Science fiction a fantasy časopis Fantázia: poviedky, recenzie, reportáže, správy

Keď komiksy zakapali... (Prvý kontakt Imricha Rešetu)

Pamätám si, keď v deväťdesiatych rokoch prestal vychádzať Záhadný Spider-Man. Komiksy zakapali na dlhú dobu a ja som zrazu nemal čo čítať. Mládežnícke knihy ma nelákali aj dobrodružné čtivo bolo tiež akosi za mnou. Blúdil som vtedy po knižnici a natrafil na literatúru s pestrými obálkami, nie nepodobnými komiksom.

Od malička... (Prvý kontakt Alexandra Schneidera)

Ako si tak spomínam, tak som do seba vlastne fantastickú literatúru hustil už od malička: moje rozprávkové knihy z detstva zaberajú dobrú štvrtinu objemu mojej knižnice. Od jedenástich som presedlal na hard-core egyptskú mytológiu.

Môj prvý kontakt s fantastikou (Prvý kontakt Lucie Droppovej)

Aj keď prvý kontakt by mal byť iba jeden, moje inklinovanie k fantastike ovplyvnili až tri udalosti v rozpätí desiatich rokov, ktoré by jedna bez tretej nemali silu vybudovať môj činorodý vzťah k tomuto žánru:

SF som bral ako samozrejmosť (Prvý kontakt Martina Kudláča)

Prvotný skepticizmus prameniaci z „teplého“ názvu opadol hneď po niekoľkých stranách a naplno som sa zažral do Tolkienovej tvorby, počnúc Pánom Prsteňov, cez Silmarillion, Nedokončené príbehy až po zbierku rozprávok.

Star Wars - (Prvý kontakt Michala Sedlára)

Presne tam, niekde v treťom rade asi pol metra od vrchu bola opretá kazeta s nápisom Hviezdne vojny. Nemal som najmenšej potuchy čo to je, názov ale znel lákavo, takže som to psychologicky zahral na otca a kazeta s nami putovala domov. A to bol skutočný začiatok.

Nevedko (Prvý kontakt Miloša Ferka)

Prvá vedeckofantastická knižka, ktorú som čítal, bola od ruského (vtedy sovietskeho) spisovateľa Nikolaja Nosova a volala sa Nevedko v slnečnom meste. Nie…tak toto nebolo presné. Knižku Nevedko v slnečnom meste mi čítali, aj keď nikdy nie do konca, lebo bola príliš hrubá a mala malé písmenká a nikdy nechceli čítať ďalej, lebo sa vždy záhadným spôsobom stratila záložka…

Brána do iného sveta (Prvý kontakt Martina Králika)

Môj prvý kontakt so sci-fi komunitou bolo moje prvé vkročenie do Brlohu, vtedy ešte v Centrál Pasáži. Už predtým som kúpil nejakú Ikariu, chcel som ďalšiu, no v Danubia printe ju už nemali. Niekto sa mi tam prihovoril a poslal ma do Brlohu. Tam som samozrejme ostal stáť s otvorenými ústami – všetky tie obálky s raketami a bojovníkmi – skrátka brána do iného sveta.

Svety pod posteľou (Prvý kontakt Zusky Minichovej)

Nejaký úplne neznámy čiernobradý tvor ma oslovil pri jednej z prvých návštev Brlohu a odporúčal mi (aký div!) slovenský sci-fi časopis. Nepovedala som nič a Fantáziu číslo 7 som si kúpila až po pár dňoch, keď zvedavosť zvíťazila nad počiatočnou nedôverou…

Mýtus bol mojím prvým stretnutím s fantastikou (Prvý kontakt Miloša Jesenského)

Bol som s Thézeom vo chvíli, keď uchopil za rohy a mečom prebodol ohavného Minotaura, pozeral som spolu s Perzeom do medeného štítu, aby som neskamenel pri pohľade strašnej Medúzy Gorgóny a nasledoval aj Jásona, keď oral pole boha vojny železným pluhom a sial do zeme dračie zuby namiesto zrna.

X-príšera z vesmíru, veľký brat a chlapi, ktorí vedeli, o čom hovorím (Prvý kontakt Alexandry Pavelkovej)

Začalo to – akože ináč? Vracaním.

Vtedy bežali v kinách japonské katastrofické filmy a moji rodičia si neodpustili žiadny z nich. Godžira (tá prvá), Gamera kontra Gaos, každý týždeň jeden. Mala som tri či štyri roky, keď šla v kine X-príšera z vesmíru, a keďže ma nemali kde nechať, vzali ma so sebou. To, čo sa dialo na plátne, ma veľmi nezaujímalo (čudné, že si ten film dodnes pamätám do detailov), hrala som sa v zábleskoch vybuchujúcich áut a elektrických vedení medzi sedadlami a všetci boli spokojní. Večer som dostala horúčku, celý týždeň som preležala v posteli a vracala som. Viróza, usúdili rodičia i doktorka, asi to chytila od niekoho v kine.

O sto rokov pred tým (Prvý kontakt Mareka "Hyenu" Eliáša)

Prvý kontakt so SF som doslova a do písmena zmeškal. Absolútne nevedomky mi ho pripravila moja teta, ktorá sa vyznačuje veľmi zlým vkusom.

Slávne "Csillagok háborúja" (Prvý kontakt Ďura Červenáka)

Môj prvý kontakt s fantastikou samozrejme prebiehal cez plátna kín a televízne obrazovky. Ako malý chlapec som na MTV (Maďarská televízia) videl úžasný film s názvom Csillagok háborúja; až neskôr som sa dozvedel, že išlo o slávne Hviezdne vojny. Podobne ma uchvátil v kine Súboj titanov a na videu Romerov Úsvit mŕtvych, od ktorého moja sestra s hrôzou ušla po prvom zahryznutí sa zombíka do človečiny, no ja som si to napriek polovičnej výške, akú mám teraz, naplno užil až do krvavého konca.

Príkladní sovietski námorníci z ponorky Pionier (Prvý kontakt Ivana Aľakšu)

Keď sa ma ľudia pýtajú na moje začiatky s fantastikou, obyčajne odpovedám tak, že k sci-fi som prešiel skokom rovno od Winnetuoviek. „Čitateľsky“ som vyrastal v socialistických osemdesiatych rokoch a zdrojom môjho knižného povedomia sa stala mamina knižnica. Aby som to vysvetlil, mama dnes bez problémov hráva doma na počítači Diablo (kedysi Alien vs Predator aj Dooma) a v našej domácnosti už za socializmu bola ona šíriteľkou toho, čo by posledný šéfredaktor Fantázie Juro Malíček nazval dnes moderne – popkultúrou. Od otca som zasa zdedil vzťah k písaniu a novinám a skôr k tým praktickejším veciam, on tým „rozprávkam,“ ktoré sme pozerali každé poobedie na rakúskej televízii neprišiel nikdy na chuť… Mama si práve kvôli programu ORF dokonca predplatila rakúske ľavicové noviny VolksStimme (rakúsky Hlas ľudu), odkiaľ sme tie kecy okolo vyhadzovali a ostával nám (teda jej) vždy iba program rakúskej telky… Tak ma vychovával Michael Knight na svojom K.I.T.T.-ovi a kapitán Kirk na „Raumschiff Enterprise“.

Nedozierne následky kubánskej sci-fi (Prvý kontakt Dušana "Duke" Fabiana)

Kto bol na Parcone 2007 v Nitre, ten vie, pre tých ostatných stručné info: V tomto roku sa časopisu Fantázia nedostalo toľkej pozornosti z ministerstva, kontrolujúceho kultúru, ako dosiaľ a po vydaní Fantázie 39 to vyzerá na „súmrak“ časopisu – po desiatich rokoch vychádzania. Pripravovaná Fantázia 40 mala byť „fandomovská“ a medzi textami bola aj anketa „Môj prvý kontakt s fantastikou (fandomom)“ – medzi osobnosťami známymi zo stránok časopisu. A keďže teda F40 čaká kdesi v inej dimenzii, rozhodli sme sa pustiť niektoré z textov na stránky Fantázie OnLine. Začneme prvým kontaktom Dušana D. Fabiana, vychádzajúcej hviezdy slovenskej fantastiky, autora románu Invocatio Elementalium, prvého románu na pokračovanie vo Fantázii… Takže ako to bolo v DuKEho prípade?

Svetielko v tmavom lese ďalšia z bežných záhad každodenného života

Niet človeka, ktorý by nepoznal rozprávku o Janíčkovi a Marienke. Je taká otrepaná, že ju používam ako príklad kompozície napínavého príbehu v návode Ako nepokaziť poviedku. Máme ju zafixovanú v podvedomí, núti nás pochybovať, či ísť, alebo neísť za svetielkom na konci tunela. Veď ktovie, či nás dovedie k záchrane, alebo k ničote?

Vlas na strope

V podstate je to kravina, ja viem. Veď vo svete a zvlášť na Slovensku sa stávajú mnohé iné, oveľa dôležitejšie veci. Ale nedá mi to. Taká malá záhada. Tenká ako vlas. Tmavý, kučeravý…

To bolo takto: V sobotu som vysávala, tak ako to robí každú sobotu väčšina antifeministicky založených žien. Veď to poznáte – prach a smeti treba vychytať skôr, než sa v nich usadia kolónie roztočov, rozskočov a rozvrtov, aspoň tak nás učili. Potom treba hubicu vysávača otočiť k nebesiam, teda k povale, zničiť týždňové pavučiny a vlákienka prachu, ktoré majú tendenciu zotrvávať tam hore.

Čakám Mužov v čiernom

Aj vy, keď u vás nasneží, musíte do práce zlaňovať? U nás od istého času situáciu zachraňuje MHD, pravda, pokiaľ nečakane nemrzne, neprispí si ten chlapík, čo rozsieva po cestách štrk so soľou a… nie je pondelok ráno. Dnes nastala otrasne nevhodná konštelácia, a tak bol priam zázrak, keď sa autobus prihrnul k zastávke blízko nášho domu. Jasné – ako vždy. Preplnený. Chvíľu som sa hompáľala okolo tyče, ale pri poliklinike polovička ľudí vystúpila. Sadla som si do uvoľnenej štvorky vpredu a ukladala si kartu do kabelky, keď zrazu… čuchám, čuchám… a skoro ma prevrátilo.

Japonci a Skorojaponci

Včera večer, unavená po rušnom pracovnom dni, som si chcela konečne dopriať oddych (=výplach mozgu) a zapla som si televízor. Lenže, klasika, na všetkých troch dostupných slovenských kanáloch nebolo čo pozerať. Rozrábať o deviatej večer nejaký film na videu nemá pre mňa význam, preto som si zobrala druhé diaľkové. Po chvíli listovania na satelite som sa zastavila na Eurošporte, že si ho zafixujem ako zvukovú kulisu a zoberiem si nejakú knižku.

Lenže bolo Tokyo Open Voľačo.

Nádcha má párik krídel

Stalo sa to pár dní po tom Parcone, kde ma kopa známych i cudzích ľudí častovala gratuláciami a výdatnými bozkami. Jeden z gratulantov mi očividne podaroval aj akúsi virózu (ďakujem), lebo už v pondelok mi začalo byť zle a stále sa to zhoršovalo. Hlava ako melón, namiesto uzlín bowlingové gule, smrteľný kašlíček. Kolegyňa mi poradila Sinupret, ktorý uvoľňuje všetko – a on uvoľnil. Čudujem sa, že mi sople nevytekajú ušami, keďže ináč už dokážu tiecť všade.

O starenke

Uháňala som po práci domov – poznáte ten čas okolo štvrtej popoludní, keď davy na chodníkoch musíte rozhŕňať snežným pluhom alebo záchvatom smrteľného, silne nákazlivého kašľa. Mierila som k mobilšopu, kde som si mala vyzdvihnúť blok za predchádzajúcu kúpu. Už som bola na poslednej zákrute k môjmu cieľu, keď sa o mňa obtrel slabý hlas: „Zlatíčko, mohli by ste mi pomôcť?“

O lezení Najrýchlejšia mačka sveta 2

Dosť dávno som tu v seriáli Drobné záhady života písala o Najrýchlejšej mačke na svete. Teda o stvorení, ktoré vie mliečne palivo premeniť na čistú energiu a potom sa pohybuje tak rýchlo, že sa vyskytuje na dvoch i viacerých miestach súčasne…

Hypermarket vs Marbh Maidin

Pred nedávnom u nás otvorili nový hypermarket. Samozrejme, bol okolo toho kopec rečí a najlacnejšia ponuka sa na nás zubila z každého billboardu. Presne v súlade s poviedkou Michala Hvoreckého (viď zbierka Lovci & Zberači) sa hypermarket mesiace pripravoval na ťažkú ofenzívu, v ktorej nás chcel presvedčiť, že kto si nekúpi rodinné balenie pracieho prášku spolu s francúzskym syrom, DVD prehrávačom a zimnými penumatikami, ten je out. A tak, keď konečne nastal deň D – neodolal som. Chcel som vedieť, či vyhrám ja alebo to predsa len bude Prvé víťazstvo hypermarketov…

Som antimédium

Už od malička som antimédium. Moja prísna stará mama vzdala už počas môjho útleho detstva všetky pokusy presvedčiť ma o existencii nadprirodzena ako aj záhrobného života. Jej neutíchajúca viera, že duchovia dávno zosnulých príbuzných prejavia predo mnou svoju prítomnosť vzala za svoje. Vždy prekypovala zmyslom pre realitu a ťažko jej bolo niečo navravieť, v prípade éterických bytostí však zabúdala na svoju dobrú výchovu a neúnavne posúvala po stole do tvaru rôznych obrazcov horčičáky a občas aj fľaše od kompótu.

Záhada malej zmiznutej veci

Určite sa vám to už stalo: spadla vám nejaká drobnosť, napríklad priateľova pentelka. Presne ste videli, že sa zakotúľala pod gauč. Ale keď ste sa zohli a začali prehľadávať dané priestory, nič tam nebolo – teda nič okrem prachu a kľúčenky, ktorú hľadáte už dva mesiace.

Nočný predátor

Je skoro jedenásť hodín večer. Dom je už tichý, deti spia. Iba zhora sa ozývajú tlmené výkriky, brat zasa relaxuje pri nejakej počítačovej hre. Pracovný deň ako každý iný. To znamená že som sa z posledných síl práve prinútila vyliezť zo sprchy a prichystať si veci na druhý deň.

Thriller o cestovnom lístku

Prednedávnom som tu hovorila o tom, že aj v našom mieste zaviedli v MHD čipové karty. Už mám takých plnú peňaženku. Sú oveľa hrubšie ako obyčajné bankovky, ktoré boli spratnejšie, výhodnejšie, príjemnejšie na dotyk a mali širšie použitie…

Nápis sprayom

V našom meste boli tri kiná. Jedno staré, s balkónom, jedno nové, pseudopanoramatické a jedno menšie bez balkóna, ale zato uprostred mesta. A ešte jedno, ktoré nám tu sporadicky ostalo po sovietskych vojskách, ale to nerátam. Stačili nám, aby sa človek v päťdesiatti­sícovom meste mal kde kultúrne vyžiť…

O rukách

Nedávno som na jednej satelitnej stanici sledovala nočné kino. Slávny režisér, slávna hviezda, slávny film. Akčný. Psychologický. Erotický. Thriller. Hviezda hrala umývača riadu v nejakom moteli. Vo filme zažiarila, preukázala celé svoje slávne herectvo v absolútnej dokonalosti. Pravdepodobne nikdy v živote nedržala v jednej ruke mastný hrniec a v druhej hubku na riad, ale zahrala to skvele, rovnako ako bleskurýchle tasenie pištole, útek z horiaceho auta, alebo orgazmus pod sado-maso založenou partnerkou. Všetko s takou nenútenou prirodzenosťou, až ste mu takmer uverili, že je naozaj trochu vyšinutým bývalým agentom ef-bí-aj.

Kartenky namiesto peňaženiek

Už to došlo až k nám. Minule, keď ma spolucestujúci v rannom autobuse zase natlačili tvárou na sklo, všimla som si oznámenie, že od prvého aj naša MHD vydáva cestovné lístky na čipové karty. Vraj to zníži riziko okradnutia, netreba nosiť pri sebe peniaze a urýchli to nástup. Stačí, keď priložíte kartu na taký obdĺžniček, stisnete príslušný gombík a z automatu vylezie váš lístok.

Drak

V tomto roku som sa chcela presťahovať. Nemalo to byť nič veľkolepé, ako si človek pod týmto slovom predstaví, žiadny začiatok nového života, len malý presun medzi mestskými časťami veľkomesta. Pomaly som sa pripravovala na niekoľko týždňov hľadania ponožiek stratených v inej dimenzii, na staré fotografie, ktoré sa objavia na nepredvídaných miestach, no najmä na protesty izbových kvetín, ktoré v tom čase notoricky a zaryto prestávali kvitnúť, zosychali, šediveli a bezdôvodne omdlievali. Na podobné vydieranie som si však už po rokoch a siedmych zmenách bývania zvykla, takže som ich považovala za bežný a nevyhnutný postup môjho bezprostredného okolia. Čínskej ruži som vysvetlila, že keramický slimák ju nemal nikdy v úmysle opustiť, a že žiarlivé scény smerom k novému členovi domácnosti – korytnačke-pokladničke sú úplne zbytočné.

Had v tráve

Keď som prišla v piatok domov z práce, moja mama, ma čakala vo dverách. Stala sa veeeeľká udalosť! Náš čierny kocúr Borko, rytier a myšobijca, je známy tým, že si trúfne nielen na potkany a zatúlané papagáje, ale aj na susedovho vlčiaka (toho však zatiaľ na koberček pred dverami neuložil). Naposledy bol pristihnutý pri love na statného ježa (nakoniec sa obaja hráči dohodli na remíze).

Najrýchlejšia mačka sveta

Mám starosti s mačkou. Nie takou, ako by si teraz radostne pomyslel Thorleif, ale obyčajnou, pruhovanou, starou asi dva mesiace. Dali sme jej meno Sirka (skratka od slova „siréna“, ale o tom inokedy). Ktosi (fuj!!!) ju vyhodil a jedného sa objavila pod papradím v našej záhrade.