Takže po polroku (od decembrovej conovej reprízy) zasa Chotěboř. Tentoraz na megaakcii pozostávajúcej z filmového festivalu (28.6 až 2.7), Parconu, Avalconu, festivalu hráčov (Gamestar), osobitnej programovej línie venovanej fanúšikom Star Treku a literárneho festivalu Vysočina (2.-6.7.)
Stalo sa vám niekedy, že ste sa natoľko zamilovali do autora vašich obľúbených kníh, že ste boli ochotní cestovať kilometre a kilometre len preto, aby ste sa priblížili k miestu jeho existencie, dýchali vzduch, ktorý dýchal on, pozerali tým istým smerom? Keď som sa s priateľmi minulý rok rozprávala o možných expedíciách po stopách Pána prsteňov, ešte som netušila, že už o pár mesiacov si splním jedno zo svojich želaní.
V bratislavskom kníhkupectve Brloh som už zažil niekoľko autogramiád – a to nechýbali ani hviezdy ako Sapkowski, či Joxer zo seriálu Xena, ale tak plný Brloh, ako bol teraz na Kulhánka, to som ešte nevidel. Ľudia stáli až vonku (na ulici pred Brlohom) a všetci tí, ktorí boli vyššie ako schody, asi ani netušili, že v „podpalubí“ sa na Kulhánka strieľalo…
Na autobusovej stanici v Bratislave sme sa v sobotu ráno zišli piati – Dáška Mehešová, moja frajerka Janka, Ivan Pullman, Mišo Jedinák a ja. Baby išli autom hlavne vďaka Tonovi Stiffelovi, ktorý sa na poslednú chvíľu rozhodol neísť. Ivan Pullman nás mal vo svojom Formane doviezť na Starcon do Partizánskeho. Do hvezdárne sme prišli tesne po začiatku conu okolo desiatej, pozreli sme si výstavu perfektných obrazov Martiny Pilcerovej a už letel filmový Pán prsteňov. Počas filmu prichádzali ďalšie posily, ktoré dopĺňali o-kruh ľudí z Fantázie – šéfredaktor Ivan s Mišom „Blasterom“ Sedlárom a Miloš Ferko. To už bolo jasné, že Ďuro Červenák, plánovaný hosť StarConu, nepríde. No akcia a nálada na nej tým až tak príliš neutrpeli.
Nová vlna – tak sa volajú tradičné akcie v bratislavskom V-klube na Námestí SNP. Konajú sa každý posledný piatok v mesiaci a prezentujú sa na nich najmä mladí, začínajúci a neznámi umelci. Posledný januárový piatok sa niesol na vlne fantastickej…
Viem, nie je zvykom, keď píše reportáž z nejakej akcie sám organizátor. Predpokladám, že ma zopár z vás za to napadne v komentároch (bojím, bojím), ale pokúšala som sa osloviť viacero zúčastnených. Žiaľ, odmietli. Vraj si z danej noci nie všetko pamätajú. Vraj som to mala od „A“ po „Z“ pod palcom ja a tak som jediná, ktorá vie čo sa vlastne dialo… No a keď už som bola povýšená na takéhoto Vševedka, tak sa vám pokúsim Halloween Party z BRLOH-u trošku priblížiť. (Medzi nami – ani ja som nezachytila celkom všetko – ale nikomu to nehovorte, ok?)
Podvečer 13. septembra 2002. Piatok. Trinásteho. Stovky účastníkov Istroconu sa dychtivo presúvajú medzi kinosálou a priestorom s počítačovými hrami. V salóniku chystá Františka Vrbenská ďalšiu zo svojich podmanivých prednášok o stredovekých rytieroch. Konkurencia je silná. Večer slovenskej fantastiky však napriek tomu prilákal značné množstvo divákov. A tí čo prišli, neoľutovali.
Mal som sen… Snívalo sa mi, že počas druhého septembrového víkendu došlo do bratislavského komplexu SÚZA viac ako 1400 platiacich návštevníkov. Snívalo sa mi o stovkách ľudí, ktorí videli desiatky filmov a filmových ukážok. Videl som stovky poslucháčov na zaujímavých a vtipných prednáškach. Zdalo sa mi, že v chodbách fantastického mraveniska počujem neutíchajúce výbuchy smiechu – či už pri knihách, počítačových hrách alebo len tak, pri chróme, dreve a plných pohároch. A stretol som desiatky hostí, celebrít a iných podivuhodných bytostí… Snívalo sa mi?
Ako je už u nás nedobrým zvykom, do zahraničia na cony nechodí (skoro) nikto. Ponúkal som aj voľné miesto v aute, ale akosi nemal nikto záujem. Kedže bol tohtoročný Polcon blízko, len toť za humnami v Krakowe, rozhodol som sa, že mi ta návšteva tohto pekného mesta za to stojí. Vymenil som autá a už na bielej svini jachal vo štvrtok k našim severným susedom. Na hraniciach nebol žiadny problém, kedže som zelenú kartu na poslednú chvíľu (asi 10 km pred hranicami) predsa len našiel, lebo to jediné pýtali ukázať. Vôbec ich nezaujala moja dobre poskrývaná batéria piva, vína, vodky a fernetu a do Krakowa som napriek zápche pred mestom prišiel presne na ohlásený čas, čo u mňa nebýva zvykom. Kamaráti zo staroslovanskej organizácie Niklot ma už čakali a postarali sa o mňa. Býval som priamo v centre v historickej budove, v starom obrovskom byte so starožitným nábytkom. Mladý bol akurát hostiteľ Wszebor a jeho vykastrovaný kocúr Maja.
Kníhkupectvo Brloh na Heydukovej v utorok podvečer doslova praskalo vo švíkoch. Už hodinu pred avizovanou autogramiádou majstra prekladateľa Honzu Kantůrka čakali pred predajňou početní nedočkavci. Chvíle si krátili spomínaním na osobné stretnutia s touto zaujímavou osobnosťou českej fantastiky na rôznych „conoch“ („con“ je pomenovanie festivalu s tematikou sci-fi a fantasy – napríklad EuroCon, IstrocCon, WorldCon). A potom sa konečne všetci dočkali! So značným, ale stále tolerovateľným meškaním dorazil majster – uvoľnená, dobre naladená, v jednoduchých šľapkách si vykračujúca hviezda českého prekladateľského neba.
Ako každý rok ma už mesiac pred poradou slovenských klubov Lulu bombardovala mailami, že kolkí prídeme, kedy, ako a tak podobne. Už tradične som jej odkazoval, že sa uvidi na poslednú chvíľu. Ale treba oceniť organizačný talent Bystričanov, lebo zase pre nás prichystali bohatý program. V piatok sme sa štyria košičania dotrepali až na večer, kedy už bolo na programe len programové popíjanie a voľná zábava, čoho sme sa s radosťou nám vlastnou ujali. Kecali sme a tancovali na československé hity až do rána, Dáreček púšťal jednu vypaľovačku za druhou, už bolo svetlo, keď som sa uchýlil do prítmia svojej komnaty…
Obdivujem priateľov scifistov za riekou Moravou, okrem iných vecí, za to, že sa dokážu aspoň raz za čas prevteliť do inej roly a dokážu si zo seba aj tak trošku vystreliť. Vedia sa odosobniť a kľudne sa navlečú do kostýmu, ktorým môžu neznalcom vyvolávať úsmev na tvárach. Im to však nevadí, možno ich tá pozornosť iných tak trošku aj teší. Alebo si ju nevšímajú. Napríklad v piatok 10. mája v pražskom kníhkupectve Krakatit: vydavatelia Vlasta Talaš a Netopejr sa rozhodli zorganizovať takú malú „maškarádu“ spojenú s krstom dračice (a ochutnávkou veľmi zaujímavého likéru). Keďže v sobotu bolo vyhlásenie Ceny akademie a Prahu mám rád, piatkový večer v Krakatite som si nemohol nechať ujsť ani ja. Vstup bol len v maskách, našťastie v tomto mi pomohol bratislavský Brloh, kde mi zariadili umrlčí výzor, takže som sa dostal na maškarák bez väčších problémov. Už na schodoch do barových priestorov Krakatitu ma stretol nejaký mimozemšťan a bolo jasné, že vchádzam medzi svojich…
Cena Gustáva Reussa je jednou z mála literárnych súťaží (všeobecne, nielen v oblasti fantastiky), kde sa porotcovia nemôžu schovávať za suché bodové hodnotenie, za anonymnú stenu, ktorá delí svet krutých sudcov a neschopných autorov ;-) V Cene Gustáva Reussa totiž porotcovia riskujú až dvakrát – raz, keď píšu svoje posudky k poviedkam v zborníku Krutohlav a druhýkrát – oveľa bezprostrednejšie – keď sa s autormi stretnú zoči-voči v rodisku Gustáva Maurícia Reussa, polyhistora 18. storočia a priekopníka slovenskej fantastiky. Riskujú, keď vstupujú do ringu, ktorý nesie nevinné označenie „Reussova Revúca“ – tak ako to urobili cez víkend 10–12. mája 2002.
Ahojte. Možno viacerí netušia, že Fandom má aj svoje porady. Jarná porada Česko-Slovenského SF Fandomu (ČSSFF), teda pre zástupcov SF klubov z oboch republík, sa konala teraz v sobotu 13.4.2002 už tradične v Březovej nad Svitavou v penzióne Pohoda. Porada je síce len jeden deň, ale chodievame tam na tri dni, lebo je tam fajn partia a skutočná pohoda, teda až na poradu, kedy sa pekne hádame. Personál je fajn, obsluhujú nás až do rána, strava perfektná, čapuje sa budvar desiatka a výborné moravské vína. Tentoraz som cestoval cez Bratislavu, kde som pribral na cestu do brloháckeho auta ako šoférov Heňu a Mira, a ako užitočnú záťaž Včielku Dášu :-)
Doteraz som mal Dracon za obľúbený a pohodový con. Po cestovných peripétiách som obvykle zapadol k nejakej fľaši, výborne som sa bavil až do nedele, kedy mi položili ručičky na volant a ako bimetal som sa vrátil samočinne do východzej polohy, teda do Košíc. Teraz však malo byť všetko inak a na moje zhrozenie aj bolo. Dracon totiž vpadol do môjho každoročného ramadánu, kedy teda nevypijem ani po zotmení a bol som zvedavý, aký ten Dracon v skutočnosti je a bol som rozhodnutý konfrontovať zvyškové útržky pamäti z predchádzajúcich conov s realitou.
Počas predošlého víkendu 7. – 9. 12. 2001 sa v moravskej metropole konalo 17. predvianočné stretnutie fanov, spisovateľov, redaktorov, ilustrátorov a zberateľov, ktorých uhranula nielen scifi, fantasy a horor, ale aj láska, priateľstvo a dobrá spoločnosť. Čítajte ďalej ako sa žilo, dusilo, parilo a prednášalo na Dracone 2001.
Bratislava, 31. októbra 2001 – Ďalší krst na slovenskej literárnej scéne a možno nové hviezdy literárneho neba. V príjemnej atmosfére kníhkupectva Brloh na Heydukovej prebehol krst najnovšej knihy poviedok autorov Zusky Minichovej, Vila Búra a Tóna Stiffela združených v skupine 3Éder. Krstným otcom sa stal mecenáš slovenskej fantastiky, šéfredaktor časopisu Fantázia Ivan Aľakša…
Na pravidelnom festivale RAUKON 2001, ktorý organizuje kolínsky sci-fi klub Rauko sa v tomto roku zúčastnil aj redaktor časopisu Fantázia – Martin Macášek. Je známy svojou bezprostrednosťou a priateľskosťou, ktorú dáva aj do svojich reportáží. Podeľte sa s ním o jeho zážitky!
Rovnica je jednoduchá. Na počiatku bol Prešov. Mesto na ďalekom východe, v minulosti povestné svojim chovom koní – a prezývkou Prešovčanov „koňare“. V írečitom šariššskom nárečí to znamená… pánboh vie čo, zrejme ľudí, ktorí sa… v lepšom prípade chovom koní živia. A kôň, to je takmer Pegas, s čím by iste súhlasil Perseus a členovia prešovského sci-fi klubu, ktorý po tomto okrídlencovi dostali meno. Nuž, a čo je potom Pegascon hádam nemusím nikomu vysvetľovať, akurát sa len môžem spýtať, či viete, čo má tento con spoločné s perverzným sexom (v rozprávkach), divadelnou hrou v štyroch dejstvách či Heideggerom a Sartrom? Neviete? Nuž, spoločné má s týmto Pegascon 2001 všetko ;-)
Pri svojom hľadaní stôp po predkresťanských Slovanoch ma archeologický nadšenec z Prešova Ing. Ducar upozornil na zaujímavosť v Slanských vrchoch pri obci Abranovce. V lesoch nad dedinou sa vraj ukrýva zvláštny kameň, ktorý miestny obyvatelia používajú na magické obrady.
No koho by to nezaujalo? Vybrali sme sa tam z klubu a po skoro hodinovom putovaní z dediny po lese sme za pomoci sprievodcu dorazili ku kameňu. Podlhovastý,celý obrastený machom, trochu zvláštny, nám pripomínajúci skôr ľudskú tvár. Mal v sebe štyri otvory, dva pri sebe akože oči, ďalšie dva nos a vyškerené ústa?
Ešte pár pikošiek z Istroconu, zachytených z rozhovorov, besied, z prednášok a pri načúvaní za dverami ;-) Vedeli ste napríklad, že Jiří Kulhánek dopisuje novú knihu? Sľúbil ju vydavateľovi do novembra a namiesto dohodnutých tristo strán už napísal päť stovák. No má to aj háčik. Je v tom, že najobľúbenejší český autor stále nevie, ako napísať začiatok dotyčného diela – vidíte, ako píšu profesionáli?
Po tretíkrat, najvýchodnejšie stretnutie fanúšikov Sci-fi, Fantasy a pridružených odborov ľudskej činnosti. Aj tohto roku ho organizuje SFK Pegas Prešov. Opäť v Prešove, na Slovenskej ulici č. 44. Znova v oktobri, 20. od 10:00. Môžete sa tešiť na…
Len jeden con vládne, jeden všetkým káže, jeden všetkých privedie, do Fantázie zviaže. Istrocon 2001 splnil všetky očakávania, pár ich prekonal a dokázal, že je akciou svetovej triedy. Bratislava videla počas tretieho septembrového víkendu to najlepšie, čo Spoločenstvo Fandomu dokáže pripraviť večne hladným fanúšikom sci-fi, fantasy a moderných technológií – ľuďom, ktorí sa počas troch dní a dvoch nocí občas menili na Prízraky (spať či nespať, to je otázka). No týchto – istroconských – Prízrakov nebolo len deväť – kongresové centrum SÚZA navštívili stovky fanúšikov …v prešporskej zemi, kde sa snúbi duchaplnosť s vtipom ;-) One con to rule them all…
Absolvovať Bohemiacon je pre východniara predovšetkým absolvovať cestu. Vo štvrtok večer ma Miro z Brlohu (ďalej LKT) ukecal, že tam predsa len ísť chcem a o šiestej ráno som už sadal do vlaku. Na mojom mieste sa však rozvaľoval farár, tak som si povedal, že mi akurát sadol do rany a preberieme si najnovšiu teóriu superstrún a výhody Perúna oproti Ježiškovi.
V Kremnických baniach si cez víkend prišli pod vlajkami a krížmi zarečniť národovci do tzv. stredu Európy k vatre zvrchovanosti, prudký vietor a dážď ich však po chvíli rozohnalitili. Čo by Perún bleskom dohodil sa však udiala oveľa zaujímavejšia akcia – oslava starých bohov. Asi pred mesiacom (na Jána) som navštívil jeden kopec v Kremnických vrchoch, kde sa mali nachádzať staré runy. Runy sme našli, boli vytesané v andezitovej skale na vrchu Velestúr. Vedie sa polemika, či tie runy sú pravé, teda asi zo 4. storočia, alebo ich vytesal ich objaviteľ v roku 1863 pán Kriško, archivár z Kremnice. Dohadujú sa archeológovia,, historici, paleografovia. Prevahu majú skeptici, lebo podobné nápisy sa nikde inde okrem Kremnických vrchov neobjavili, o Slovanoch sa nevie, že by nejaké písmo pužívali, Križko bol romantický fantasta a písmo je vytesané do trachytu, teda nevydrží ani dve storočia…
Toto konštatovanie nechce byť odkazom na socialistické slogany. Iba chce stručne charakterizovať atmosféru v slovenských sci-fi kluboch, ktorých zástupcovia sa pravidelne zúčastňujú na Jarnej porade klubov ČSSFF na Slovensku, alebo ak chcete na Vartacone v Banskej Bystrici. Reportáž o tom, čo všetko stihli jeho účastníci zažiť mimo rokovacieho poriadku, ste si už mali možnosť prečítať. Bolo by ale vhodné vyriecť aj to, čo stojí medzi nevypovedanými slovami.
Aj keď to zvyčajne tak nevyzerá, fandom (rozumej fanúšikov sfaf) je záležitosť (občas) organizovaná – teda Fandom. Fandom má svoje stanovy, svoje orgány (sic!)… a logicky aj svoje porady (ako čokoľvek organizované :-). Pre slovenskú časť československého Fandomu je termínom týchto porád jar, miestom hvezdáreň Vartovka nad Banskou Bystricou – skrátka, vitajte na ďalšom ročníku Vartaconu, ktorý sa tentoraz conal v znamení osemdesiatich kíl banánov…
Není tomu ještě ani týden, co skončil Avalcon a třetí pokračování série článků Star Trek a my je už na světě. Má pojednávat právě o tom, o čem byl Avalcon v Chotěboři, a tak je dobré využít toho, že vzpomínky a dojmy jsou ještě co nejčerstvější.
Prvá písomná zmienka o Revúcej je z roku 1357. Dnes je to neveľké okresné mesto (14 tisíc obyvateľov), ktoré leží v nádhernej Muránskej doline – mesto, ktoré si cení skôr slávnu históriu ako trochu neutešenú prítomnosť. História totiž skutočne súčasnosť zatieňuje – spomeňme si napr. na Prvé slovenské gymnázium v Revúcej (1862), alebo – čo je pre nás významnejšie – na osobnosť Gustáva Maurícia Reussa (1818 –1861), prvého slovenského autora fantastiky. MUDr. Reuss, polyhistor a autor prvého slovenského fantastického románu Hviezdoveda, alebo životopis Krutohlava… Gustáv Maurícius Reuss, podľa ktorého je pomenovaná poviedková súťaž Slovenského syndikátu autorov fantastiky (SSAF) – súťaž, ktorej ceny sa odovzdávajú víťazom práve v Revúcej…
Skoro to dopadlo tak, že to nedopadlo. Tvrdo si vybojovať pol dňa dovolenky, rýchlo absolvovať tlačovku a stihnúť vlak! Keďže však hyena je tvor nezničiteľný, podarilo sa.
Minuloročný Kraacon bol prvý. Snažil sa nadviazať na prerušenú líniu východniarskych conov, na západ od Bystrice sa toho už dlhé roky veľa neudialo (až na dovolenkové Tatracony a povahou skôr lokálny Pegascon). Takže prišiel Kraacon. Bol prvý, milý a v podstate splnil očakávania. A stal sa štartovacou čiarou. Tohtoročný „vraňarský“ con bol ohlasovaný ako akcia v triede Avalconu, Parconu či Draconu. Nuž ale… Reči sa vravia a chlieb sa je.
Aj keď je už Dracon 2000 pomerne dlho za nami, až teraz sa mi podarilo dostať von nejaké tie obrázky (keď som na maródke, tak neskenujem :). Ale vzhľadom na to, že ide o celkom príjemné momentky, držím sa pravidla „radšej neskoro ako nikdy“…
Dracon je Dracon – kto na ňom nikdy nebol, nedokáže si ho predstaviť. Od iných conov ho odlišuje napr. registrácia, ktorá trvá „tak dlho, tak úžasne dlho“ – až vám pri žuvaní neutralizuje ph v ústach. Po úžinách a úskaliach vstupnej haly však nasleduje con par excellence, právom jeden z coních (Conaních?) mamutov Čiech a Slovenska.
Malé cony, ktoré sa neženú za každú cena za stovkami hostí majú svoje čaro. Ozvlášť pre mňa – je o mne pomerne známe, že neznášam davy. Preto som bol s tohtoročným Pegasconom maximálne spokojný – nech si kto chce, čo chce hovorí (Ahoj, Durin!). Výborné prednášky a program vôbec, ľudia mojej krvnej skupiny – jeden deň, ktorý ma opäť presvedčil, že ľudstvo nie je úplne stratené… Evolúcia speje k homo scifiensis :)
A okolo Levoči, Conan mečom toči… Napriek kope super prednášok, filmov, hier a interview – v pamäti mi najviac utkvel Nalim Lidochaz z Gulistanu a jeho putovanie po stopách veľkého Cimmerana na Slovensku. Zabudnúť sa však nedá ani na Teda Raimiho, showmana par excellence a predpremiéru filmu Battlefield Earth.
Gerappá. Začiatok leta strávili skalní fani na pravidelnej scifisticko-turistickej dovolenke v Slovenskom raji, kde inde ako znova na Čingove neďaleko Spišskej Novej Vsi. Na tento pokojný týždeň sa už všetci celý rok tešia nielen z dôvodu, že život fana i fandomové akcie sú náročné na vypité kalórie či presexované normohodiny, ale najmä preto, že málokto dokáže úplne dlabať na veľkoleposť okolitej prírody a odolať gitarovo-gulášovej spoločnosti pri ohníku.
Parcon je Parcon. Toto som počúval zo všetkých strán, preto som sa rozhodol, že sa tam pôjdem pozrieť. Navštívil som doteraz len pár conaní, preto som bol zvedavý – čo má prvý a jediný Con také, čo ostatné stretnutia ľudí mojej krvnej skupiny nemajú. Hneď na úvod musím skonštatovať, že som na to neprišiel – ale: celkom som sa pobavil. No – stačilo mi to???
Na nebi sa strhol boj: Michal a jeho anjeli bojovali proti drakovi. Bojoval drak i jeho anjeli, ale neobstáli a už nebolo pre nich miesto v nebi. A veľký drak, ten starý had, ktorý sa volá diabol a satan, čo zvádzal celý svet, bol zvrhnutý; zvrhnutý bol na zem a s ním boli zvrhnutí jeho anjeli. Počul som mohutný hlas volať v nebi: „Paly de Vi! Už nedristaj! To je o inom Judgemente dayi…“
Stretnutie v Revúcej, pri príležitosti odovzdávania Ceny Gustáva Reussa začalo ako zvyčajne. Únavná cesta (postojačky v preplnenom autobuse), ubytovanie, večera z jednom z mála Revúckych podnikov a organizačný chaos. Prvý kontakt so zborníkom Krutohlav 1999 a tradičné blúdenie mestečkom v snahe nájsť vyhovujúci podnik pre oživenie ducha fandomu. Nakoniec zakotvenie v hotelovom podzemí, ktoré sa stalo akýmsi menším zlom. Po pár dávkach toxických látok sa to napokon všetko zdarne začalo…
(Komédia v troch dejstvách – neskoro, ale predsa :)
Po dlhej a studenej zime zasa nastal čas vybrať sa na nejaký con. Odkedy sa Paľo (To som ja, ten v zátvorkách :) vrátil z vojny, klub fungoval dobre, prečo sa potom nepochváliť. No tak sme sa v to sobotné, volebné ráno vybrali aj s Paľom do Bystrice.
Prológ: Piata zastávka trolejbusu číslo štyri, zbežná kontrola názvu zastávky, pretože ohlasovanie zastávok, túto prešovskú vymoženosť, fatálne kazil chrchlajúci reproduktor. Potom zorientovanie mapky podľa pozemských orientačných bodov (slnko je dokonale zakryté mrakmi, takže ukazovateľ severu na mape je nanič). Mierny povzdych, že jej autor mohol trochu viac dbať aj na proporcie. A čo nevidím – hlavný organizátor Ďuro Kundrík v čele na všetko odhodlanej brigády lepičov šípok…
Istrocon'99 – nezabudnuteľný con v malebnom :)) meste na Dunaji. Verím, že utrpenie organizátorov stálo za to, ale výsledok bol super – celé conanie malo krásne chaotickú atmosféru nefalšovaného stretnutia homo scifiensis…
Naša výprava dorazila na miesto diania napriek všetkým pôvodným plánom asi o deviatej večer. Toto bola moja prvá lekcia conania – nič neplánovať, skôr či neskôr sa aj tak dostanem tam, kam chcem. Aj tak sme prišli rovno do otvorenia conu. Akoby čakali len na nás. :)