Chrchly-chrchly… Prepáčte, hneď sa pustím do recenzie, ale najprv – chŕŕŕŕŕm-tfuj! – sa musím dať trochu dokopy. Práve som sa totiž vrátil zo záchoda a – kde som dal ten šnuptychel? – nos mám ešte plný natrávenej ryže… Smrk-smŕŕŕŕŕk! No, ako vidím, nebola to len ryža, ale aj kúsky kuraťa…
Tak na takéto veci ja nemám žalúdok. Aby ste mi rozumeli, pohľad na kanibalistické orgie v talianskych „mondo“ hororoch so mnou ani nepohne, a raz som pokojne obedoval pri sledovaní dokumentu Tváre smrti (ak to nepoznáte, ide o autentické zábery pitiev, popráv, nehôd, samovrážd a podobných chuťoviek). Lenže to, čo dorazilo do videopožičovní pod názvom BUFFY, PREMOŽITEĽKA UPÍROV: DÉMON, už môj organizmus vstrebať nedokáže.
Tak také zrýchlenie z nula na sto ako tento film nemá žiadne fáro na svete.
Divákovi ešte na sietnici nezhaslo úvodné logo spoločnosti Universal, a už mu cez mozog prehrmí poškodená kozmická loď, v iskrení špičkových efektov a dychberúceho napätia núdzovo pristávajúca na planéte s krycím názvom Riť vesmíru 1. Ako sa na poriadny nárez patrí, postavy sú stručne a pritom výstižne charakterizované akciou. Východisková situácia je jasná skôr, než sa otravní oneskorenci v kine pousádzajú a zavrú huby: zopár preživších vesmírnych cestovateľov vyliezlo z vraku hviezdoletu uprostred nekonečnej púšte, rozhliadlo sa a zistilo, že tu chytia veľa bronzu, pretože na planétu pečú tri slnká. Avšak ťažkosti sa zďaleka nekončia tým, že zostali trčať na kuse skaly, kde jedinými stopami života (zatiaľ) sú iba gigantické kostry neznámych oblúd (asi ich niečo zožralo) a prázdne, zjavne narýchlo opustené ubikácie kozmo-geológov (viď predchádzajúca zátvorka).
Biblia je plná bulšitov. Je síce pravda, že z Východu prišli traja králi, ale nevolali sa Gašpar, Melicher, Baltazár, ale John Woo, Chow Yun-Fat a Jackie Chan. Samozrejme, cieľom ich púte nebola smradľavá betlehemská maštaľ, ale veľký rušný Hollywood, a nepriniesli so sebou zlato, kadidlo a myrhu, ale brokovnicu, špáradlo a zovretú päsť.
Nebudem chodiť okolo horúcej kaše. Už Mutant z roku 1995 nebol bohviečo a nad jeho viac než slušným komerčným ohlasom v zámorí sme my, vyspelí európski diváci, iba nechápavo krútili hlavami (podobne, ako je pre nás záhadou napríklad totálny prepad Smrtihlava). Nech už sme však nad prvým Mutantom akokoľvek ohŕňali nosy, oproti dvojke to bolo superšpičkové veľdielo.