„Choďte preč! Prečo nič nevravíte? Ste ako mŕtvy! Všetci ste ako mŕtvy!“
Zvonky hrajú melódiu smrti, umieráčik svieti na cestu pútnikom. Svet sa zmenil, život zmizol. Anjeli padli, pravda nevíťazí. Porazeným mĺkva hymna ostala, spáleniská, mŕtvoly cestu ukazujú. Hmla vypĺňa božie cesty, choroby rozosievajú svoje deti. Čas nežehná porazeným.
Začínajúci autori, tvorcovia poviedok (a občas aj románov) zvyknú robiť chyby. Niektorí sa zameriavajú na vlastné, unikátne, no spravidla ide o chyby, ktoré sa opakujú – generáciu za za generáciou ašpirujúcich spisovateľov. Preto hádam nezaškodí, keď si niektoré z tých najčastejších pripomenieme. A začneme s…
Přiznám se, že na další krvavou řež zabíječů čehokoli jsem se velmi těšil a podle zájmu v knihkupectví jsem nebyl sám. Zdá se, že potoky krve mají stále značnou popularitu mezi čtenářskou obcí. Jak už to však bývá, velká očekávání přinášejí i velká zklamání. Tentokrát to zklamání nebylo velké, ale přesto bylo. Důvod je jasný a krásně ho vyjadřuje jeden ze známých sarkastických „zákonů“: „Každá změna může být jedině k horšímu.“ A přesně to se přihodilo i v této knize.
Literárna súťaž Cesta bez návratu bola vyhlásená internetovým denníkom Fandom.sk, časopisom Fantázia a sci-fi klubom Pegas Prešov. Bojov o prvenstvo sa zúčastnilo celkom 18 poviedok, ktoré spĺňali podmienky – t.j. išlo o fantasy texty v českom alebo slovenskom jazyku, ktorých dej sa končil smrťou hlavného hrdinu (alebo niečim veľmi blízkym). Na prvé miesto a Zlatú šibenicu sú nominovaní – v abecednom poradí autorov (autoriek)…
Jedným z posledných klincov do rakvy rímskeho impéria bol príchod Hunov do Európy. Rozbehli sa stepou, prebrodili močiare, zliezli úbočia Uralu a… hups! Udreli na gótske a germánske kmene, a – čosi kamsi – zvírili prach aj pred bránami Konstantinopolu. Na dve časti rozdelené impérium už nebolo ani zďaleka tou oceľovou päsťou z čias Gaia Julia a ani Marka Aurelia, a tak barbari vyplienili, čo sa dalo. No a takýto veľký prelom v dejinách, začiatok doby temna v Európe, nemohol ostať bez povšimnutia Hollywoodu. Zdvorilo zignorovali to, že bol hunský kráľ v skutočnosti územčistým a špinavým divochom, pridali mu pár stôp na výšku, sexy briadku a čiernočierne vlasy po ramená – a na obrazovky prišla miniséria Attila, historický veľkofilm najvyššej kvality.
Určite sa vám to už stalo: spadla vám nejaká drobnosť, napríklad priateľova pentelka. Presne ste videli, že sa zakotúľala pod gauč. Ale keď ste sa zohli a začali prehľadávať dané priestory, nič tam nebolo – teda nič okrem prachu a kľúčenky, ktorú hľadáte už dva mesiace.
Kto do teba kopijou, ty doňho… tiež! Diváci burácajú, občas spravia mexickú vlnu a vo vzduchu sa mieša pach konského potu, prachu a vzrušenia. Heroldi trúbia a po prvých rifoch sa ozývajú The Queen. Vlajky sa pyšne vzpínajú vo vetre, rovnako ako kone, bujné a sedlané vysokým sedlom. Heroldi trúbia… Ale, kde je Sir Ector? Nuž, prosím pekne, leží pod stromom, páchne a akosi sa nehýbe. A kto teda bude bojovať? A tak sa pokrývačov syn William chytá príležitosti, z panoša sa stáva nádejným mladým rytierom a bojuje za právo na lepší život (svojich kamarátov) a za lásku panien (spočiatku – ku koncu filmu už bojuje len za lásku). Kedysi William, dnes Sir Ulrich z Lichtenštajnska, v oddychovom filme Briana Helgelanda, oskarového scenáristu za L.A. Confidental…
„Karya!“ vykríkol Simon zdesene pri pohľade na dievča, ktorého dlhé čierne vlasy boli zmáčané krvou jej najlepšej priateľky. Dvere kajuty sa rozleteli vo výbuchu zeleného svetla. Zelená, jeho najobľúbenejšia farba – ale to bolo dávno – teraz zelenú nenávidel. Každý zelený záblesk prinášal strach a smrť. Nebol čas na spomienky, zdrapil uplakanú Karyu za košeľu a odsotil ju od mŕtvoly: „Zalez dozadu!“
Absolvovať Bohemiacon je pre východniara predovšetkým absolvovať cestu. Vo štvrtok večer ma Miro z Brlohu (ďalej LKT) ukecal, že tam predsa len ísť chcem a o šiestej ráno som už sadal do vlaku. Na mojom mieste sa však rozvaľoval farár, tak som si povedal, že mi akurát sadol do rany a preberieme si najnovšiu teóriu superstrún a výhody Perúna oproti Ježiškovi.
Fantasy vládne a na tróne sedia nekonečné ságy. Hádajte, kto vedie rebríček tentoraz? Nápoveda: Eddings to už nie je…
Ako som sa tak postupne prehrabovala ponukou kníh z posledného obdobia, natrafila som na jednu z minuloročnej produkcie, ktorá ma zaujala iba menom autora. David Morrell je spisovateľ, z pera ktorého som čítala už niekoľko dobrých vecí. Ako asi viete, je to autor skôr detektívnych a špionážnych románov a preto ma veci, ktoré sa mi od neho teraz dostávajú do rúk, príjemne prekvapujú. A rovnako je to aj s titulom Temný soumrak. Pod týmto názvom sa totiž skrýva zbierka horrorových poviedok. Nachádzame tu šestnásť celkov, nie všetko sú však poviedky. Sú tu aj krátke reminiscencia na vlastnú literárnu dráhu, spomínanie na to, kto a ako ovplyvnil autorovu tvorbu. Z tohoto pohľadu teda vrelo odporúčam prečítať si aj predhovor.
Sci-fi klub ANDROMEDA Plzeň vyhlašuje 14.ročník literární soutěže O Stříbřitělesklý halmochron. Soutěžní podmínky…
Výsledky literární soutěže o Stříbřitělesklý halmochron 13.ročník. Vítězem je…
Je skoro jedenásť hodín večer. Dom je už tichý, deti spia. Iba zhora sa ozývajú tlmené výkriky, brat zasa relaxuje pri nejakej počítačovej hre. Pracovný deň ako každý iný. To znamená že som sa z posledných síl práve prinútila vyliezť zo sprchy a prichystať si veci na druhý deň.
Zbadali ma. Jediné čo ma v tej chvíli napadlo, bolo vytiahnúť pištoľ a začať strieľať. Nechcel som, ale jednoducho som párkrát vystrelil a bežal som preč. Počul som len stony a výkriky.
Meno David Morrell nie sme zvyknutí spájať so žánrom sci-fi, alebo fantasy. Je to skôr autor špionážnych románov, politicky ladených thrillerov. Ale dosť veľa jeho kníh sa radí do šuflíčka s názvom „horror“. A práve do tohoto šuflíčka patrí aj kniha „Totem“…
Vypukla vojna – vojna dvoch náboženstiev. Centrum ramusianskej viery, Aekir, je pokorené a zničené, pohanské vojská pod velením Šáhr Baraza zachvacujú zem a búrajú chrámy Svätého Ramusia. No nie je to jediná vojna, ktorá rozožiera a ničí západnú civilizáciu. Vojna zúri aj v jej vnútri – je to vojna Cirkve Svätého Ramusia proti všetkému, čo by ju mohlo akýmkoľvek spôsobom ohroziť, či podkopať jej moc.
Vy a Raffaella De Laurentiis, spolu a nechutne! Na prípravu instantného druhého dielu (relatívne) úspešného filmu potrebujete: starý nápad (hovoriaci drak), staré, už použité exteriéry a interiéry (prevažne Slovensko, štúdiá Koliba) a starý soundtrack (k pôvodnému pridáte jednu pesničku – ktorá ide iba pri titulkoch). Bolo by vhodné nájsť nových hercov, ale nie je to nutné (kaskadéri a komparzisti sú tí istí ako v pôvodnom filme). A k recyklovanému scenáru ešte pridajte trochu invencie – humor v štýle amerických rodinných komédií (nechutne pľuvajúci drak, aspoň, že sa neposr… pííp), východnú mystiku (t.j. dvoch šikmookých, ktorí cvičia kata) a bojové scény á la Herkules (t.j. nikto nezomiera). A čo dostanete, ak to všetko zalejete vodou? No predsa Dračie srdce 2, ktoré pokračuje v príbehu, ktorý pokračovanie nemohol mať…
Prednedávnom som tu hovorila o tom, že aj v našom mieste zaviedli v MHD čipové karty. Už mám takých plnú peňaženku. Sú oveľa hrubšie ako obyčajné bankovky, ktoré boli spratnejšie, výhodnejšie, príjemnejšie na dotyk a mali širšie použitie…
Miliónom počítačových hráčov sa pri slovách Tomb Raider vybaví krehká žienka s výraznými prednosťami, vrkočom a s revolvermi prekliato nízko (na prekliato pekných stehnách). Lara Croft zažiarila na monitoroch a preto bolo len otázkou času, kedy nás jej úsmev očarí na bielych plátnach. Do jej priliehavého trička sa napokon obliekla (vyzliekla?) Angelina Jolie, ona si obula jej ťažké topánky, pripla už zmienené revolvery na dotyčné partie, našpúlila pery a… hups! Bezhlavo, s eleganciou rodenej aristokratky sa vrhla do dobrodružstiev – v palácoch, džungliach, kráteroch, no najmä… v hrobkách! Slovensky nezneje Vykrádač Hrobov až tak elegantne, no nezabúdajte – rovnaký koníček si zvolil aj Dr. Jones, zvaný Indiana…
Keď v nedávnej dobe prebleskla médiami správa, že David Duchovny prijal úlohu v novej akčnej SF komédii Ivana Reitmana, určite nielen mne prebehla v hlave otázka, do akej miery sa tomuto hercovi podarí vymaniť z hereckej polohy, do ktorej ho zaškatuľkoval kultový seriál Akty X. O filme sa toho pred premiérou veľa nepopísalo a aj tých pár informácií a ukážok, ktoré sa kde-tu objavili, pôsobilo dosť rozporuplne. Niekto proklamoval tvrdú scifáreň, niekto len okrajové SF prvky, niekto SF komédiu…atď. Bol som zvedavý, čo z toho nakoniec bude. Keď však film potom konečne dorazil na plátna kín, nabehol som naň hlavne z tvrdo pragmatických dôvodov – v kinách už dlho absentuje akákoľvek schopná sci-fi.
„Close your eyes, give me your hand – we'll fly, fly together, far from here, far away…“ Tento citátik z Gate To The Other Side (tretia skladba na CD) v podstate celkom vystihuje náladu cédečka, ktoré sa mi dostalo do rúk (a do prehrávača), kopaktu z dielne Dušana „Duka“ Fabiana – nie neznámej to osoby. A – keďže som o ňom doteraz vedel len ako o milovníkovi tvrdšej muziky (bol šéfom fanklubu Blind Guardian) – tento projekt ma celkom milo prekvapil. Bard Song sú presne „bard songs“ – teda milé textíky, skôr šepkané ako spievané minstrelom kdesi v krčme, všetko doprevádzané príjemnou „fantasy like“ muzikou…
Dušan „Duke“ Fabian je ako tak známy na košickej amatérskej rockovej scéne, nie však vo svete slovenského fandomu. Jeho počiny v hudobnej oblasti, inšpirované fantastikou, si ale pozornosť zaslúžia. Jeho tvorbu inšpiruje najmä fantasy, čoho dôkazom je nedávno vydané demo CD „Bard songs“. O čom vlastne „Dukova“ tvorba je? V nasledujúcom interview sa ju pokúsime priblížiť…
Tak konečne je to tu! Nový medzník vo filmovom priemysle, ktorý zotrel hranicu medzi skutočnosťou a virtualitou. Final Fantasy: Esencia života, film inšpirovaný úspešnou sériou počítačových hier.
V našom meste boli tri kiná. Jedno staré, s balkónom, jedno nové, pseudopanoramatické a jedno menšie bez balkóna, ale zato uprostred mesta. A ešte jedno, ktoré nám tu sporadicky ostalo po sovietskych vojskách, ale to nerátam. Stačili nám, aby sa človek v päťdesiattisícovom meste mal kde kultúrne vyžiť…
Tak sme sa už dočkali a konečne tu máme prvý film, ktorý vznikol bez kamery, len v útrobách počítača, a znervóznil herecké odbory Hollywoodu. Final Fantasy: Esencia života, film, pod ktorý sa ako režisér podpísal chlapík s hrôzostrašným menom Hironobu Sakaguchi.
Pokrok. Final Fantasy: Esencia života je prvý film, v ktorom sa namiesto maskérok bavili dva počítače od Silicon Graphics. Nežná doktorka Aki Rossová je síce pôvabná, no jej nosík neformoval púder (alebo plastický chirurg) – svoju krásu zverila zarasteným programátorom, kremíkovým čipom a technológii, zvanej antialiasing. Nuž, pokrok. Píše sa rok 2001 a po štyroch rokoch ťažkej driny prichádza na biele plátna príbeh o tom, ako krehká hrdinka, šedivý profesor a partia mariňákov zachránili svet. A pred čím? No pred démonmi predsa! Mangaáááááááá!
Stará zatuchnutá divadelná sála, moľmi prežrané sedadlá. V pozadí znie mrazivo pôsobiaca muzika. Opona sa pomaly dvíha a na zlovestne vŕzgajúce dosky vychádzajú hviezdy tohto zabudnutého panoptika. Pohodlne sa usaďte, hororová show začína…
Chceli ste byť niekedy správcom vesmírneho hotelu pre rôzne mimozemské formy života? Určite nie, pretože nikoho normálneho by asi takáto myšlienka nikdy nenapadla. Teda skoro nikoho, pretože Mucky Foot Software nám prináša túto myšlienku v podobe mixu Dungeon Keepera, Theme Hospitalu a SimCity.
Po přečtení reklamy na zadní straně obálky může čtenář dojít k jedinému závěru: Autor této noticky evidentně nemá ani rámcové ponětí o obsahu knihy. Abych to uvedl na pravou míru, stručně shrnu několik prvních stran textu: Lidé již dávno ovládají větší část galaxie a z donucení žijí v míru s dalšími dvěma rasami. Nejlepší, avšak zakázanou, zábavou nejbohatších magnátů všech ras jsou válečné hry. Ty sestávají z nenápadného pošťouchnutí primitivních civilizací proti sobě a následných sázek na vítěze.
„Nechceš ma, lebo mám šupinatú tvár!“ drak si afektovane utrel slzu.
Nedávno som na jednej satelitnej stanici sledovala nočné kino. Slávny režisér, slávna hviezda, slávny film. Akčný. Psychologický. Erotický. Thriller. Hviezda hrala umývača riadu v nejakom moteli. Vo filme zažiarila, preukázala celé svoje slávne herectvo v absolútnej dokonalosti. Pravdepodobne nikdy v živote nedržala v jednej ruke mastný hrniec a v druhej hubku na riad, ale zahrala to skvele, rovnako ako bleskurýchle tasenie pištole, útek z horiaceho auta, alebo orgazmus pod sado-maso založenou partnerkou. Všetko s takou nenútenou prirodzenosťou, až ste mu takmer uverili, že je naozaj trochu vyšinutým bývalým agentom ef-bí-aj.
Román Snow Crash (1992, č. Sníh, Talpress 2000) Neala Stephensona sa stal kultovým – najmä vďaka noirovej atmosfére a ironickému pohľadu na vývoj spoločnosti. Česky sme si tento román vychutnali v geniálnom preklade Tomáša Hrácha a netrpezlivo sme očakávali ďalšiu knihu, tentoraz Hugom a Locusom ovenčený Diamantový vek (1996, The Diamond Age). A dočkali sme sa… Dej sa posunul o pár desaťročí dopredu, frančízové štátiky nahradila klanová spoločnosť a (nielen) virtuálny svet prerástli nanotechnológie. Dostali sa skutočne všade a poskytli dobrý odrazový mostík aj pre zmenu autorského štýlu. Z noirovky sa stal… viktoriánsky román (v štýle Dickensa). Svetlo sveta uzrela Obrázková čítanka pre urodzené slečny…
Konečně se na pultech objevilo netrpělivě očekávané třetí pokračování příběhů kapitána Nicholase Seaforta. Již při vydání prvního dílu se dlouze diskutovalo o tvrdých, místy až brutálních, námořních zákonech, které v tomto románu vydržely až do kosmického věku. Předpokládám, že o třetím dílu se bude diskutovat také.
Najpredávanejšie knihy za júl 2001, podľa kníhkupectva Brloh. Opäť nič prekvapivé, TOP 20 podľa očakávania vedie…
Jack sedel v anatomicky tvarovanom kresle a bezducho hľadel na obrazovky pred sebou. Niektoré z nich boli tmavé a na niektorých sa zase striedali údaje veľkou rýchlosťou. Jack si však ani jedno ani druhé neuvedomoval, len tak tam sedel s pohľadom upretým niekam v dial. Keby sa mu jemne nedvíhal hrudník, človek by si mohol myslieť, že je mŕtvy. Jack však mŕtvy nebol.
Už to došlo až k nám. Minule, keď ma spolucestujúci v rannom autobuse zase natlačili tvárou na sklo, všimla som si oznámenie, že od prvého aj naša MHD vydáva cestovné lístky na čipové karty. Vraj to zníži riziko okradnutia, netreba nosiť pri sebe peniaze a urýchli to nástup. Stačí, keď priložíte kartu na taký obdĺžniček, stisnete príslušný gombík a z automatu vylezie váš lístok.
S tvorbou Glena Cooka sme sa prvý krát stretli (v českom preklade samozrejme) na jeseň roku 2000, keď vydavateľstvo Brokilon vydalo jednu z jeho najslávnejších sérií – Knihy Severu Čiernej légie (Black Company). Trilógia Černá legie (Black Company), Tyranův stín (Shadow Linger) a Bílá Růže (White Rose) mala okamžite úspech – a nie je to len tým, že v našich končinách stretnete kvalitnú dark fantasy málokedy. Príbeh Felčara a jeho spolubojovníkov na strane Zla bol vítanou zmenou v sivých vodách fantasy, zmenou, ktorá nemohla ostať bez odozvy. Možno vás preto bude zaujímať, kto vlastne Glen Cook je a na aké ďalšie jeho knihy sa môžeme tešiť…
Tak sme sa dočkali. Legenda českej gotiky vydáva svoju prvú výberovku. Však sa už po šiestich oficiálnych a nespočetnom množstve neoficiálnych nahrávok patrilo. A ako táto kompilačka dopadla? Hm… myslím, že veľmi dobre, nezávisiac na uhle pohľadu.
V tomto roku som sa chcela presťahovať. Nemalo to byť nič veľkolepé, ako si človek pod týmto slovom predstaví, žiadny začiatok nového života, len malý presun medzi mestskými časťami veľkomesta. Pomaly som sa pripravovala na niekoľko týždňov hľadania ponožiek stratených v inej dimenzii, na staré fotografie, ktoré sa objavia na nepredvídaných miestach, no najmä na protesty izbových kvetín, ktoré v tom čase notoricky a zaryto prestávali kvitnúť, zosychali, šediveli a bezdôvodne omdlievali. Na podobné vydieranie som si však už po rokoch a siedmych zmenách bývania zvykla, takže som ich považovala za bežný a nevyhnutný postup môjho bezprostredného okolia. Čínskej ruži som vysvetlila, že keramický slimák ju nemal nikdy v úmysle opustiť, a že žiarlivé scény smerom k novému členovi domácnosti – korytnačke-pokladničke sú úplne zbytočné.
Za siedmymi horami a… ehm, ešte oveľa ďalej leží rozprávková krajina. Stretnete tu Popolušku, Snehulienku a sedem trpaslíkov, nájdete tu močiar a v ňom… obra ľudožrúta (česky zlobr, orig. ogre). Jeho meno je Shrek a nie je to klasický – teda zlý, škaredý a krvilačný obor. Teda, nie že by nebol škaredý (všetci to vravia, mne sa zdal milučký :) – no inak je úplne výnimočný. Pravidlene sa kúpe (v bahne), čistí si uši (keď potrebuje vosk na sviečku) a večeria s príborom. No – a čo je najlepšie – nie je mu proti srsti (aj keď ju nemá) zachraňovať princezné. Ale pekne po poriadku – všetko sa totiž začalo úplne inak…
V Kremnických baniach si cez víkend prišli pod vlajkami a krížmi zarečniť národovci do tzv. stredu Európy k vatre zvrchovanosti, prudký vietor a dážď ich však po chvíli rozohnalitili. Čo by Perún bleskom dohodil sa však udiala oveľa zaujímavejšia akcia – oslava starých bohov. Asi pred mesiacom (na Jána) som navštívil jeden kopec v Kremnických vrchoch, kde sa mali nachádzať staré runy. Runy sme našli, boli vytesané v andezitovej skale na vrchu Velestúr. Vedie sa polemika, či tie runy sú pravé, teda asi zo 4. storočia, alebo ich vytesal ich objaviteľ v roku 1863 pán Kriško, archivár z Kremnice. Dohadujú sa archeológovia,, historici, paleografovia. Prevahu majú skeptici, lebo podobné nápisy sa nikde inde okrem Kremnických vrchov neobjavili, o Slovanoch sa nevie, že by nejaké písmo pužívali, Križko bol romantický fantasta a písmo je vytesané do trachytu, teda nevydrží ani dve storočia…
Numeri, 32:29: „A Mojžiš im povedal: Ak prejdú synovia Gádovi a synovia Rúbenovi s vami Jordán, každý ozbrojený do boja, idúc pred Hospodinom, a keď už bude zem podmanená pred vami, dáte im zem Gileád do dedičného državia.“ A čo na to spisovateľka prvej triedy? Margaret Atwoodová – držiteľka Ceny Arthura C. Clarkea – odpovedá Príbehom Služobníčky. Gileád je to, čím sa môžu v budúcnosti stať Spojené štáty (alebo ktorákoľvek iná spoločnosť). Gileád je Zasľúbená zem, pred ktorou by sa sklonil aj Veľký brat. Gileád je obrazom dystópie, zemou, do ktorej odmietli vstúpiť synovia Gádovi a Rúbenovi. Prejdeme aj my Jordán, alebo ostane tento príbeh iba zlým snom?