Nekapitánov denník, hviezdny dátum náhodný.
Nachádzame sa v presne určenej lokalite na presne neurčenej svetovej diaľnici. Nedávno tu pribudol nový výjazd k stránke určenej autorom fantastiky.
Napriek tomu, že horor je jeho fanúšikmi nazývaný najstarším žánrom modernej fantastiky (opierajú sa pri tom hlavne o Draculu, Poea, Frankensteina a Lovecrafta), nemá dnes na ružiach ustálené. V aprílovom vydaní Locusu, ktoré bolo zamerané práve na tento žáner, si môžete prečítať úplné spektrum hodnotení jeho dnešnej situácie – od melodramatického „Horor je mŕtvy!“ po trochu príliš optimistické „je živý a má sa dobre“. Teda ako to dnes s hororom v Amerike a UK je?
Pri príležitosti vydania dvadsiatej antológie The Year’s Best Science Fiction, ktoré zostavuje Gardner Dozis, s ním uznávaný autor Michael Swanwick urobil rozhovor pre Locus. Dôvody na to boli hlavne dva – Dozois zostavuje výbery najlepších poviedok roku už štvrťstoročie a 20 dielov tejto série znamená, že je to najdlhšie vydávaná séria takýchto antológií (tri z nich vyšli v češtine). Ako sa však Dozois k týmto zborníkom dostal, ako do nich vyberá poviedky a do kedy ešte to chce robiť?
Ďuro Červenák na Istrocone Martini 2003 v sobotu poobede krstil nový román Černokňažník: Vládca vlkov. Okolo 19.15 zvíťazil s poviedkou „Hrdlorez“ v Rakete 2002 a okolo 19.45 v kategórii slovenská poviedka získal cenu Istron s dielom „Z posvätnej vody zrodená“. Takýto deň by minimálne na Slovensku zrejme neodmietol žiadny autor fantastiky. Opýtal som sa ho na dojmy, názor na dôvod víťazstiev a jeho ďalšie plány s poviedkami.
Tak, ako prvý Večer slovenskej fantastiky na minuloročnom Istrocone, aj tento predstaví to najlepšie, čo momentálne v tomto žánri u nás máme a prinesie aj nové aktivity, ktoré by jej mali pomôcť v blízkej budúcnosti. Keďže jeho termín, piatok o 20.30, koliduje s viacerými atraktívnymi bodmi programu, pozrite si jeho „cestovný poriadok“.
Literárny workshop Fantázie, ktorý bude na Istrocone Martini 2003 v nedeľu o 10.00, bude trošku iný ako tie na Večeroch slovenskej fantastiky. Autori si môžu priamo tam doniesť svoje literárne diela, nikto ich teda nebude mať dopredu, kritici budú musieť preukázať svoje schopnosti bez prípravy.
Poľský internetový časopis Fahrenheit je nám celý tento rok naklonený (v jeho ostatnom, 30. čísle nájdete poviedku Ďura Červenáka Z posvätnej vody zrodená, ktorá po slovensky vyšla na našej stránke). S redaktorom tohto časopisu Konradom Baňkovským sa môžete porozprávať v nedeľu o 11.00 na Istrocone Martini 2003.
Dana Podracká je autorkou či prekladateľkou devätnástich básnických zbierok,zbierok esejí a kníh pre deti, za ktoré dostala šesť literárnych cien. Pred pár mesiacmi jej vyšiel rozbor mytológie slovenských rozprávok „Jazyky z draka“. Na ňom je založená prednška, ktorú si budete môcť vypočuť na Istrocone Martini 2003 v nedeľu o 15.00. Prinášame z nej úryvok.
Prinášame prepis časti chatu s absolútnou víťazkou Ceny Karla Čapka Alexandrou Pavelkovou. Vynechali sme všetky nezaujímavé a príliš osobné pasáže. Diskutujú iba štyria ľudia, napriek tomu si myslím, že sa môžete dozvedieť niečo nové nie len o čerstvej držiteľke Mloka.
Naša skromná hviezda vám prezradí, ako sa cítila pre udeľovaním cien, či ich bude zhŕňať aj ďalej a prečo ešte nepíše román o Vimke…
Zažil som všelijaké Reussove Revúce. Prvýkrát som tam bol v roku 1996, bolo to celkom slušné podujatie, aj keď sme ako mladí spali na chatkách. Rok či dva potom to bol najsilnejší ročník – poviedkami aj účasťou na seminári. Boli tu Martina Pilcerová, Šimon, Brloh, plus klasická zostava – Saša Pavelková, Jožo Girovský, Marek Eliáš (myslím, že ešte nie Hyena), Rasťo Weber. Bolo veľa srandy, menej literatúry. Po piatich rokoch som minulý rok chýbal prvý krát. Aj preto som na túto Revúcu, aj keď už ako finalista, išiel s obavami. Nepotvrdili sa.
”Exit light, enter night, take my hand, off to never never land” METALLICA – Enter Sandman
V to utorkové popoludnie bolo zamračené a daždivo, čo je v Kodani viac ako štandardné počasie. Fantask (dánska verzia Brlohu) bol v ten deň tak zaprataný ľuďmi, že sa tam takmer nedalo dýchať. No len máloktorí sa sem prišli iba skryť. Väčšina napäto postávala, tušiac veľkú udalosť, a so zatajeným dychom hľadela k východu, kedy sa z pochmúrneho ale zároveň trocha prízračného počasia vynorí sám Pán snov…
Zajtra, 6. mája, vychádza vo vydavateľstve Bertelsmann / Ikar prvý román Michala Hvoreckého „Posledný hit“. Tak sme sa autora naňho trocha popýtali.
Román „Miešanci 3B: Krvavá pyramída“, ktorý napísal Štefan Konkol, skončil v ankete Kniha roka, ktorú vyhlasuje Knižná revue, na treťom mieste, pričom iba pár čísel pred koncom ho predbehla najnovšia kniha Júliusa Satinského. Jeho autora sme sa preto opýtali tri otázky, nielen na tému „Ako ďalej, Miešanci“.
Ako ste sa dostali k Diablovi(samozrejme ku knihe)? Byla to téměř ďábelská náhoda. Vstoupil jsem k panu Marchlíkovi do kanceláře v okamžiku, kdy se ho přítel telefonicky ptal, jestli by neměl zájem o vydavatelská práva na trilogie Diablo, Warcraft a Starcraft. Potřeboval někoho, kdo by to přečetl a zhodnotil, jestli knihy vůbec stojí za to. Stály. Pak stačilo na zkoušku přeložit první kapitolu a smlouva byla v kapse.
„Jedni o mně říkají, že jsem "výrazná postava moderní české sci-fi, jejíž dílo se vyznačuje akcí, naturalismem a postmoderními postupy“, druzí, že jsem „rasistický sociopat, a kdo bude číst ty jeho výplody, bude exkomunikován z Greenpeace“ – po příští knížce aspiruju na Satana."
Tak takto v krátkosti charakterizuje sám seba „divoký a zlý“ Jiří Kulhánek. Tridsaťpäťročný český autor, ktorému v roku 1995 vyšla jeho prvotina Vládci strachu a odvtedy sa jeho tvorba radí vo fantastike medzi absolútne bestsellery.
Nebudem skrývať, že tento článok reflektuje situáciu okolo nás. V čase vojen či občianskych rozhodnutí (referendum) sú ľudia prinútení rozmýšľat o politike viac, ako zvyčajne. Prečo sa toho nechytí slovenská fantastika?
MM: V najkratšom mesiaci s prehľadom zvíťazila nekonečná kniha. No zabodovala aj poctivá science fiction.
Pohľad na knižné poličky musí fanúšikovi vedeckej fantastiky vniesť smútok do duše. Vydavatelia akoby na jeho žáner zabudli, akoby už nechceli vydávať to najlepšie, čo sa v ňom urodilo, akoby sa vykašľali na výhodu, ktorú majú oproti svojim americkým kolegom – že už totiž môžu vyberať len medzi tým najlepším. Namiesto toho sú tu tony fantasy (nič proti tej dobrej) a akčnej sci-fi. Pritom sa prehliadajú mnohí, vonku veľmi cenení autori. Ako uvidíte v nasledujúcom prehľade hviezd vedeckej fantastiky, od ktorých sme ešte nemali šancu čítať ani jednu knižku, sú to autori 50., 70. aj 80. rokov. Vydávajú sa najnovší, často nepreverení autori, ktorí svoje ságy ešte ani nedokončili. Prečo?
Časopis Fantázia a Slovenské centrum PEN vás pozývajú na 2. Večer slovenskej fantastiky spojený s literárnym workshopom pre autorov sci-fi, fantasy a hororu, ktorý sa uskutoční v piatok 7. februára 2003 o 17,00 h. v Klube spisovateľov na Laurinskej ulici č. 2 v Bratislave. Podujatie je prístupné bezplatne širokej verejnosti, zaujímajúcej sa o súčasnú slovenskú literárnu tvorbu v oblasti fantastiky.
Ďalší celoročný rebríček najpredávanejších kníh; z košickej Atlantídy. Tentoraz to ale nie je jednoduchý súčet predaných kusov, poradie je zostavené podľa pomeru predaných kusov a „času nasadenia na trať“. Jednoducho, máte pred sebou stupne víťazov, kde si ocenenie odniesol ten, kto sa predával najlepšie – rýchlo a veľa :-)
Dnes majú noví autori veľké možnosti publikovania, môžete dokonca získať slávu a peniaze. Tak prečo to nevyskúšať?
Po zaklínačovi Geraltovi prišiel nedávno Andrzej Sapkowski na poľský trh s historickým románom Narrenturm, odohrávajúcim sa v období husitského hnutia. Román sa síce odohráva v skutočnom svete, v skutočnej historickej epoche, priaznivci fantasy si však prídu tiež na svoje – čierna mágia a čarodejnícke sabaty v románe nechýbajú. Okrem úryvku v časopise Fantázia č. 24, ktorý onedlho vychádza, poskytol jeho autor Fantázii aj rozhovor.
MM: Najpredávanejšie knihy v Brlohu, za november 2002. Osobne som rád, že je Philip K. Dick konečne na vrchole tak, ako si to jeho práce zaslúžia…
MM: A tu máte najpredávanejšie knihy v Košiciach – východ je, zdá sa, trochu iný :-) Kníhkupectvo Atlantída uvádza…
Možno ste si niektorí všimli, že v menu na hlavnej stránke Fantázie on-line pod hlavičkou je odkaz na chat. Je to javovský chat, kde vám musia fungovať aplety a firewall vám naň musí povoliť prístup. Odmenou za to vám však bude bezprostredná komunikácia s redaktormi Fantázie.
V temných dobách, keď o slovenskej fantasy nechyroval ni šedivý Krutohlav, túlajúci sa v balóne Slnečnou sústavou, keď krvou barbarov nepoškvrnenú zem len občas zatienil Operený had, krúžiaci vysoko na oblohe, keď na krížnych cestách nebolo počuť džavot hobitov ani okované topánky trpaslíkov a po riadnom kúzelníkovi ani prašivý pes neštekol, sadol si v kráľovskom meste Banská Štiavnica za písací stroj šialenec, ktorý napísal tieto riadky: „Keď som pred piatimi rokmi zmaturoval na gympli, stala sa osudová vec – akurát v čase, keď bolo treba pomýšľať na VŠ, dostala sa mi do rúk Howardova Svätyňa odpornosti. A vtedy som vyhlásil: Prdím na školu, budem sedieť doma a písať fantasy.“ Ten list bol jeden z prvých listov príchodzích do redakcie novovzniknutého slovenského časopisu Fantázia, písal sa rok 1997 a ten šialenec sa skrýval pod švédskym pseudonymom Thorleif Larssen…
Svetoznámy britský bestsellerový spisovateľ, autor cyklu románov z Úžasnej Zemeplochy a držiteľ Rádu Britského impéria Terry Pratchett sa snaží pomôcť pražskému Divadlu V Dlouhé zaujímavým spôsobom. Ponúkol možnosť kúpiť si na aukcii jednu postavu v jeho nasledujúcom románe, pričom výťažok z aukcie pôjde na obnovu povodňami postihnutého divadla.
Teraz, keď reakcie na Istrocon pomaly doznievajú by sme mali jednu vec dotiahnuť. Začnem zmienkou o knihe, ktorá možno už nevyjde – Krutohlav 2002. Nečudoval by som sa, keby roky ohovárania a urážok dosiahli svoj cieľ a unavili členov Slovenského syndikátu autorov fantastiky. Neprekvapilo by ma, keby sa ľudia, ktorým slovenský fandom vďačí za vydanie vyše pätnásť kníh, za dvanásť rokov súťaže CGR, za položenie základov slovenskej teórie fantastiky, a do značnej miery aj za to, že súčasná slovenská fantastika vôbec žije, rozhodli vyhovieť skutočne surovému komentu vo Fantázii 2/2002: „Krutohlav… zdochol!“, ušetriť si čas i energiu a nevydať zborník Krutohlav 2002. Neprekvapilo by ma to, lebo som viac ráz pocítil na vlastnej koži neférovosť, závisť a podrazáctvo.
Fantastika v Amerike stojí uprostred križovatky a rozmýšľa, ktorým smerom sa pustiť. Nedá sa jej pomôcť?
Sci-fi a fantasy časopis Fantázia a Slovenské PEN Centrum vás pozývajú na Večer slovenskej fantastiky…
Fantázia vypisuje súťaž o najlepší reklamný slogan na náš časopis.
Prečítal som si vo Fantázii recenziu na Krutohlava a zarazilo ma, že bola najmä o iných veciach a ani veľmi nie o literatúre. Tak som si povedal, že napíšem niečo o CGR aj ja. Veď sa k nej už vyjadroval každý…
Po dlhšej odmlke, spôsobenej všetkými tými letnými dôvodmi, tu máte zase stredník. Nikoho už zrejme neprekvapí, že aj v ňom začnem kritikou. Tentokrát ale s možno netradičným objektom – Fantáziou.
Na začiatku bolo… …podľa Biblie slovo. Verím, že sa zhodneme, že v prípade sci–fi to slovo bolo od spisovateľa menom Jules Verne. Verne sa stal praotcom sci–fi vlastne nechtiac. Podpísal krutú zmluvu, podľa ktorej musel po celé roky produkovať ročne jeden až dva dobrodružné romány, ktoré by boli určené mládeži, ale zaujali aj dospelých. Pri takom kvante textov musel autor postupovať opačne, než je zvykom. Najskôr si vybral prostredie a tým boli technické vynálezy. V jeho prípade (v rámci vtedajších myšlienkových obzorov) dovedené do fantastickej dokonalosti. A až k tomu priradil príbeh. To je koniec–koncov základné poradie pojmov „sci“ a následného „fi“ v žánri sci–fi. Po každom prorokovi prichádzajú vykladači a epigóni. Každému učeniu sa stane, že sa po čase ocitne celkom inde, než kde pôvodne chcelo (vedome, či nevedome) byť. Tak si teda položme otázku kde sme sa to, takmer po storočí, so sci–fi ocitli.
V dnešnom stredníku by som rád pár slov o tom, prečo je tu v lete celkom sucho.
V dnešnom stredníku sa budem venovať otázke komunikácii s čitateľmi, na ktorej si Fantázia vždy zakladala. V posledných mesiacoch však môžeme mať pocit izolácie. Nechceme sa dostať do pozície niektorých iných stredoeurópskych sci-fi časopisov, ktoré sú práve za odtrhnutosť od čitateľov kritizované.
Rebríček najpredávanejších titulov za mesiac apríl 2002 v košickej Atlantíde. Hmm, na východe už Tolkien „preteky“ nevedie ;-)
Otázka za 500: Kto je v rebríčku najpredávanejších kníh za marec 2002 na prvom mieste? Odpovedať môžete na telefónnom čísle 00 00 000, od 23:59 do 0:00. Zavolajte hneď!
Tolkien na raňajky, obed aj na večeru – rebríček predaných kníh za február 2002 hovorí jasne…
Ak sa pýtate, kto je na čele rebríčka najpredávanejších kníh za január 2002, potom ste naivka alebo blázon :-)
Vianočný rebríček bol v Košicich trochu iný ako v Bratislave, osoby v prvej trojke sa však nemenia. Tolkien, Rowlingová, Pratchett = svätá trojica.
Pred Vianocami jednoznačne víťazili darčekové knihy – Pratchettom počínajúc a… metlobalom končiac ;-)
Pokémoni už sú pomaly „out“, mestečko South Park tiež, o takých Ninja korytnačkách ani nehovoriac. Na scénu nastupuje nový fenomén, ktorý ovplyvní aj tohoročné Vianoce. Teda hlavne darčeky pod stromčekmi. Na jednej strane je to malý okuliarnatý čarodejník Harry Potter a na druhej fenomén Pána prsteňov. K tejto „fantasymánii“, ako sme to nazvali podľa žánru, do ktorého môžeme oba fenomény zaradiť, najviac prispelo ich sfilmovanie. Na plátna sa dostáva jednak prepis románu Angličanky J. K. Rowlingovej, čerstvej spisovateľskej miliardárky, Harry Potter a Kameň mudrcov, ako aj dlhoočakávaný filmový prepis románu Pán prsteňov: Spoločenstvo prsteňa, najúspešnejšej anglickej knihy minulého storočia od J. R. R. Tolkiena.
Na západnom fronte nič nové – víťazí profesor Tolkien, nasledovaný dotieravým mladým čarodejníkom…
Sú veci medzi nebom a zemou a kvalita prekladu nepreváži fakt, že keď nemáte Pána prsteňov doma v knižnici, nie ste in. Bestsellerom novembra sa totiž podľa očakávania stalo Spoločenstvo prsteňa…
Pán prsteňov profesora Tolkiena víťazí aj na ďalekom východe – v Košiciach ;-) Tam dokonca niekoľkými projektilmi naraz…
Napriek našim výhradám voči prekladu, profesor Tolkien aj v slovenskom vydaní s prehľadom víťazí nad mladou generáciou :)
Najpredávanejšie knihy za mesiac september – v Brlohu. Veľmi potešiteľné je, že slovenské knihy (a slovenské preklady) sa nedali zahanbiť…
Rebríček najpredávanejších kníh za september 2001, opäť z košického kníhkupectva Atlantída. Na prvom mieste je podľa očakávania…