rozdiel. Bradbury ma skrátka na poviedky talent a nie hocijaký. Asi nikto nedokáže dať do poviedok toľko poetickosti, melanchólie a tajomna v tak dokonalom koktaily s citom pre detaily, ako on. Chcel by som sa na svet niekedy pozrieť jeho očami, v ktorých sa aj obyčajné veci stávajú nevšednými a vzrušujúcimi. Z rozprávania priateľov viem, že veľa ľudí priviedol k SF práve Bradbury (Marťanská kronika bola tiež jednou z mojich prvých SF), pretože nepíše čistú alebo tvrdú SF. Jeho pviedky sú SF motívmi väčšinou len jemne líznuté a podobne je to aj v tejto najnovšej zbierke.
Redaktori časopisu Locus urobili súhrnný rebríček SF a fantasy kníh, ktoré sa dostali do rôznych rebríčkov najlepších kníh roka. Medzi dvanástimi zdrojmi nechýbali New York Times, Publishers Weekly či internetové kníhkupectvo Amazon. V desiatich z nich figuroval román Neila Gaimana „Amarican Gods“, ktorý už po česky vydal Polaris pred Vianocami ako „Američtí bohové“.
Niekto mi môže vytýkať, že som pre túto recenziu zvolil príliš bombastický názov. Pravda je taká, že ten názov je ešte príliš slabý. Hneď po vyjdení v Amerike, sa o tejto antológii, do ktorej prispeli najvýznamnejší sučasní SF autori, hovorí ako o počine desaťročia. Robert Silverberg nosil túto myšlinku v hlave už dosť dlho. A jedného dňa to spravil…
Nová, svieža krv na poli SF, Paul J. McAuley, si získal v Amerike aj v Anglicku kritikov a čitateľov svojou inteligentnou, jemne technologickou SF. U nás, resp. v Česku vyšla, v nakladateľstve Milénium 2000, jeho prvá kniha pred necelými tromi rokmi. Volala sa „Štyristo miliárd hviezd“, nebola však prvou knihou, ktorú napísal. Už vtedajší ohlas na tento román dával tušiť, že na autorskom poli SF sa zjavila osobnosť. Harlan Elison o McAuleyovi povedal, že pozdvihol súčasnú SF zo stagnácie a udal jej nové trendy a obzory. Je to presne tá nová krv, ktorú SF už dlho potrebovala.
J.K. Rowlingová(36), autorka série o Harry Potterovi za opäť vydala. Šťastným ženíchom je Neil Murray(30). Obrad prebehol letnom sídle v škótskom Aberfelde, 26.12.2001. Je to Rowlingovej druhé manželstvo, predtým bola vydatá za portugalského novinára Jorge Arantesa, s ktorým má dcéru Jessicu(8). Veľa šťastia! (Keď financií majú evidentne dostatok.)
Na predpremiére filmu Harry Potter a kameň mudrcov som sa zhodou okolností dostal ku knihe, ktorú by som si inak asi nekúpil – k dielku Fantastické zvery a ich výskyt. Je to jeden z komerčných príznakov pottermánie, praktický význam žiaden – čisto náhodou sa však mohlo stať aj to, že by ma kniha zaujala. Hmmm, vlastne aj zaujala. Celých desať minút…
„Byznys a politika je třaskavá kombinace.“ Anotácia na obálke vystihuje knihu viac ako verne. Nový román Miroslava Žambocha je jednou z mála fantasy, ktorá nie je postavená na hľadaní čarovných predmetov. Zápletka je založená na obchodnom nápade a komplikácie spôsobujú obchodno-politické úklady súperov. Hrá sa skutočne na ostrí a žiadnym z hrdinov si nemôžete byť istý. Je klaďas, záporák, prežije, neprežije? Pred autorovou schopnosťou vystavať príbeh na originálnej myšlienke a nápaditom spracovaní sa s úctou skláňam…
Jméno Frank P. Wilson není českému čtenáři neznámé. Tentokrát se dostáváme ke sbírce, která bývá označována jako hororová, ale není tomu tak zcela. Kniha obsahuje čisté horory, čisté sci-fi, ale i povídky, které do SF řadí jen nějaký nepodstatný prvek. Jako každá sbírka i tato má své lepší a horší chvilky, zabývat se budu jen těmi, které mne nějak zaujaly…
Americkí bohovia od Neila Gaimana dostali najviac hlasov v ankete o najlepšiu knihu v prehľade Locus Online. Kniha bola nominovana za najlepšiu knihu roka siedmymi mediami zahŕňajúcimi: Amazon.com, the San Francisco Chronicle and the Washington Post, Locus.
Ďalšími nominovanými boli: Jonathan Carroll – The Wooden Sea, Stephen King and Peter Straub – Black House, Maureen F. McHugh – Nekropolis, China Miéville – Perdido Street Station, Kage Baker – The Graveyard Game, Clive Barker – Coldheart Canyon, John M. Ford – The Last Hot Time, King – Dreamcatcher, Ursula K. Le Guin – The Other Wind a Connie Willis – Passage.
O kvalitách knihy sa máme možnosť presvedčiť aj my, pretože je horúcou Vianočnou novinkou na pultoch kníhkupectiev.
Táto recenzia je dodávaná bez akýchkoľvek záruk, čo sa spoľahlivosti, presnosti a ďalších biomagických funkcií týka, a rád by som vás upozornil, že autor recenzie zvlášť nezaručuje, nedoporučuje, ani nezodpovedá za nejaké, respektíve akékoľvek pochopenie svojho produktu a odmieta niesť zodpovednosť za následky jeho čítania tak návštevníkom tohoto servera, ako aj akoukoľvek osobou, entitou, či božstvom.
Rok sa zišiel z rokom a k čitateľom konečne dorazil posledný diel trilógie Runová magie. Válečné runy, ktoré sa v druhom diele stratili (Ztracené runy) sa tentoraz prerodili do rún čarodejníckych. Pričom dej nejakú tú kvapku mágie potreboval, na začiatku tretej knihy je pevnosť Torra Alta takmer zničená obliehaním Vaalakanmi a hrdinská výprava (Hal, Caspar, Brid…) zúfalá v márnej snahe nájsť čarovné Vajce druidov. Nedarí sa a nedarí, hrdinovia očividne netušia, že v úvode záverečnej časti ságy to nemôžu mať ľahké…
Prešov – Podľa predbežných správ viacerých kníhkupcov je najpredávanejším domácim autorom mladý prozaik Michal Hvorecký, ktorý na trh uviedol svoju druhú knihu Lovci a zberači. Uvedenie knihy sprevádzalo aj promotion po viacerých mestách a reklamná kampaň. Kniha vzbudila veľký ohlas aj medzi kritikmi. „V Čechách i na Slovensku vyšlo množstvo kontroverzných recenzií, od najpochvalnejších až po zdrvujúce. A to je dobre, pretože to svedčí o tom, že moja nová kniha nie je ľuďom ľahostajná,“ povedal nám autor Lovcov a zberačov, ktorý na margo promo-kampane podotkol: „Vzhľadom na slovenský literárny trh ide o výnimočnosť, ale všade inde je to štandard. Podľa mňa nie je ani také ťažké knihu vydať, ako ju predať.“
Pokémoni už sú pomaly „out“, mestečko South Park tiež, o takých Ninja korytnačkách ani nehovoriac. Na scénu nastupuje nový fenomén, ktorý ovplyvní aj tohoročné Vianoce. Teda hlavne darčeky pod stromčekmi. Na jednej strane je to malý okuliarnatý čarodejník Harry Potter a na druhej fenomén Pána prsteňov. K tejto „fantasymánii“, ako sme to nazvali podľa žánru, do ktorého môžeme oba fenomény zaradiť, najviac prispelo ich sfilmovanie. Na plátna sa dostáva jednak prepis románu Angličanky J. K. Rowlingovej, čerstvej spisovateľskej miliardárky, Harry Potter a Kameň mudrcov, ako aj dlhoočakávaný filmový prepis románu Pán prsteňov: Spoločenstvo prsteňa, najúspešnejšej anglickej knihy minulého storočia od J. R. R. Tolkiena.
Na poslednú časť trilógie Emancipátor som čakal ako na spasenie. Bystra v Brlohu som otravoval minimálne päťkrát s otázkou „Už ho máte?“, načo mi v štyroch prípadoch musel smutne oznámiť, že ešte nie.
Osobnosť a dielo profesora Tolkiena sú natoľko významné, že na ne zareagovala aj bežná verejnosť. Kto nečítal Pána prsteňov, nie je „in“. Nemožno sa preto čudovať, že na boom okolo filmu Spoločenstvo prsteňa zareagovala aj Fantázia, jediný slovenský časopis zamerený na fantastiku. A urobila to po svojom, s razanciou sebe vlastnou. Tam, kde iní napísali článok (Markíza, Nový čas, SME), Fantázia hodila do ringu celé 54 stranové číslo. Portréty, rozhovory, eseje, recenzie, obrázky – snáď už len hudobná kulisa a vôňa Rivendellu tomu chýbajú ;-)
Krvavá pyramída? Cesta do pekla? Čestní, ľstiví and krutí? Prečítajte si krátky storyboard Miešancov III (moja verzia), ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou dodržaný nebude, postavy si – ako vždy – idú svojou cestou a kašlú na ich autora.
Čestne sa priznám, počítačové hry zo série Wing Commander som nikdy nehral. Ba nevidel som ani film – aj keď, toto ma nemrzí, vraj to nebolo nič moc. Čítal som však prvú knihu zo sveta pilotov formácií Wing – Nálet bez návratu – a páčila sa mi. Poctivá, na nič sa nehrajúca science fiction o vesmírnom konflikte ma pohltila a vypľula s ohryzenými nechtami a červenými očami po jednohubkovom čítaní. Nálet bez návratu sa však skončil, tentoraz prišiel čas… útočiacej flotily Kilrathov!
Slovenský syndikát autorov fantastiky vyhlasuje výsledky súťaže o Cenu Gustáva Reussa 2001.
Tretí diel príbehov o Gotrekovi a Felixovi, zo sveta Warhammeru, nás zanechal na odchode z Karag Dum, zničeného mesta trpaslíkov ďaleko na Severe, v pustatine Chaosu. Dej vrcholil zabitím démona (mimochodom, bola to jedna z najlepších bitiek vo fantasy literatúre vôbec!) a končil späť v Kisleve, v pohraničí, ktorým sa zo severu začali valiť hordy armád Chaosu. Tretí diel bol veľmi príjemným prekvapením, po poslabšej druhej knihe o Gotrekovi a Felixovi (Zabíječ skavenů) sa William King vrátil späť k plnej sile temnej fantasy. No a v knihe štvrtej z trendu nepoľavil…
Symbol modrého býka nás zavádí do Boiohemy, krajiny kdesi na sever od Limes Romanum, do doby, kterou dnes datujeme jako konec čtvrtého století našeho letopočtu. Mezi čtyřmi pohořími protékají řeky Wildahwa, Albis či Swarta, území je rozděleno mezi několik národů, a mezi nimi se potulují římští vyzvědači…
Stalo sa vám, že ste zažili niečo, čo vám nikto nechcel uveriť? Potom ste v podobnej situácii ako hlavný hrdina knihy There are doors (Tam sú dvere), ktorého si na krátkodobý sexuálny flirt vybrala samotná Bohyňa žien z paralelného sveta, kde ženy vládnu a muži zomierajú mladí. Bohyňa si hrdinu nevybrala náhodou, ale celkom zámerne.
Musím priznať, že Dean R. Koontz, autor excelentnej „Skrýše“, ma kruto sklamal. Zostáva mi veriť, že je to len prechodné obdobie, kedy úspešný spisovateľ ťaží z vlastnej tvorby, a čoskoro to prejde.
Amerike stále vychádzajú antológie ženskej fantastiky
„V časoch ság a obrovských celkov sa postupne a nenápadne v rozpätí dvoch rokov vynorila trilógia. Naozaj uzavretá a celistvá…“ tak nejako som začala svoj názor na toto dielo pred časom, keď sa na pultoch objavil tretí diel. Ale aké bolo moje prekvapenie – a vôbec nie nepríjemné, keď sa teraz zjavil diel štvrtý…
Meno Davida Morrella je iste známe každému fanúšikovi akčných filmov, ide o človeka, ktorý svojím románom „Prvá krv“ z roku 1972 zavdal príčinu vzniku postavy Johna Ramba z rovnomennej trilógie. Samozrejme, čo sa týka „Totemu“, pôjde tu o horor, a to dobrý horor
Vydavateľstvo Slovart chcelo pripraviť všetkým fanúšikom Tolkiena vianočnú nádielku ako sa patrí a vydať Pána prsteňov 2 – Dve veže, pôvodne plánované na koniec januára už v decembri. Žiaľ dnes nám bolo oznámené, že tlačiareň sa postavila „Ježiškovi“ do cesty a preto bude spomínaná kniha nakoniec vydaná až v januári. Vydavateľstvo prisľúbilo, že nás bude o bližšom termíne priebežne informovať a týmto sa všetkým fanúšikom ospravedlňuje.
A sme zase v tom. Druhý diel Xanthu so svojim hrdinom Binkom nás volá do sveta mágie a kúziel. Wow, to je ale klišé, však? Ale taká je skutočnosť. Druhý diel tejto knihy je práve na pultoch.