Dakedy v minulosti (ale nie tak dávno) chodila v rádiu reklama: „Fón, fón, telefón…“ Všetci ju, myslím, poznáte. Tak mne skoro celý november znelo v hlave dačo podobné: CON, CON, FÉNIXCON!!
Fénixcon sa tak, ako po ostatné roky konal v Brne, v hoteli Slovan počas „mikulášskeho víkendu“. Bol to už jeho 27. ročník. Keďže minulý rok bola téma conu Apokalypsa, tento rok automaticky nasledovala Genesis – Zrodenie.
Len málokedy majú fani to šťastie, že dve ich srdcu blízke akcie vyjdú na jeden týždeň. No na prelome novembra a decembra sa Ďuro Červenák rozhodol pokrstiť svoju novinku iba pár dní pred brnianskym Fénixconom. Tá prvá zo zmienených akcií bola v mnohých ohľadoch neobyčajná.
Čo budem vymýšľať dlhé úvody, slávnostné vyhlásenie Ceny Fantázie 2011 sa už tradične uskutočnilo na minulovíkendovej Bibliotéke. CeFa bola v poradí deviata, Bibliotéka devätnásta. Takže to vyzerá, že ak všetko dobre pôjde, mohli by na budúci rok obidve osláviť okrúhle jubileum. A ak sa Mayovia či ktorí Indiáni nemýlili, možno aj posledné.
Tak nám začal posledný con v roku…
Posledný? Naozaj nie, určite ich ešte zopár bude, ale už nie také veľké, ako bol Istrocon a Comics Salón, ktoré sa spoločne konali cez víkend 16. – 18. septembra 2011 v Bratislave, v budove Istropolisu.
Tento príbeh je výtvorom chorej mysle hraboša košického. Akákoľvek podobnosť so skutočnosťou je čisto náhodná a pokiaľ po prečítaní príbehu dostanete čo i len myšlienku toho, že organizácia zlyhala, vyhľadajte odboronú pomoc. Bola totiž dokonalá, bezchybná, perfektná. Hm.
18. až 21. augusta sa v českej Choteboři konal jubilejný 30. ročník legendárneho Parconu. Náš dvorný fotograf Jano Žižka, ktorý nevynechá takmer žiadnu príležitosť zaostriť svoj objektív na conovské zaujímavosti, zostavil malú fotoreportáž. Kto tam bol, môžete si s fotkami zaspomínať. Kto nebol, uvidí…
Chotěboř je malé mesto, do ktorého každé leto príde jeden veľký festival. Festival, ktorého samotný názov naznačuje, že ide o niečo fantastické. Po uliciach sa prechádzajú postavy z kníh, filmov či seriálov a obyvateľom mestečka to už ani nepripadá čudné – za tých 16 rokov sú dávno zvyknutí. Festival fantazie navštívil Chotěboř aj tento rok. A opäť bolo dobre.
Občianske združenie SciFi Guide si pre svojich členov urobilo malý con v Liptovských Revúcach. Neviete, čo je SciFi Guide? Pôvodne skupinka fanúšikov seriálov, združujúcich sa okolo portálu SciFi-Guide.net. Za pár rokov sa z nich však stalo celoslovenské občianske združenie, ktorého hlavnými aktivitami je jednodňový Kozmodróm, výrazná participácia na Slavcone a množstvo prednášok na slovenských ale aj českých conoch
26. medzinárodné stretnutie priateľov a priaznivcov science fiction, fantasy, hororu, komiksov, hier a fantastického životného štýlu, ktoré sa konalo uplynulý víkend v hoteli Slovan v Brne, malo jedinú chybu. Trvalo len tri dni.
Kozmodróm je akcia, ktorú pripravuje občianske združenie SciFi Guide v bratislavskom Štúdiu 12. V sobotu 13. novembra sa konal druhý ročník a úderka starších scifistov sa tam vybrala nielen pozrieť, ale aj trocha prispieť.
Začiatkom mesiaca, presnejšie 3. – 10. 10. 2010 sa v Žiline konal siedmy ročník Žilinského literárneho festivalu s témou – Dobrodružstvo myslenia. Súčasťou festivalu sa stali aj dve zaujímavé akcie, ktoré majú veľa spoločného s fantastikou.
V závere minulého týždňa, 17. – 19. 9. 2010, sa v bratislavskom Istropolise uskutočnil 23. ročník festivalu Istrocon spoločne so 7. ročníkom Comics salónu.
„Konečne dlhý con“, pomyslela som si. Keď sa už mám cestovať z ďalekého východu, tak nech mám čas zvyknúť si na nové prostredie. 26. 8. 2010 okolo 13:00 som vystúpila z vlaku na stanici Český Těšín a duševne sa pripravovala na pešiu túru.
Riadiac sa heslom „kto nič nerobí, nič nepokazí“ nemám v úmysle opisovať niektoré možno nevydarené alebo nedotiahnuté veci, pretože aj tak som presvedčená, že organizátori takej veľkej akcie, ako bol tento megacon, urobili všetko, čo bolo v ich silách. Iste, bolo by čo menovať, ale v konečnom dôsledku to bol vydarený con a zvlášť úspešný pre slovenský fandom.
Viete si predstaviť, aké by to bolo, keby ste sa ocitli na mieste, kde sa stretnú v jednom čase všetky postavy z kníh, ktoré ste čítali, a z filmov, ktoré ste videli? Mne sa to stalo. Vstúpila som do Bratislavského Istropolisu a ocitla sa na zraze všetkých postáv z mojich obľúbených príbehov. Festival Anime, mangy a japonskej kultúry spolu s výstavou hier navštívilo v priebehu dvoch dní 5843 fanúšikov. Tak sa 12. a 13. marec 2010 stal rekordným tretím ročníkom medzinárodného festivalu Anime show a druhým ročníkom Game expo.
Všetci, ktorí sa nezúčastnili tohoročného (alebo ktoréhokoľvek iného Fénixconu), môžu ľutovať. Chcete vedieť, ako bolo? Bolo fantasticky do posledného zlatého pierka dvadsaťpäťkrát reinkarnovaného operenca. V Brnenskom hoteli Slovan sa v prvý decembrový víkend uskutočnilo stretnutie priaznivcov fantastiky, sci-fi a hororu, tentokrát v duchu apokalypsy ako hlavnej dejovej a barovej línie.
Známa slovenská maliarka Martina Pilcerová prináša krátku fotoreportáž z tohoročného Comic Conu, ktorý sa konal 23. – 26. júla v San Diegu. Veríme, že vás fotografie naladia a povzbudia k hľadaniu prostriedkov, ako sa dostať na Comic Con 2010 ;-)
Tri dni Istroconu a Comics Salónu 2009 boli pre niekoho hektické, pre iného fascinujúce a pre ďalšieho možno nudné. Na jednom sa ale zhodujú všetci: Mnohí návštevníci, hostia a udalosti boli predovšetkým pastvou pre oči a objektívy fotoaparátov. Niekoľko dôkazov prináša malá fotoreportáž Tona Stiffela.
Máte klaustrofóbiu? Alebo agorafóbiu? Naháňa vám hrôzu už len pomyslenie na nedostatočný percentuálny obsah kyslíka vo vzduchu? Ježia sa vám chlpy pri predstave neadekvátne odhalených ženských nôh? Tak to ste minulý víkend určite strávili schúlení pri knižke či pri sledovaní obľúbeného seriálu. A tak vám treba. Lebo my ostatní sme boli na Istrocone.
Počasie bolo prevažne pekné, prírodné kúpalisko Kuchajda blízko – v čom vidím nespornú výhodu Istropolisu pred …SÚZ-ou. Tri bodky znamenali/znamenajú, že som si nikdy nedokázal presne zapamätať význam skratky. Stredisko účelových zariadení – tento výraz podľa mňa neznamená NIČ – nejakého ministerstva, druh ktorého som vždy zabudol. Nad Istropolisom nemusím premýšľať, nemusím ho hľadať v spleti Horského parku kdesi kopcu za bokom. Aký je nepekný, taký je pohodlný. Veľká budova v širšom centre mesta, priamo na významnom komunikačnom uzle, Trnavskom mýte.
Keďže po druhýkrát na tom istom mieste, šiel som naisto. Areál dopravnej školy uprostred sídliska s krásnym, čistým, na kúpanie vhodným Košuteckým jazierkom. Človek sa chvíľočku cíti ako doma – až kým sa po príchode na izbu nevyzuje, nezačne vetrať, nevybehne si umyť ruky a potom zistí, že prievan zabuchol dvere na guľu s kľúčmi zastrčenými zvnútra.
Keď sa naskytne príležitosť, netreba váhať. Keď bola na stránke Fantázie vyhlásená súťaž o lístky na Festival fantazie, neváhala som. A keď som ich vyhrala, vtedy som už váhať naozaj nemohla. Zložila som kufor zo skrine, zbavila ho prachu, nahádzala doň pár vecí a hurá do Chotěboře!
V dňoch 24. – 26. apríla 2009 sa na Strednej dopravnej škole na Kvačalovej ulici v Bratislave uskutočnil festival venovaný slovanskej kultúre a dejinám Slavcon 2009. Ako vždy v (pre účastníkov, nie organizátorov) príjemnej nenáhlivej atmosfére.
Ako spomienku na Istrocon 2008 vám prinášame krátke ukážky schopností prispievateľa tejto stránky Augustína „Gugu“ Sokola a prispievateľa časopisu Fantázia – Alexandra „Šaňa“ Schneidera.
Prvý decembrový víkend sa po Brne opäť motalo viac fantastov ako v iné dni. Nemal to na svedomí ani mohutný vianočný stromček v strede námestia, ani množstvo drevených stánkov s domácimi pochutinami či ručne vyrobenými ozdobami. Lákadlom bolo niečo oveľa väčšie a pritom nehmatateľné. Išlo o dvadsiate tretie medzinárodné stretnutie priateľov, nepriateľov, bardov, elfov, dobových kurtizán, sparťanov, hradných dám, lomiželezov, čarodejníc, manga postavičiek, ľudí so zabudnutými kostýmami a ľudí, ktorí doposiaľ ostali „nekostýmovaných“, s pozitívnym vzťahom k fantastike, sci-fi, hororu, hrám, moderným technológiám, k podobnému spôsobu života a k mačkám. Oranžový Fénix, ktorý lietaval nad vstupnou halou v hoteli Avanti, síce nenašiel cestu do hotelu Slovan, ale jeho prívrženci áno.
Nultý ročník akcie sa konal druhého decembra v príjemný jarný deň v Šamoríne.
Šamorín je maďarské mestečko na Slovensku. Medzi jeho najvýznačnejšie turistické atrakcie patria centrum zemiakov a stredisko jabĺk a mnoho iných zaujímavostí, ktoré sme nezhliadli, lebo naše kroky v útrobách autobusu viedli na šamorínske predmestie zvané Mliečno.
Chcem sa podeliť o emócie, ktoré vo mne vyvolal Comics salón/Istrocon 2007. Emócie, ktoré prišli ex post. Som nasratý.
Tajomná knižka Dušana Fabiana, ktorú som komerčne chcel nazvať prvým slovenským hororom, ale mi odborníci na žánre temnejšieho charakteru dali najavo, že ide zasa iba o temnú fantasy (smrk), bola pokrstená na Comics salone. V českej verzii, v sobotu 16.9 popoludní. Vonku ešte bolo svetlo, ale iba také relatívne, lebo…sa práve prihnali oblaky, začalo pršať o dosť silnejšie. Stromy nad Súzou sa ohýbali vo vetre, škrípali konármi, zem praskala, vyhárali z nej poklady a prepadávali sa do nej záhradní trpaslíci, vzduch zhustol natoľko, že holuby s otlakmi na krídlach klesali dolu ako vetcho operené sivé padáčiky.
Invocatio elementalium
Slnko svieti, voda láka a v takej horúčave pivo i radler rýchlejšie chytá – proste, v lete to odjakživa tak býva, že zo zdanlivo šibnutého nápadu sa vykľuje pozoruhodne romantické dobrodružstvo. A čože by to už bolo za scifistu, keby žil a bavil sa iba ako konvencie kážu? Realizačnému tímu občianskeho združenia Explózia chuti a jeho prívržencom sa minulú nedeľu podaril nevšedný kúsok. Reportáž o tejto udalosti vám prináša Lucia “Nefertiti” Droppová. (Alexandra Pavelková)
Jarné stretnutie slovenských sci-fi klubov na Vartovke, ktoré sa tohto roku konalo v dňoch 19. – 21.5. priaznivcom žánra ako novinku predstavovať netreba. Koná sa už pekných pár rôčkov v príjemnom prostredí hvezdárne na Vartovke kúsok za Banskou Bystricou.
Na Eurocone v Kyjeve sa mi páčilo tak, že som sa takmer nevrátil a emigroval na Ukrajinu. Chcel som sa stať priekopníkom hrdinov osternov, mužom, čo tvrdošijne a cieľavedome kráča na východ.
Preto som cestou späť prezieravo stratil pas. Lenže Ukrajina má také prísne imigračné zákony, že som neprešiel zdravotnou prehliadkou, a tak som bol spolu s 28 knihami vyexpedovaný na Slovensko…kde si liečim komplexy menejcennosti písaním reportáže o Eurocone.
Keď som sa obzrel za tohtoročným Starconom, nadobudol som dojem, že reportáž nenapíšem.
Nadobudol som dojem, že som nadobudol len dojmy. Nič…nič…čo by mohlo zaujímať širší okruh čitateľov. Lebo nie som žurnalista, iba taký pobehaj, čo väčšmi hľadí na seba a do seba než na svet a potom vidí, čo nevidno a nevidí, čo vidno. Ale…napokon, načo opakovať veci zjavné? Venujme sa radšej tým, ktoré my zjavujeme. Veru, veru – a tak i budem v ďalšom robiť.
Predstavte si, že sa ubytujete v cudzom štáte, cudzom hoteli plnom cudzích ľudí, avšak vy sa ani omylom ako cudzinec necítite.
To bol Fénixcon…
Tak stalo sa v prvý júlový takmerletný víkend, že v Chotěboři, prívetivom mestečku na severovýchode Čiech, zišlo sa množstvo ľudí s podivným výzorom a ešte podivnejšími záujmami…
Nuž áno, Chotěboř opäť privítala účastníkov Festivalu Fantázie, tento rok opäť prepojeného s Parconom.
Už tradične uprostred mája sa konala porada Česko-Slovenského sci-fi Fandomu na hvezdárni Vartovka nad Banskou Bystricou. V piatok sme sa postupne zliezali, najväčší problém však mali organizátori, pretože Mário nevedel vytrepať služobné Iveco s materiálom až tam hore. Tento rok sa totiž ukázal ako mimoriadne daždivý a lesníci nelenili a najproblémovejšie úseky vysypali štrkom. Tým pádom sa najproblémovitejšie úseky stali ešte problémovejšími, lebo na tom štrku prešmykovalo, skaly fŕkali po celom lese a plašili nevinnú lesnú zver. Dosť na tom, moja biela sviňa však vyšla bez problémov.
Napriek celej rade mrzutostí spätých s dlhotýždňovými prípravami sme sa napokon dočkali a Oslava mohla konečne prepuknúť! Tí, ktorí prekonali problémy spojené s osobnými záležitosťami, krížením termínov a študentskými povinnosťami, sa v posledný aprílový – alebo ak chcete – prvý májový víkend hromadne hrnuli do malebnej lokality Panovej lúky pri Bratislave stráviť voľné chvíle v spoločnosti podobne, fantasticky, zameraných indivíduí.
Nové – fotografie.
Redakcia časopisu Fantázia a spriatelení fanúšikovia SF vyrazili opäť po roku dobyť útokom Hornonitriansku hvezdáreň v Partizánskom s víziou spoznať blízky neutajený vesmír a nové témy fantastickej literatúry. Starcon 2005 sa tentoraz niesol v znamení planéty Saturn, ale mnohí z nás už trpeli „absťákom“ po astronomických informáciách, takže sme s radosťou do seba „nasávali“ všetky novinky, ktoré zástupcovia hvezdárne na čele s Vladimírom Mešterom za uplynulé obdobie „naškrečkovali“.
Písal sa 14. január 2005 a zvony Prahy stovežatej práve odbíjali druhú hodinu popoludňajšiu, keď na Florenc dorazila šesťčlenná výprava zvláštnych stvorení. Obťažkaní veľkými vakmi, chvíľu sa rozhliadali, až zbadali v dave partiu im podobným kumpánov, s ktorými sa za veľkého pokriku a mnohých objatí zvítali. Áno, boli to Oni. Tolkienisti. Ganjalf, Númen, Morgoth, Randir, Depres, Regis, Silwen, Isilóte, Shadow, Maco a moja maličkosť.
Kde bolo, tam nebude, za siedmimi nákupnými centrami, siedmimi svetelnými križovatkami a dvoma sexshopmi, stojí v Brne neďaleko Králova pole hotel Avanti. Vypína sa, ako sa na hrdý hotel patrí, napokon, má všetko, čo má správne sídlo mať. Veľké parkovisko, bránu na fotobunku, krásky na recepcii, rýchlych čašníkov a dobrú kuchyňu, pohodlný bar a priestory, v ktorých sa dá hrať squash. Skrátka, hotel Avanti je ideálnym miestom pre stretnutia v dobrej spoločnosti, pod krídlami Fénixa a zeleným chvostom Hada.
V dňoch 22. – 24. 10. 2004 sa v Bratislave konal, ako každoročne v jesennom čase, medzinárodný festival scifi, fantasy, moderných technológií a nového životného štýlu, ISTROCON TOPWAR 2004 alebo čo!
Pred týždňom sa skončil Žilinský literárny festival, na ktorom sa zo známych tvárí slovenskej fantastiky predstavili osobnosti ako Michal Jedinák, Miloš Ferko alebo rozprávkari Daniel Hevier s Danielom Pastirčákom. Nestihli sme si ani schrupnúť, a už nás na stanici Záriečie „rozhýbala“ divadelná a filmová prehliadka o hraniciach filmu a priestore, v ktorom sa nachádza(me).
Dovoľte mi rozčúliť sa. Sľubujem, že poslednýkrát. Tri dni strávené na severe Prahy mi totiž na duševnom zdraví príliš nepridali a železo treba kuť za horúca ako sa hovorí. Tak kujem. Doslova trieskam – chudera klávesnica. Poviem vám, čo dobrého som zažil na poslednom vyvrcholení scifistického roku a prezradím aj čo som nezažil.
Končil sa pracovný týždeň a ja som tuho uvažoval, ako stráviť sobotu 20. marca. Ba nie, to vás iba naťahujem. V skutočnosti som už dobré dva mesiace vedel, že pôjdem do Malých Bielic – dedinky, tesne primknutej k mestu Partizánske. Začiatkom jari sa totiž v miestnej hvezdárni už niekoľko rokov deje Starcon, ktorý sa nesie v znamení astronomického dňa a fantastiky. Tento rok bolo prepojenie ešte užšie, keďže jar sa dostavila o deň skôr ako sme zvyknutí. Nuž, hor sa do budovy s ďalekohľadom!
Prinášame vám dva pohľady na návštevu Andrzeja Sapkowského v Bratislave. Napriek tomu, že šéfredaktor Ivan bol s ním pár hodín a redaktor Martin dva dni, ich názory sa v zásade nelíšia.
Druhá časť strečnianskeho festivalu medzinárodných, ale aj tých domácich filmov sa tentoraz niesla v duchu žánru sci-fi. Usporiadatelia z občianskeho združenia Truc (www.truc.sk) sa postarali o to, aby sa 7. – 9. novembra 2003 do kina pri Váhu, medzi starým a novým hradom, nahrnuli desiatky mladých. Na programe bolo filmové harašenie v poľskej a maďarskej produkcii.
Reportáž z pohľadu zahraničného účastníka.
Bolo tam fajn. A to by mohlo v podstate stačiť aj ako reportáž z conu, aj ako jeho recenzia. Niektorí by sa predsa len mohli opýtať, prečo bolo fajn, alebo sa všeobecne jednoducho neuspokojiť s takým tvrdením. Preto, vyhýbajúc sa prípadným reklamáciám, sa myšlienku pokúsim rozvinúť.
Orr: „Tak sa ma to spýtaj.“ Yossarian: „Čo sa ťa mám spýtať?“ Orr: „Prečo mám orechy v ústach.“ Yossarian: „Prečo máš orechy v ústach?“ Orr: „Lebo sú lepšie ako plané jabĺčka v rukách.“ Yossarian: „Preboha, prečo nosíš v rukách plané jabĺčka?“
Šum? Zrnenie? Nie. Prvý dojem. Craig Parker, predstaviteľ Haldira v Spoločenstve prsteňa a Dvoch vežiach naozaj vyzerá, ako keby čítal Hlavu XXII a držal sa Orrových zásad. Nielen tej, že ak chcete mať okrúhle, ružové líčka, musíte držať v ústach orechy. Ale aj tej, že s úsmevom sa žije ľahšie… A úsmev z Craigovej tváre nič nevygumovalo počas celých troch dní.
Publikum: „Mali elfi vo filme nevyčerpateľné tulce šípov? Viete, vyzeralo to tak…“ Craig Parker (Haldir): „Vy skutočne neviete, ako to funguje? Každý elf má za sebou trpaslíka, ktorý – keď sa šípy minú – dopĺňa zásoby cez dierku na dne tulca.“ Publikum: „Áno? A nestávalo sa náhodou, že trpaslík trafil do inej dierky? A nebolo TO skutočnou príčinou problémov medzi elfmi a trpaslíkmi?“ Haldir sa usmieva: „No… Na túto otázku nemôžem odpovedať, v sále sú aj deti.“
Takže po polroku (od decembrovej conovej reprízy) zasa Chotěboř. Tentoraz na megaakcii pozostávajúcej z filmového festivalu (28.6 až 2.7), Parconu, Avalconu, festivalu hráčov (Gamestar), osobitnej programovej línie venovanej fanúšikom Star Treku a literárneho festivalu Vysočina (2.-6.7.)
Stalo sa vám niekedy, že ste sa natoľko zamilovali do autora vašich obľúbených kníh, že ste boli ochotní cestovať kilometre a kilometre len preto, aby ste sa priblížili k miestu jeho existencie, dýchali vzduch, ktorý dýchal on, pozerali tým istým smerom? Keď som sa s priateľmi minulý rok rozprávala o možných expedíciách po stopách Pána prsteňov, ešte som netušila, že už o pár mesiacov si splním jedno zo svojich želaní.