Tak sme sa konečne dočkali, už viac ako týždeň je na našom trhu DVD Spoločenstvo prsteňa. Pravda, je to iba zákusok pred skutočnými orgiami (štvordisková verzia vyjde v novembri), ale aj tento koláčik obsahuje poriadny kus poctivých ingrediencií. Nádherne ozvučený film so skvelým obrazom, v českom alebo anglickom jazyku, a samostatný disk plný bonusov, ktoré nenechajú slinné žľazy na pokoji. Škoda len, že je pre väčšinu z nás nanajvýš akútnou otázka Kúpiť či počkať? – v hre je tisíc resp. dvetisíc päťsto slovenských korún. Čítajte ďalej a možno vám uľahčím rozhodovanie…
Zombíci, baby, búchačky – ó, aká lahodne to znejúca kombinácia, sľubujúca skutočne kvalitný, plnohodnotný filmový zážitok. A keď sa ešte predpokladalo, že symfóniu zurčiacej krvi a čvachtajúcich mozgov bude dirigovať otec moderného zombie-hororu George Romero, my staro-brutalo-milci uväznení v súčasnej kruto chudokrvnej dobe sme na staré kolená zase začali mať po nociach polúcie. Potom síce producenti rozhodli, že na davy plesnivých mŕtvol bude megafónom pokrikovať Paul Anderson, ale vzhľadom na jeho staršie zverstvo Horizont udalosti to ešte stále vyzeralo, že sa dočkáme veľdiela v tradícii najväčších skvostov v dejinách krvomatografie typu Dawn of the Dead, Evil Dead, Braindead a všelijaký iný „dead“. Figu borovičkovú.
3D animované filmy sa dnes technickými finesami veľmi nelíšia a je logické, že následovníci kopírujú svojich úspešných predchodcov. Ale nie každé ukecané zvieratko je automaticky Oslíkom, rovnako ako nie je každý mohutný hrdina Shrekom či Sullym z Príšerky, a.s.. Jednoducho, to čo vyšlo na prvýkrát, nemusí byť dokonalým receptom pre každú situáciu – a spoznali to na vlastných očiach diváci Doby ľadovej (Ice Age). Tento film je síce vo svojej podstate roztomilý, ale po dokonalosti ogrieho scenára či láskavosti príšernej pointy nesiahol ani omylom. A dopadol nakoniec tak, že to nie je ani rozprávka pre dospelých (ako Shrek), ani pre deti a ich rodičov (ako Príšerky, a. s.)…
Samozrejme, kým Projekt 626, neskôr známy ako Stitch, dorazil na Slovensko, vybudoval si vo svete slušnú povesť – na to, že je výtvorom Disneyovcov známych ako „štúdiá-produkujúce-neskutočné-klišé-s-dobrou-hudbou“. Stitch očaril svet a tak mi ani náhodou nevadilo, že sedím v kine plnom päťročných detí a teším sa rovnako ako oni. Pravda, môj zážitok bol trošku poškodený tým, že som nedostal ako detičky prívesok v tvare ušatého mimozemšťana, no toto hrôzostrašné faux pas zo strany vedenia kina som sa rozhodol blahosklonne prehliadnuť. Napokon, deti prívesok tak zaujal, že si zabudli kúpiť popcorn – čo som zhodnotil ako veľmi pozitívny fakt…
Ako veľký fanúšik sci-fi filmov sa vždy vyslovene teším, keď do prítmia kinosál dorazí ďalšia novinka z tejto filmovej kategórie. Občas sa stane, že z celkového výsledku režisérovho úsilia bývam mierne rozladený (najväčší šok, ktorý ma od zúfalstva pripravil takmer o polovicu môjho chlpatého porastu na hlave, bol úplne nemožný Žoldier: Légia skazy), ale väčšinou mám šťastie na vydarené sci-fi dielka, ktoré mi okrem dobrej zábavy častokrát pripravia aj živnú pôdu na zamyslenie sa nad tým, čo chcel vlastne autor celým filmom a svojou víziou povedať (naposledy viac ako slušná Spielbergova A.I – Umelá inteligencia). Do podobnej kategórie tzv. „inteligentných sci-fi“ patrí aj film K-PAX (uvádzaná v našich končinách pod názvom Svet podľa Prota).
Ľudia po smrti (aspoň podľa holywoodskych filmov) strácajú zmysel pre realitu a namiesto presnej adresy, kam súrne potrebujú svojich pozostalých poslať, im odkazujú neurčité vety ako „Poď za mnou do dúhy“ a navyše kreslia nepochopiteľné značky. Kto sa v tom má vyznať? A podobný problém má aj lekár Joe Darrow (Kevin Costner) po smrti svojej milovanej manželky Emily, tiež lekárky.
Boli časy, boli, ale už sa pominuli, keď John Carpenter nakrúcal horory, ktorými filmoví kritici dodnes dokazujú tvrdenie, že nejasné tušenie zla a jeho zobrazovanie iba v náznakoch ďaleko účinnejšie zalomcuje divákom než kýble krvi a panvice plné zľahka opražených mozočkov. Aká je situácia dnes? Zatiaľčo hollywoodski nováčikovia (trebárs Shyamalan) sa vracajú k minimalistickým výrazovým prostriedkom, Johnny sa na staré kolená odtrhol z reťaze a v jeho ostatných filmoch sa ostošesť dekapituje, okýpťuje, derie z kože, vyvrháva, prosto dochádza k aplikácii štandardných postupov z mäsovýroby na ľudskom materiáli. To by bolo v poriadku. Keď však celý ten bitúnok iba chabo maskuje mizerne napísaný scenár, (pod)priemerné herecké výkony, celkovú lacnosť a absenciu akýchkoľvek režijných nápadov, tak treba volať pána Wolfa, ktorý rieši najzložitejšie problémy.
Filmové dvojky sú ako ženské. Niekedy sa s vami pekne mojkajú a poskytujú ešte rafinovanejšie rozkoše ako ich predchodkyne (Votrelci, Better Tomorrow 2, Múmia sa vracia…), inokedy sú to zákerné potvory, čo z vás len vytrieskajú prachy a za ne vám budú akurát tak idiotsky verklíkovať dookola stále to isté (Highlander 2, Nočná mora z Elm Street 2, Asterix a Obelix: Misia Kleopatra…). Už asi tipujete, v ktorom z týchto podstád bečia MUŽI V ČIERNOM 2. A možno nie, možno ste chápaví čitatelia a došlo vám, čo som chcel naznačiť názvom tejto recenzie. Presne tak.
Je pochopiteľné, že ak dávajú v podstate neznámy film, ktorý ešte nik nevidel, o ktorom sa nikde nehovorí, a ak áno, tak iba veľmi rozpačito, idete do kina s istou nedôverou. Podozrenie sa prehlbuje, pokiaľ viete, že režiséra pred dokončením filmu vymenili. Ak navyše poznáte, že ide o remake starého filmu, spracovaného podľa ešte staršej a veľmi známej knihy, čo obyčajne nezvykne dopadnúť dobre, podozrenie sa mení na strach. Ale máte povinnosť voči sebe a národu, zvedavosti a rutine filmového maniaka. Takže si počkáte obligátnu polhodinku, pretože doručiteľ filmu zasa mešká (piváreň oproti je taká pohostinná), a s úľavou sa rozvalíte na sedadlo s vedomím, že keď už nič inšie, tak tie prachy stáli aspoň za poldruha hodiny klimatizovaného vzduchu v tomto celziami i inými stupňami (12o, slabšie povahy 10o) predimenzovanom lete.
Keď prišiel comicsový lovec upírov na plátna po prvýkrát, bol to hit ako hrom. V tom čase (1998) neputovala kinami taká záplava fantastickej zábavy ako dnes – a nad každou dobre tasenou katanou srdce fanúšika zaplesalo. Najmä ak bola tasená upírom proti upírovi, v snahe o záchranu ľudstva. Prvý Blade bol výbornou zábavou a po dlhej dobe poriadnym prepisom comicsu na plátno (predtým ako-tak Batman sa vracia – 1992). Teraz však do slovenských kín prichádza pokračovanie Bladeovho boja – a je to niečo úplne, ale úplne odlišné od prvého filmu. Guillermo Del Toro nie je Stephen Norrington (Blade – réžia) a ani David Goyer (scenár I a II) nie je tým z príbehu o vyvolaní Boha krvi…
Krátky popis na IMDb: A secret experiment. A deadly virus. A fatal mistake. Trefné…ibaže to nebola mistake.
Film Resident Evil by som odporúčala zhliadnuť všetkým fanúšikom sci-fi aj hororu. Myslím, že patrí do oboch žánrov. Síce som pred filmom bola informovaná, že je to „vraj horor“, no radšej som pozeranie zahájila bez škatuliek a očakávaní. A dobre som urobila.
Akceptujem skutočnosť, že sa filmové Spoločenstvo prsteňa nepáčilo divákom, ktorí sa v kinosále s Gandalfom stretli po prvýkrát. Rovnako ale musia fanúšikovia comicsu pochopiť, že nehľadím na filmového Spider-mana ako na oživenú modlu – napriek tomu, že Spidey spolu s Batmanom a Supermanom patrí do veľkej trojky a de facto on (resp. jeho tatko Stan Lee z Marvelu) roztočil comicsový priemysel do dnešných obrátok. Napriek faktu, že filmového Spider-mana točil náš milovaný Sam Raimi, je toto dielko pre neznalca comicsu iba teenagerským filmom s klasickou zápletkou, film ktorý je oživený modernými trikmi – ale film, ktorý o momente prekvapenia či napätí ani len nesníval. Nebyť výborných hereckých výkonov Tobeyho Maguira (Spidey) a Kirsten Dunstovej (Mary Jane), neviem, ako by som tento film ocenil…
Upozornenie: Priaznivci Star Wars sa čítaním tohto článku vedome vystavujú riziku a redakcia nepreberá žiadnu zodpovednosť za prípadné duševné poruchy či iné nepriaznivé následky privodené týmto počínaním. Redakcia ďalej vyslovuje úprimnú sústrasť príbuzným všetkých doterajších i budúcich obetí menovanej ságy. My sme vás varovali!
KRÁĽ ŠKORPIÓN (The Scorpion King), r. Chuck Russell, USA, 2002
Prísamvačku, niečo takéto mi už naozaj chýbalo. Po sofistikovaných 90-tych rokoch, keď sa nám Hollywood snažil nanútiť typ „reálneho“ akčného hrdinu (Willisovi alkoholickí niktoši, Cageovi hrdinovia z donútenia, či vrchol všetkého, cintľavka Neo Reeves, ktorý dokáže byť búchačom len vo virtuálnej realite), je tu konečne poriadny testosterónový geroj, poctivý uzol (či skôr uzlisko) navretých svalov, ktorý prehrmí filmom ako lavína a nechá za sebou len odfaklené hlavy, dodrúzgané hnáty a potrhané panenské blany. Ale čo už dnešného štandardne dengľavého, sexuálne frustrovaného a od večného zízania na monitor či obrazovku videa poloslepého návštevníka kina lepšie presvedčí o nadradenosti jeho pohlavia, než pohľad na lesknúcou sa muskulatúrou obrasteného chlapa s mečom v pästi a polonahou ženskou prehodenou cez plece?
Či chcete alebo nie, musíte uznať, že je druhá epizóda Hviezdnych vojen pôsobivým dielom (pozor, tento článok nie je určený tým, čo film ešte nevideli). George Lucas dal znova na plátno svoje detské sny – plné dobrodružstva medzi hviezdami, sny o rytieroch, princeznách (prípadne senátorkach) a obludách uprostred gladiátorskych arén. V podstate by ste síce mohli namietať, že je Epizóda II iba vizuálnym zážitkom a že scenár kríva na obe nohy, keby… Keby som sa na klonovaných útočníkov nešiel pozrieť ešte raz (inšpirovaný podozrením a článkom Roberta Rameša na Sardene) a neusúdil, že je všetko skutočne inak. Že skrytou hrozbou pre Republiku nie je ani tak najvyšší kancelár Palpatine, ako… senátorka Amidala.
ASTERIX A OBELIX: MISIA KLEOPATRA (Astérix und Obélix: Mission Cléopatre), r. Alain Chabat, Francúzsko, 2002
Comicsový svet pozná dvoch slávnych Keltov. Obidvaja ľúbia Rimanov asi ako noční televízni maniaci kódy na porno-staniciach, avšak každý z nich si to s nimi vybavuje po svojom. Zatiaľčo Sláine MacRoth z nich s bojovým pokrikom „Kiss my axe!“ zručne vyrába čo najmenšie kúsky v čo najväčšom množstve mozgo-krvnej omáčky, jeho menej svalnatý a viac oblečený zakanálový súkmeňovec Asterix sa rád uspokojí s tým, keď im môže sem-tam s chuťou rozbiť držku. A niekedy nepotrebuje ani to – úplne mu stačí, ak pomôže niekomu podobne antirímsky orientovanému vyhrať stávku nad Cézarom. Napríklad egyptskej kráľovnej Kleopatre…
STAR WARS: EPIZÓDA II – KLONOVANÍ ÚTOČIA (Star Wars: Episode II – Attack of the Clones), r. George Lucas, USA, 2002
„V Galaktickom senáte vládne nepokoj. Niekoľko tisíc slnečných sústav sa chce odtrhnúť od Republiky. Toto hnutie separatistov, vedené tajomným grófom Dooku, bráni malému počtu rytierov Jedi udržiavať v Galaxii mier a poriadok. Senátorka Amidala, bývalá kráľovná planéty Naboo, sa vracia do Galaktického senátu, aby sa zúčastnila dôležitého hlasovania o vytvorení Republikovej armády, ktorá by pomáhala oslabeným rytierom Jedi…“ Veru tak, klony konečne zaútočili. Prvá dobrá správa, ktorú so sebou prinášajú, znie: Jar-Jar Binks je absolútne epizódna postava. V celom filme dostal šancu zakvičať iba pár viet, a aj tie sú, čudujsasvete, zmysluplné, ba v jednom prípade dokonca osudové. Ešte lepšie je poznanie, že Sila je späť a hoci vám EPIZÓDA II nedá pocítiť to vzrušivé vnútorné chvenie, ktoré sme zažívali za starých dobrých čias s pôvodnou trilógiou (alebo, neodpustím si to, nedávno s Pánom prsteňov), je rozhodne zábavnejšia a samozrejme aj zrako-sluchovo úžasnejšia než všetky staré „warsy“ dokopy. Avšak nekričme hop, kým sme Yodu nepreskočili, ostatné správy až tak jednoznačne pozitívne nebudú.
Star Wars, Epizóda 2: Klonovaní útočia. Film, ktorý bol očakávaný s poriadne zmiešanými pocitmi, je tu. Obi-Wan Kenobi, Anakin Skywalker, Amidala, Yoda, ba aj Jar-Jar počúvli volanie Lassie a vrátili sa…
Tak, už je to tu! Ako sme vás nedávno informovali, v súčasnosti na plné pecky prebieha nakrúcanie krátkometrážneho slovenského (!) akčného sci-fi hororu MIESTO SMRTI. Tu je prvý pohľad do zákulisia!
KATE A LEOPOLD (Kate and Leopold), r. James Mangold, USA, 2001 (kino)
Roky som bola presvedčená, že najlepším mužom je Byron Sully, zamestnaný ako manžel doktorky Quinnovej. Tento indiánsky odchovanec je priam ideálny chlap – dobre vyzerá, so všetkým si poradí, veľa toho nenahovorí, a ak áno, tak len preto, aby nejako ulahodil svojej polovičke. Túto teóriu mi trochu nabúral Mel Gibson vo filme Po čom ženy túžia, ale zrazu sa objavil nový horúci kandidát: vojvoda Leopold Alexis Elijah Walker Gareth Thomas Mountbatten.
Americkými kinami momentálne na svojich pavučinkách triumfálne poletuje Spider-Man, ale „halyvúdi“ na nič nečakajú a už chystajú príchod ďalšieho comicsového superhrdinu na strieborné plátna. Rovnako ako Spidey, aj HULK pochádza zo stajne Marvel Comics a zrodil sa v mimoriadne plodnej fantázii legendárneho Stana Leeho. Ten je napokon aj výkonným producentom práve nakrúcanej filmovej adaptácie, spolu s Avi Aradom a Kevinom Feigeom, ktorí producentsky zabezpečovali aj vydarených X-Men. A tu zvučný menoslov zďaleka nekončí. Scenárista James Schamus a režisér Ang Lee, teda stará zohraná dvojica, ktorá naposledy oslnila svet famóznym Tigrom a drakom, sa dokonca nechala počuť: „HULK bude o toľko lepší ako Tiger a drak, o koľko bol Tiger a drak lepší než naše predchádzajúce filmy.“
Ak ste si doteraz mysleli, že najúžasnejší otvárací víkend sa uskutočnil, keď pri sprevádzkovaní supermarketu u vás na dedine bola pri kúpe dvoch kosačiek tretia zadarmo, tak sa veľmi mýlite. Najbombastickejší nástup v histórii zažila v dňoch 3. – 5. mája adaptácia slávneho marveláckeho comicsu SPIDER-MAN. A koľko teda zarobil? Ak stojíte, tak si sadnite. Ak sedíte, radšej si ľahnite.
Myslíte si, že ide o poslednoaprílový žart? Veru nie. Chápem, znie to ešte neuveriteľnejšie ako správa, že Karel Roden absolvoval tvrdý kung-fu výcvik a bude si to na päste a päty rozdávať so samotným Chow Yun-Fatom v comicsovej adaptácii Bulletproof Monk, ale je to pravda pravdúca. Síce pôjde len o film krátkometrážny (cca 20 minút), ale ani Spielberg nezačínal inak…
Čo som čakal od Kráľa škorpióna? Nič zvláštne. Svalnatú akciu v štýle sword & sorcery, pravdepodobne s humorom Stephena Sommersa (Múmia) a staré známe tváre. Šiel som si omrknúť wrestlera The Rocka (Múmia sa vracia), Ralpha Moellera (seriálový Conan, Gladiátor) a Bernarda Hilla – toho ale kvôli tomu, že hrá kráľa Théodena v Pánovi prsteňov. Nuž a…? Čo som čakal, to som dostal. Svalnatý film so sommersovským humorom, sword bez sorcery – a kopec narážok pre tých, čo už plešia oči na biele plátna nejakú tú dobu…
„Kašlem na to, aké filmy štartujú tento rok, nech je to hoci aj Spider-Man alebo Blade 2, ale z Hellboya urobím najlepší comicsový film všetkých čias.“ Tak tieto slová vyšli z úst temnofilného režiséra Guillerma Del Tora, ktorý vydarené filmy chŕli spoľahlivejšie než Argentína telenovely – od pochmúrnej sci-fi Cronos cez prehliadku ľudožravého hmyzu Mimic až po horor Devil´s Backbone a upírsky akčňák Blade 2 (ktorý do slovenských úsmevom sekne katanou 13. júna). Znie to ako svalnaté reči, ale všetko nasvedčuje tomu, že by tento film skutočne mohol byť mimoriadnou udalosťou…
Vonku zúri jar, trávička sa zelenie, kvietky vystrkujú hlávky, vtáčence štebocú, slniečko hrejivými lúčmi láska tvár – no skrátka ideálny čas zavrieť sa doma, zatemniť okná, obložiť sa pivom a orieškami a naštartovať video! Toto je doba, keď díleri virtuálnych potešení ládujú do požičovní jeden vlaňajší letný hit za druhým, a k tomu samozrejme čerstvé chuťovky, prichádzajúce rovno na video. Tu máte zopár tipov, ako sa vyhnúť romantickým prechádzkam jarnou prírodou…
AKO NAUČIŤ TÉ OSEMSTOVKU ŠKERIŤ SA
V tretej, záverečnej časti minisérie o Jamesovi Cameronovi Vám predstavím dve absolútne klasiky akčnej sci-fi. Áno, ide o obidvoch Termošov. Jedinou nevýhodou je to, že tieto DVD u nás zoženiete iba veľmi ťažko (najlepšie objednávkou cez i-net, napr. www.amazon.com, alebo na slovenskej stránke www.dvdbest.sk). Každopádne pre toho, komu angličtina nerobí problémy a je fanúšikom sci-fi, je kúpa Terminátora a T2 absolútnou nutnosťou. Že prečo?
Galskí hrdinovia Asterix a Obelix sú nesmrteľné postavičky francúzskeho comicsu a rovnako nesmrteľné sú aj ich kreslené filmy (prvý tuším zo sedemdesiatych rokov, a prvý klasický – Prekvapenie pre Cézara – z roku 1985) . Výbornou (a vcelku duchaplnou) zábavou bol aj prvý hraný film o ich dobrodružstvách – A&O kontra Cézar z roku 1999. Teraz do naších kín prišiel film druhý – A&O: Misia Kleopatra a… je to čosi diametrálne odlišné. Kým celý kult týchto galských bojovníkov pracoval s vlastnými nápadmi, Misia Kleopatra sa vydala cestou paródie všetkého – a len voľne vychádza z kresleného filmu Asterix a Kleopatra (z roku 1968). Ak sa chystáte toto dielko navštíviť, oprášte si svoje znalosti kinematografie a znížte IQ asi tak na 68. V tomto filme totiž uvidíte aj Darth Vadera veliť rímskym légiám…
O PAĽBE DO VOTRELCOV A SPLÁCHNUTOM NEW YORKU
Po krátkej exkurzii v Cameronovom životopise by som vám rád predstavil niektoré jeho filmy bližšie. Pôjde o tie diela, ktoré na DVD vyšli s veľmi sľubnými podtitulmi ako special edition či ultimate edition. Cameron je totiž známy tým, že ním zrežírované dielka majú vždy dlhšiu minutáž, akú by producenti radi videli. To vedie vždy k tomu, že z jeho filmov býva vystrihnutých viacero scén (a ako sa presvedčíte v tomto článku, ide často o veľmi kvalitné a pre príbeh zásadné scény…). Ešteže nám Bohovia z filmového Olympu zoslali nádherný darček v podobe DVD, ktoré uchvátilo aj nášho Jamesíka. Najprv vám predstavím dva z jeho filmov na DVD, ktoré majú aj naším zrakovým orgánom prijateľnú a chápavú podporu – t.j. české titulky.
OD ZUBÁRSKEHO DOKUMENTU K TITANICU
Áno, už aj náš web vám ponúka veľkú trilógiu. Táto sága z fundovaného pera (či skôr klávesnice) Adriána Žišku však nebude rozprávať o Temnom pánovi Sauronovi, ale o úplne inom chlapíkovi, ktorý však tiež sám seba pasoval na kráľa sveta. Správne, reč je o „Železnom Jimovi“ Cameronovi. V prvej časti sa dozviete niečo o ňom samotnom (a veru, sú tam aj chuťovky, ktoré v oficiálnych biografiách nájdete len zriedka), v ďalších dvoch pokračovaniach sa podrobne pozrieme na jeho filmy (samozrejme z pohľadu sci-fi fanúšika), ale hlavne sa dočítate o všetkom, čo ste v kinách vidieť nemohli – teda o DVD verziách Cameronových najlepších kusov. Neváhajte, informácie typu „Ripleyovej dcéra“ a „Terminátorov úsmev“ skutočne stoja za to. (Ďuro Červenák)
WIEDŹMIN, r. Marek Brodski, 130 min., Poľsko, 2001
Odkedy Andrzej Sapkowski napísal prvú poviedku o Zaklínačovi, každému muselo byť jasné, že bielovlasý muž so strieborným mečom sa raz musí objaviť na filmovom plátne. Keď sa skutočne začalo hovoriť o nakrúcaní, Pavlovov reflex sa u Geraltových fanúšikov prejavil podobne ako u tolkienistov očakávajúcich film Pán prsteňov. Ustavičné odklady premiéry, herecké obsadenie a povesti o tom, že scenár iba laxne vychádza z pôvodných poviedok, to všetko plnilo krv nedočkavcov adrenalínom, cholesterolom a nemrznúcou zmesou. Nakoniec však Premenenec predsa len ráznym krokom vyrazil do filmového sveta, aby bránil ľudí a zabíjal netvorov.
Mnohí čitatelia science-fiction, predovšetkým toho staršieho razenia, dobre poznajú román Roberta Merleho Malevil. Málokto však vie, že táto literárna predloha poslúžila v osemdesiatych rokoch aj ako scénár rovnomenného filmu s hlbokou výpovednou hodnotou o vzťahoch a hraničnom správaní sa ľudského pokolenia po nečakanej apokalypse. Boli to roky veľmi naklonené pre žáner anitiutópií a katastrofických scenárov, ktoré nachádzali podporu v americko-ruskom rozkole sveta alebo antagonistickej propagande, a tak mnohých oslovovala myšlienka nečakaného zániku sveta a chceli ju spracovať ako memento.
BELPHEGOR – FANTÓM Z LOUVRU (Belphégor – Le Fantôme du Louvre), r. Jean-Paul Salomé, Francúzsko, 2001 (kino)
Francúzi sú užitoční ľudia. Dokážu (na rozdiel od niektorých iných nemenovaných národov) produkovať veci, ktoré robia radosť celému svetu – od šampanského cez Astérixa až po orálny sex (hoci to posledné vlastne iba preslávili, ku copyrightu by mali čo povedať trebárs starí Gréci a hlasno by protestoval napríklad aj taký Ovídius). A rozhodne vedia točiť dobré filmy. Po hluchých 80-tych a nebyť Bessona a Jeuneta aj 90-tych rokoch sa tamojšia kinematografia konečne pozviechala a začala chŕliť jeden výborný kus za druhým. Z posledného obdobia menujme aspoň čarovnú Améliu z Montmartru, záplavu humoru v akčnom rytme Taxi, taxi, zimomriavkovú pochmúrnosť Purpurové rieky a nesúrodé, no napriek tomu hypnotické Bratstvo vlka. Divák povzbudený týmito pozitívnymi skúsenosťami chňapne po BELPHEGOROVI – FANTÓMOVI Z LOUVRU ako šťuka po červíkovi.
Blade 2 mal premiéru 22. marca. A parádnu. Okamžite sa katapultoval na prvé miesto so zárobkom 33 mil. dolárov; odsunul tým na druhú priečku počítačom animovanú rozprávku Ice age. Pozrime sa preto na túto parádu trochu podrobnejšie – najmä herecké obsadenie je trochu prekvapivé (kto videl prvú časť pochopí). Wesley Snipes – Blade, Kris Kristofferson – Whistler (až teraz ma napadlo, že v jednotke sme výstrel len počuli a nevideli), Ron Pearlman – Reinhardt, Tcheky Karyo – Damaskinos. A režisérom je Guillermo del Toro (Mimic)…
E.T. MIMOZEMŠŤAN (E.T. the Extra-Terrestrial: The 20th Anniversary), r. Steven Spielberg, USA, 1982/2002 (kino)
Píše sa rok 1982. Celý filmový svet žánru sci-fi funguje na troch základných elementoch, ktoré sa volajú George Lucas, Ridley Scott a Steven Spielberg. Jeden práve dokončuje tretí (vlastne šiesty) – záverečný diel svojej najslávnejšej trilógie (dnes už vlastne hexalógie), ktorá nanovo redefinovala pojem sci-fi a úplne zmenila význam slova špeciálne efekty. Ridley Scott ešte stále rezonuje v mysliach filmových nadšencov ako majster sci-fi hororu, ktorý nám dokázal, že nie všetky vaječné zárodky (hlavne tie mimozemského pôvodu) ukrývajú v sebe mierumilovnú inteligenciu. Navyše v tom istom roku naservíroval divákom ďalšiu lahôdku v podobe inteligentnej poľovačky na androidov – Blade Runner. A posledný z týchto troch zmieňovaných režisérov divákov na celom svete naposledy nadmieru pobavil dobytím stratenej, ale o to viac neustále hľadanej archy. Teraz vraj chystá niečo nové… nejaké minidielko, ktoré prísne drží v tajnosti…
Tak sa zdá, že prežívame veľké „bu-bu-bu!“ obdobie. V kinách mátajú Tí druhí, Belphegor – Fantóm Louvru a napokon aj Monsters, a. s., a ani naše ďalšie tipy na novinky vo videopožičovniach sa nebudú niesť v inom duchu. Ale prečo si neprečistiť črevný systém nejakým dobrým hororom?
Istý francúzsky egyptológ našiel niekedy na začiatku storočia neporušený hrob a v ňom zachovalú múmiu. So svojim objavom sa nalodil na cestu domov, ale kým sa na obzore objavili francúzske brehy, z posádky zostali len mŕtvoly (inšpirácia Drakulom?). O polstoročie neskôr pri prestavbe a veľkom upratovaní v Louvri objavia zapotrošenú múmiu a začnú ju skúmať. Múmii sa to nepáči a tak z nej občas vykukne duch a hľadá telo, v ktorom by si mohol výjsť na prechádzku.
Hoci to naznačovali už výsledky Zlatých Glóbusov (pri odovzdávaní ktorých Pán prsteňov: Spoločenstvo prsteňa nepremenilo ani jednu z nominácií), predsa všetci fanúšikovia dúfali až do poslednej chvíle. Márne. Oscarová noc, ktorá skončila dnes ráno krátko po pol siedmej, bola nakoniec pre prsteňových priaznivcov (nehovoriac o tvorcoch filmu) veľkým rozčarovaním.
Axióma č. 1: Všetci poznáte dielo Andrzeja Sapkowského, majstra postmoderny a stvoriteľa postáv par excellence. Axióma č. 2: Aj keď ste jeho knihy nečítali, platí axióma č. 1. Ak prijmem platnosť týchto zákonov, bude sa mi ľahšie vravieť o filmovom spracovaní ságy o Zaklínačovi (orig. Wiedzmin), ktoré uzrelo biele plátna minulý rok (v Poľsku) a TV obrazovky práve teraz (na Slovensku). Vďaka nemenovaným dobrým dušiam (ahoj Ďasno!) sa nám podarilo nahradiť neexistujúce distribučné kanály a zhliadnuť film aspoň na TV obrazovke. Pravdu povediac, na škodu to nebolo – Wiedzmin nie je dielom, ktoré si vyžaduje veľké plátno. Na druhej strane, nie je to také zlé, ako tvrdili (prevažne) poľskí fanúšikovia…
TÍ DRUHÍ (The Others), r. Alejandro Amenábar, Španielsko-USA, 2001 (kino)
Čo vás vystraší viac? Keď niekomu otvoria hlavu sekáčom na mäso a ponorným mixérom mu urobia z mozgu majonézu, alebo keď nájdete zožltnutú fotku z 19. storočia, na ktorej sú zachytené mŕtve deti, navlečené v pohrebných šatočkách a pekne naaranžované, skoro ako keby spali? Presne tak. Aj Alejandro Amenábar mal očividne v tejto otázke úplne jasno, keď písal scenár na svoj ďalší režisérsky počin. A vo svojej striedmosti šiel skutočne až na doraz. Pretože ak napríklad výrazové prostriedky M. Night Shyamalana v Šiestom zmysle nazveme minimalistickými, tak potom Amenábar je úplný trochár, ba žgrloš. Lenže nenechajte sa pomýliť. Zatiaľčo krvi, latexových bubákov a mŕtvol (okrem tých na fotkách) sa nedočkáte, strachu a napätia vám TÍ DRUHÍ nadelia ako na Vianoce.
Huriavk okolo veľkých vianočných kinohitov pomaly utícha, a kým naplno vypukne letná sezóna s Kráľom Škorpiónom, Epizódou II, Spider-manom či druhým Bladeom, nezaškodí vychutnať si zopár dobrých filmov aj na obrazovke. Zhodou okolností sa nás videopožičovne v poslednom období snažia predovšetkým strašiť.
MONSTERS, A. S. (Monsters, Inc.), r. Peter Docter, David Silverman, USA, 2001 (kino)
Poznáte Jamesa P. Sullivana, priateľmi nazývaného Sully? Že nie? A spomínate si na detstvo, keď vás poslali spať, a vy ste sa krčili pod perinou, z ktorej vám trčal iba koniec nosa a jedno oko, ktorým ste pozorne skúmali tmavú miestnosť plnú krivých tieňov, keď v každom kúte striehlo niečo hrôzostrašné a čakalo iba na to, kedy zaspíte, alebo neopatrne vystrčíte spod periny nohu, a napokon, keď ste mali chuť kričať strachom, ale nikto z dospelých by vám neuveril? Tak potom Sullyho poznáte.
Nevedno, či je to démon, diabol alebo len nejaké hladné monštrum z dávnych vekov – vekov zla. Isté je len to, že tá Vec vás nikdy neprestane prenasledovať… Úspešný horor Jeepers Creepers (v USA uvádzaný pod vtipným sloganom „Čo ťa žerie?“) sa konečne dobrodil kalužami teenagerskej krvi aj na plátna slovenských kín. Premiéra je ohlásená na 11. apríla. Na čo sa môžeme tešiť?
Už na jeseň (presnejšie 22. novembra), teda na štyridsiate výročie uvedenia prvej filmovej bondovky, slávneho Dr. No, bude mať premiéru jubilejné dvadsiate dobrodružstvo sympaticky šovinistického agenta 007. Pod vedením novozélandského režiséra Lee Tamahoriho (Ako pavúk) sa v hlavnej úlohe (chvalabohu) opäť predstaví Pierce Brosnan. A akú bude mať nová bondovka zápletku? Nie, počkať, to vlastne nie je podstatné. Dôležitejšie je, na akých dopravných prostriedkoch sa bude James naháňať so zloduchmi, akú značku vodky bude piť, aké exotické krajiny navštívi a ktoré superkočky budú poctené jeho obrovským… šarmom.
Tento film znesie porovnanie s hudobným eposom. Klasická výstavba deja začína tichým, ale neodbytným motívom pochmúrnosti a znepokojivých náznakov. Napätie narastá, pridávajú sa nové nástroje a leitmotív silnie do ohlušujúceho crescenda… A uprostred sa zrazu zlomí, naberie nečakaný obrat, chvíľu sa spamätáva, hľadá smer, aby poctivo dospel do nevyhnutného burácajúceho finále a skončil v priam žehnajúco miernom závere.
Optimistickí historici sa nevedia dohodnúť, do ktorej doby zaradiť panovanie kráľa Artuša. Pesimistickí popierajú, že by takýto človek vôbec niekedy žil. Avšak literatúra, film i ústne povesti mu venujú viac pozornosti, než ktorejkoľvek inej osobnosti. Artuš totiž predstavuje večnú túžbu človeka po pravde a spravodlivosti, zjednocuje silu a rozvážnosť vládcu s ľudskými slabosťami obyčajného muža, ktorý nedokáže zvíťaziť nad svojím predurčením…
V dobe, keď Peter Jackson vymetal bary a naháňal dievčatá, respektíve vkladal prvé cievky do kamier, a väčšina z nás ešte nežila, pila materinské mlieko, učila sa chodiť (kopať) alebo rozprávať, boli natočené prvé filmové prepisy najznámejších diel J. R. R. Tolkiena – Hobit a Pán prsteňov. Samozrejme o hranom filme vtedy reálne uvažoval asi málokto, preto sa práce chopili producenti kreslených filmov. Určite každý z Tolkienových čitateľov počul kopu negatívnej kritiky na prvé pokusy týchto adaptácii a možno už len kvôli nim ich netúži zhliadnuť. Rád by som však upozornil, že nie všetko, čo sa neblyští, nie je zlato…
Zatiaľčo v celosvetovom merítku Pán prsteňov: Spoločenstvo prsteňa obsadil zatiaľ „iba“ deviate miesto v rebríčku komerčne najúspešnejších filmov všetkých čias (celkové zisky cca 749 miliónov dolárov), v Rusku diváci zarevali „Urááááá!“ a útokom na kiná odpálili hotovú fantasy revolúciu…
SHREK, r. Andrew Adamson, Vicky Jenson, USA, 2001 (video, DVD)
Kde bolo, tam bolo – teda presnejšie, bolo to v istom močiari – žil raz jeden zelený obor, ktorý si zo všetkého najviac cenil svoje súkromie. To si zabezpečoval výdatnou negatívnou reklamou, spočívajúcou napríklad v tom, že ovidlovaným a ofakľovaným návštevníkom svojho vlhkého pozemku ochotne vysvetlil, ako skvele chutia ľudské oči namazané na hrianke (a potom už len stačilo ukázať im chrup v monumentálnom zaručaní a spokojne sa vysmievať ich rýchlo sa vzďaľujúcim chrbtom). Lenže ako to už s filmovými starými mládencami býva, aj do života tohto obra vstúpil niekto, kto mu dokázal, že priateľstvo a láska sú lepšie ako mrzuté samotárstvo… Jeden z najúspešnejších filmov roka 2001 a nepochybne najzábavnejší kus sezóny konečne aj u nás vyšiel na videu a DVD. Na druhom zo spomenutých médií ponúka množstvo chuťoviek, ktoré sme v kine vidieť nemohli…
Animované filmy sú čoraz kvalitnejšie, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že budú v tomto roku bojovať o Oscarov vo vlastnej kategórii. Z klasickej dvorozmernej podoby prechádzajú stále častejšie do trojrozmerného priestoru – a občas konkurujú i hraným filmom (Final Fantasy). Jednoducho, technika animácie pokročila natoľko, že je možné stvárniť čokoľvek – ak počítačoví grafici dostanú do ruky kvalitnú predlohu. A v prípade Monsters, a.s. sa tak skutočne stalo, Robert L. Baird s Danom Gersonom napísali krásný príbeh plný gagov (pre deti) a narážok (pre dospelých), čo vyústilo do jednej z najkvalitnejších komédií posledných čias. Ak by nebol za rok 2001 na Oscara nominovaný Shrek, príšerky s Monstropolisu by mal víťazstvo vo vrecku. Takto je to na vážkach – oba filmy sú rovnako kvalitné (aj keď trochu z iného súdka). Jediným rozdielom medzi nimi je to, že sa Monsters, a.s. odohráva v „reálnom“ svete, kým príbeh zeleného obra v „rozprávke“…