DRAVCI (Ravenous), r. Antonia Birdová, USA, 1999
Existuje stará indiánska legenda o zlom duchovi, ktorý ovládne každého,
kto niekedy ochutnal mäso či krv iného človeka. Tento nešťastník už
potom nedokáže potlačiť chuť na spomenuté gastronomické lahôdky a
požieranie spoluobčanov mu dáva silu a určitú formu nezraniteľnosti.
Niekto vás postrelil alebo bodol dýkou? Nevadí, stačí si dať gulášik
z otravného suseda a rany sa zázračne rýchlo zacelia. Suchotinár Calqhoun
tej báchorke uveril a čuduj sa svete, po skonzumovaní členov výpravy,
ktorí s ním zostali trčať v jaskyni uprostred zasnežených Skalistých
hôr, nielenže zmizli príznaky tubery, ale dokonca nabral aj dosť sily na to,
aby cez nehostinné lesy došiel až k podhorskej pevnosti. Tu trčí znudená,
neveľmi početná posádka a netuší, o aké rozptýlenie sa im Calqhoun
postará. Bude to o to zaujímavejšie, že si tu váľa šunky aj kapitán
Boyd, hrdina z americko-mexickej vojny (povedal som už, že je rok 1847?).
Pravda je však taká, že Boyd dostal medailu v podstate za zbabelosť.
Uprostred boja totiž pustil do gatí, zapichol ksicht do piesku a začal hrať
mŕtveho. Mexičania ho hodili na kopu so skutočnými mŕtvolami. Asi by sa
spod tej hory studeného mäsa nevyhrabal, keby mu náhodou netiekla do úst krv
z prestrelenej hlavy jeho veliteľa. Nachlípal sa jej a odrazu mal dosť síl
na to, aby sa dostal spod tej smradľavej mohyly, ba dokonca nabral odvahu
preniknúť do nepriateľského tyla a postrieľať zopár Mexikánov. Za to tá
medaila. Nuž, a títo dvaja gurmáni sa stretávajú vo Fort Zapadákov.
Konflikt je neodvratný a súťažná otázka na dnešný deň znie: Kto koho
zožerie?
STIGMATA, r.Rupert Wainwright, USA, 1999
Frankie je obyčajná mladá Američanka. Tým nemám na mysli, že sa podobá
na hrdinky seriálov typu Sunset Bitch, ktoré sa celé dni zaoberajú
ľúbostnými intrigami a hľadaním nejakých poondiatych stratených šperkov.
Uveríte, že takáto žena môže niekde v Pittsburghu skutočne žiť.
Pracuje ako kaderníčka, je bez záväzkov, večery trávi s kamoškami pri
poháriku v štýlovom klube, kde duní tvrdé techno a tvrdé gitary. A, aby
som nezabudol, jej matka je na dlhodobej dovolenke v Brazílii. Asi sa
spýtate, načo to sem pletiem, ale ide o podstatný dejový prvok. Pani matka
totiž na rušnom juhoamerickom trhu kúpi od malého chlapca ruženec
(netušiac, že nezbedník ho ukradol počas pohrebného obradu z truhly
nedávno zomretého miestneho kňaza) a pošle ho v darčekovom balíčku do
Štátov. Keby vedela, čo dcéra vďaka ružencu zažije, určite by sa na
poštu neobťažovala. Večer po otvorení mamkinho pozdravu totiž Frankie
zažije nemilé prekvapenie. V pohodičke sa čľapká vo vani, keď jej
zápästia odrazu prederavia hlboké rany. Krv strieka, Frankie sa zmieta
v bolestiach. Vidiny, v ktorých neľútostne dopadajúce kladivo zatĺka do
kohosi rúk masívne klince, asi nebudú náhodné…
CHUCKYHO NEVESTA (Bride Of Chucky), r. Ronny Yu, USA, 1998
Keby ste zostavovali publikáciu „Kto je kto medzi sériovými vrahmi“,
Charles Lee Ray by v dotazníku do kolónky „záľuby“ isto napísal
škrtenie a voodoo mágia. To prvé mu naplnilo život mnohými radostnými
chvíľami, ale saďošské lážo-plážo sa skončilo v onú osudnú noc,
keď ho detektív Norris pristihol pri čine a napumpoval olovom. Smrteľne
ranený Ray sa ukryl v hračkárstve, kde konečne využil aj svoje hobby č.
2. V rubrike „trvalý pobyt vašej duše“ teda nájdete lakonické
„bábka menom Chucky“.
Pokračování příběhů ze světa, který je plný magie a přesto svými peripetiemi až příliš připomíná náš vlastní středověk, navazuje celkem plavně na první díl. Ramusijanskou církev rozštěpilo schizma. Její nová hlava Himerius obětoval příliš mnoho své touze po moci, než aby uznal nároky téměř zázrakem zachráněného pontifexe Macrobiuse. Stejně tak se rozštěpila i světská moc. Vyobcovaný král Abeleyn se z konkláve vrací domů, do těžkých bojů mezi jemu věrnými a rytíři církve, a své hlavní město nachází v troskách jako požářiště. Plukovník Corfe Caer-Inaf je pro změnu použit jako průsečík mocenských sporů mezi králem Lofantyrem a jeho matkou královnou vdovou. Corfeho žena se stala oblíbenou kořistí merduckého vládce. Himeriovi lidé neustále nalézají nové a nové palivo pro své kruté hranice.
Náboženské války zachvátily zemi – ba dokonce celý svět. Pohané – jako obvykle tak jsou nazýváni ti, kteří vyznávají jiné než moje náboženství – obklíčili Aekir a svojí početní převahou nakonec obránce zdolali. Jen hrstka z nich unikla – mezi nimi voják Corfe a nejvyšší pontifex Pěti království Macrobius. Oba však těžce ranění – Corfe na duši, protože jeho milovaná manželka zůstala v Aekiru, dozajista mnohokrát znásilněná a nejspíš již mrtvá, – a Macrobius na těle, neboť přišel o zrak.
Už od malička som antimédium. Moja prísna stará mama vzdala už počas môjho útleho detstva všetky pokusy presvedčiť ma o existencii nadprirodzena ako aj záhrobného života. Jej neutíchajúca viera, že duchovia dávno zosnulých príbuzných prejavia predo mnou svoju prítomnosť vzala za svoje. Vždy prekypovala zmyslom pre realitu a ťažko jej bolo niečo navravieť, v prípade éterických bytostí však zabúdala na svoju dobrú výchovu a neúnavne posúvala po stole do tvaru rôznych obrazcov horčičáky a občas aj fľaše od kompótu.
Poviedky Michala Hvoreckého majú silu. Dokážu ovplyvniť bežného konzumenta ako aj kritikov, ktorí v intelektuálnom orgazme vyvaľujú oči (viď obálka knihy). Jednoducho, všetci sa rozplývajú nad talentom mladého obyvateľa Wilsonova. A pýtate sa, či oprávnene? Túto otázku si musí každý zodpovedať sám – pretože, napriek tomu, že sú Lovci & Zberači vynikajúcim čítaním, nedoporučujem ich každému. Intelektuál bude vzdychať rozkošou, no ak čítate výhradne Kulhánka, Eddingsa či Goodkinda, obchádzajte túto elegantnú knihu širokým oblúkom. Hrozí vám totiž intoxikácia myslením…
Kedysi dávno žili dvaja bratia – Jacob Ludwig Carl Grimm a Wilhelm Carl Grimm. Netušili nič o budúcnosti, o americkej nadprodukcii či teroristoch, bavilo ich písať a milovali rozprávky. Písali a písali, až sa napokon zapísali do svetového dedičstva. Veď v podstate len vďaka nim tu máme Snehulienku…
Snehulienka, alebo internacionálne Snow White, však nie je originálnym výtvorom bratov Grimmovcov. Vznikla, tak ako mnoho ďalších rozprávkových postáv, z kolektívneho podvedomia, z predstáv vox populi. Slávni bratia si ju vlastne len zapísali do zápisníčka – a prišli tak o blaho otáčania sa v hrobe. Do otrávenej krásky sa totiž zahryzol Hallmark Entertainment a pretvoril ju do… dosť zvláštnej podoby.
Bežím chodbami Labyrintu už dobrých dvadsať minút. Svaly mi tuhnú a v hrudnom koši mám rozpálený kotol. Nie som žiaden športovec. Z telesnej námahy a práce sa mi vždy zdvíhal žalúdok. Ale čo narobíte, keď vám na päty šliape banda Lovcov.
Sem-tam mi okolo hlavy preletí kus ocele a zarinčí o stenu. Neobzerám sa. V slabom svetle pochodní by som svojich prenasledovateľov aj tak ledva videl. Zato ich počujem. A hlasnejšie ako je mi milé.
Spočiatku som chcel napísať k filmu iba komentár – veď recenzia už vyšla a film tiež nie je novinkou. No – nakoniec – rozhodol som sa inak. A dôvody sú dva. Prvý, všimol som si pár momentov, ktoré iní recenzenti (diváci) nespomenuli. A druhý… Jednoducho, mám v sebe po zhliadnutí filmu príliš veľa emócií na to, aby som ich nedal na papier (aj keď je tým papierom skrín a namiesto pera používam klávesnicu). Stephenovi Spielbergovi sa totiž podarilo to, čo sa už dávno žiadnemu filmu nepodarilo – rozplakať ma ;-) A môžete si argumentovať kalkulovanými emóciami koľko len chcete…
V bežnej čitateľskej i autorskej praxi prevláda rovnica jedna sa rovná jednej – čiže jeden autor, jedna kniha. Ako osvieženie sa vyskytujú prípady autorských dvojíc (bratia Strugackovci, Konkol a Pavelková), prípadne zborníky poviedok či básní. Traja autori v jednej knižke, v dvoch prípadoch dokonca vytvárajúci autorské dvojice (Zuska Minichová – Tono Stiffel, Vilo Búr – Tono Stiffel) tvoria vskutku výnimočný prípad.
Spomenutá trojica vydaním spoločnej publikácie zviditeľnila existenciu novej literárnej skupiny, členmi nazvanej 3Eder. Literárna činnosť členov 3Eder – a je úzko spätá so vznikom a rozvojom časopisu Fantázia. Práve na jeho stránkach sa objavila značná časť v knižke publikovaných poviedok. Práve tu debutoval Tono Stiffel. Skupinu nespája nejaký presne vymedzený program, ale snaha písať kvalitnú, čitateľsky príťažlivú fantastiku. Tento cieľ je možné dosiahnuť rozmanitými prostriedkami – čiže „mozaikou rôznobežných ciest“.
Vrzgla bránička. „Dobrý deň, mladý pán,“ zašvitorila poštárka, vysušená pani v najlepších rokoch… na kremáciu. „Tak som vám ju znova priniesla.“
„Fantáziu?“ neverím vlastným ušiam. Bezúspešne sa snažím ovládnuť, ruky sa trasú.
„Tak, tak… Fantáziu!“ šepká a oči sa jej lesknú. „Dúfam, že vám nevadí, že je obal trochu poškodený. Však sa nehneváte, panáčik? To viete, poštári sú tvrdí chlapi.“
Pred očami mám krvavé súkno. Fučím?
„Tá obálka je dobrá, ba aj poviedky sú lepšie ako minule…“
Nezabiješ, opakujem si v duchu a naťahujem ruku. Poštárka uhýba a tak spolu tancujeme proxemický tanec – ako dve včely nad orchideou.
„Ba aj o Heavy Metale som si prečítala, je to cooooool!“ Prevaľuje to nezvyčajné slovo na jazyku, pomaly čakám, kedy jej vypadne z úst.
„Ach, a Ďurinko Červenák! Neviete náhodou jeho adresu?“
Dosť! Ruším prísahy a sľuby, tasím remington zastrčený v teplákoch prekliato nízko a pálim. „Apage, Satanas!“ revem a z chladnúcich prstov jej vyťahujem… sviatosť ;-)
Fantázia sa vrátila!
Vzhľadom na to, že pred nedávnom šiel v televízii film rovnakého mena, nezaškodí si porovnať, v čom sa líši Hvězdná pěchota Roberta A. Heinleina od filmového prepisu pod taktovkou Paula Verhoevena. Pretože, rozdiel štyridsiatich rokov a existencia (resp. neexistencia) studenej vojny nie je to jediné, čo ich odlišuje. Johnnie ostal Johnniem, no myšlienka… tá sa zmenila.
Rovnica je jednoduchá. Na počiatku bol Prešov. Mesto na ďalekom východe, v minulosti povestné svojim chovom koní – a prezývkou Prešovčanov „koňare“. V írečitom šariššskom nárečí to znamená… pánboh vie čo, zrejme ľudí, ktorí sa… v lepšom prípade chovom koní živia. A kôň, to je takmer Pegas, s čím by iste súhlasil Perseus a členovia prešovského sci-fi klubu, ktorý po tomto okrídlencovi dostali meno. Nuž, a čo je potom Pegascon hádam nemusím nikomu vysvetľovať, akurát sa len môžem spýtať, či viete, čo má tento con spoločné s perverzným sexom (v rozprávkach), divadelnou hrou v štyroch dejstvách či Heideggerom a Sartrom? Neviete? Nuž, spoločné má s týmto Pegascon 2001 všetko ;-)
Po prvých záberoch, po prvých tónoch ma… mrazilo. Tim Burton sa vrátil a v kulisách Planéty opíc znova ožil Metropolis – temný, cynický, nádherný. Aj keď ovinutý lianami…
No intro nie je všetko, film bežal ďalej. Minúta za minútou plynuli a moje čelo krčila jedna vráska za druhou. Pomaly, ale isto som sa menil na ľudoopa. Mračil som sa a mračil, až sa to nedalo vydržať. Našťastie pre divákov som však vybuchol až mimo kinosály. A kričal som: „Prečo? Čo malo toto znamenať, Tim?“ Hneď na úvod si totiž pozrite celkové hodnotenie filmu, ktorému som nemohol dať viac ako päť bodov z desiatich :(
Píšem Ti už aspoň milión krát a viem, že odpoveď nikdy nedostanem, ale ja stále dúfam, že raz sa to skončí a ja Ťa opäť uvidím. Predstavujem si, že všetko bude tak ako predtým, predtým ako sa to stalo. Píšem Ti aj keď veľmi dobre viem, že list nikdy nedostaneš, ale v mojej mysli ho dostaneš a preto sa teším ako ho budeš čítať a moje uši zachytia tvoj prekrásny smiech. Ja viem, myslíš si, že som blázon a možno máš aj pravdu, ale na druhej strane povedz mi Ty by si sa nezbláznila od toľkej samoty ? Odkedy som sám neustále myslím na teba, vlastne na nás dvoch ako sa milujeme, ako sa smejeme, ako plačeme a všetky tie veci čo sa normálne robia a výsledkom všetkého je šťastie oboch. Áno pochopil som to aj ja, hoci pred niekoľkými rokmi by som sa tomu vysmial, ale teraz viem o čom to vlastne je.
Ako hlboko siahajú naše sny? Odpovedať na túto otázku začal Stanley Kubrick, no dopovedal to až Pišta Spielberg. Aj keď to zo záverečných titulkov nie je vidieť; podľa nich sa totiž na réžii podieľal len Spielberg. A to ma dosť prekvapilo, no ako to bolo naozaj, to skutočne neviem. Sú veci medzi nebom (Kubrick) a zemou (Spielberg). No čo viem, je to, že na biele plátna prišiel dlho očakávany film A.I. Umelá inteligencia. Jeho láska je skutočná, on nie…
Neviem, ako vy, ale ja som bola veľmi potešená tým, že sa v pomerne krátkom čase objavila na trhu ďalšia Zelazného kniha. Veď v podstate len nedávno sme sa zaradovali Jackovi, Pánovi tieňov…
Dej románu Podvrženec sa odohráva znova v Zelazného alternatívnych svetoch. Z nepreberného množstva svetov autorovej fantázie sú tentoraz v centre pozornosti dva, medzi ktorými panuje určitá rovnováha. V jednom z nich vládne mágia a v druhom zas je v popredí technika a jej pokrok.
Hviezdnou svätyňou sa sága o Konfluencii uzavrela. Príbeh Yamamanamu (teda Yamu) sa skočil. Alebo… ani nie? Ťažko povedať, vzhľadom na to, že trilógia Paula McAuleya je zo súdka večných príbehov – ktoré nikdy nekončia. Plynú, tečú ako Veľká rieka, spájajú kultúry, rasy, dejiny. Tak ako Hyperion Dana Simmonsa, aj Sága o Konfluencii – umelej planéte na konci Vesmíru – nemá jasný záver. Lov na Yamu sa síce skončí (ako, to si prečítajte sami), no život ide ďalej. A nikto nikdy nemôže odhaliť všetky jeho tajomstvá…
„… vrhol do boja všetky zvyšné zálohy a nakoniec sa nám podarilo trhlinu v našich radoch zaceliť,“ dokončil vojak a odmlčal sa, aby nabral dych. Bol to vysoký, kostnatý, asi štyridsaťročný veterán. Jeho inak celkom peknú tvár hyzdila hlboká jazva, ktorá sa mu tiahla krížom cez tvár od čela k pravému lícu a pretínala čiernou páskou prekrytú očnú jamku. Muž bol odetý v zelenočiernej uniforme mestskej gardy, cez ktorú mal prehodený hnedý plášť. Jeho spoločníkom bol mladý, sotva dvadsaťročný vojak.
Na úvod rozprávania o Spy Kids treba – samozrejme – spomenúť jedno meno. Robert Rodriguez. Pre tých, ktorým to menej páli, ešte s dovetkom Desperado, prípadne Od súmraku do úsvitu či Štyri izby. Hispánsky divoch sa nám vrátil, a pred tretím pokračovaním El Mariachi trilógie (Once Upon a Time in Mexico, 2002) nám priniesol… vynikajúcu rodinnú komédiu, pôvabnú paródiu takmer všetkého, Jamesom Bondom začínajúc a celou hranou produkciou Walta Disneyho končiac. Bravo!
Philip José Farmer je u nás pomerne známy – aj keď jeho veci vyšli už dávnejšie. Možno si spomeniete na cyklus Stvoriteľ vesmíru, možno na Svet Rieky – každopádne, mám ho „zafixovaného“ ako autora bizarných príbehov. Philip Farmer, držiteľ desiatok ocenení a naposledy nositeľ Nebuly 2000 za veľmajstra žánru. V slovenskom preklade práve vyšla jeho kniha Temné slnko – a hneď na úvod je vhodné poznamenať, že sa ani tentoraz pán spisovateľ nevydal na nové chodníčky. Svet Temného slnka je opäť bizarný, nie nepodobný Skleníku Briana Aldissa…
Celá devadesátá léta 20. století Stephen King koketoval s mainstreamem. V jeho románech ubývalo nadpřirozena a veškeré zlo, které tak obratně dávkuje, mělo stále více a více reálný základ. Bylo to podle mého názoru spíše na škodu, protože rovnováha obou prvků, hrůzy nadpřirozené a té, kterou pociťujeme všichni v reálném životě, když procházíme neosvětlenou ulicí a za sebou slyšíme tiché kroky nebo sledujeme v televizi, jak letadla naráží do Obchodního centra v New Yorku, povyšovala Kingova díla nad obvyklý průměr. (Jak je tato metoda účinná, dozajista věděli už kupříkladu Edgar Allan Poe nebo také Charles Dickens, stačí si přečíst v románu Čaroděj a sklo citovanou Vánoční koledu). To nebo Svědectví toho budiž jasným důkazem.
Nedávne udalosti v USA, ich pozadie (ktoré sa práve začína vynárať) a to čo nasledovalo – to všetko vo mne vyvoláva silné asociácie s často kritizovanou fantasy schémou, o ktorej sa hovorí, že jej pôvodcom je J. R. R. Tolkien. Prečo mám ten pocit? Prejdem jednotlivé charakteristické črty tejto schémy a pokúsim sa poukázať na spojitosti. Kvôli názornosti použijem práve Pána Prsteňov…
Prví Drakobijci (1999) boli príjemným prekvapením. Druhí (2000) sa takmer stratili v žiare vychádzajúcej hviezdy Pavla Renčína – vďaka jeho poviedke Tanči mezi vločkami som dal zbierke hodnotenie 10/10, preože to bol text, ktorý MUSÍ vlastniť každý fanúšik fantasy. Nuž, a tento rok sa súťaž O železnou rukavici lorda Trollslayera konala opäť – a tak k nám znova prišli Drakobijci. Silnejší, vyrovnanejší – bez hrotu ľadovca v podobe Pavla Renčína. Pavel síce poviedku napísal (a vyhral), no jeho náskok už nie je taký výrazný. Keby som bol drakom, z nory veru nevyleziem…
Vrátil sa. Ten, ktorý kráča pod aureolou temnoty, ten, ktorý nenávidí svetlo, striebro a kríž. Skupinka lupičov vykradla sejf, v ktorom spal – pre niekoho roky, pre iného od čias Francisa Coppolu a Garyho Oldmana. Najstarší z upírov znova ožil, aby naplnil kinosály a vrecká producentov. Aj keď bez charizmatického podania Belu Lugošiho, no zato s poriadnou dávkou sexapealu, hnevu a túžby po pomste. Dracula 2000, s perami zaliatymi krvou – v produkcii Wesa Cravena (Vreskot). Horor? Akčný film? Paródia…?
Románem Spoušť pokračuje nakladatelství Baronet ve vydávání knih, pod nimiž je jako spoluautor podepsán Arthur C. Clarke. Jelikož je skutečný autorský podíl velmistra světové sci-fi na těchto dílech sporný, kvalita je přímo úměrná schopnostem většinou neznámých mužů, kteří stojí v pozadí a na obálce se většinou krčí až někde dole. S Gentrym Lee to Clarkovi příliš nevyšlo, všechna pokračování románu Setkání s Rámou jsou slušně řečeno nepovedená, Michael Kube-McDowell patří ale do trochu jiné kategorie, a to především díky románu The Quiet Pools, který byl v roce 1991 nominován na Huga. (Jinak je Kube-McDowell známý kupříkladu příznivcům série Star Wars, do které přispěl třemi romány.)
Dej Tretej planéty smrti sa spočiatku vracia na Pyrrus, kde fauna a flóra aktívne reagujú na myšlienky kolonistov – ktoré sa časom vypracovali na vražedné šialenstvo (Prvá planéta smrti). Ako každá vojna si aj táto vyberá svoju daň a Pyrranov je čoraz menej. Nemožno sa preto diviť, keď to raz Jasona DinAlta prestane baviť – a rozhodne sa odísť. Cieľom je planéta s nežným názvom Felicity – ktorú sa občas niekto pokúsi kolonizovať a spravidla pri tom zmizne bez stopy…
Možná jste se někdy po přečtení knihy, zatoužili poznat s autorem? Zjistit, jaké motivy ho vedly k vytvoření tak úchvatných povídek, románů, cyklů? My vám tuto možnost z různých důvodů nenabízíme. Ovšem dovolíme vám nahlédnout tolik do autorova života, kolik nám bylo umožněno a třeba vám odpovědět na vaše otázky.
Poul Anderson, spisovatel, který se vždy na vysoké literární úrovni pohyboval jak ve světě sci-fi, tak ve světě fantasy, zemřel 31. července 2001 na rakovinu prostaty. Před samotnou recenzí bych mu rád věnoval malou soukromou vzpomínku, neboť to byl právě on, kdo mě svými Strážci času, útlou brožovanou knížkou s jasně oranžovou obálkou, která poprvé česky vyšla před třiceti lety, přivedl ke čtení sci-fi. Až po něm jsem objevil Roberta A. Heinleina (Dveře do léta), Isaaca Asimova (Ocelové jeskyně), Arthura C. Clarka (2001: Vesmírná odyssea) a Briana Aldisse (Nonstop). Bez Poula Andersona bych se k nim možná nikdy nedostal…
Oheň, plamene pália nebo. Výkrik stratený, pohltený dymom. Nik ho nezačuje. Pomoc vietor neprivanie. Nosí len obete na plamenný oltár. Vysýcha život, prehráva súboj, Goliáš víťazí.
Mám rád tvorbu Rogera Zelazneho. Aj napriek výkyvom – ktoré siahajú od bezvýrazných prvoplánoviek po skvosty typu Amber či Okamih bouře (Ikarie 12/93). Zbožňujem jeho bizarnú fantáziu a prepracované postavy – s ich láskami a nenávisťami. Ako zvyknem vravievať, milujem Corwina a Deirdre v Rue Pigalle… plnej vône kvitnúcich gaštanov.
Takže, ak ste sa už s pánom Zelaznym stretli, na úvod vám postačí informácia, že Podvrženec je z tej lepšej tvorby pána vizuálnej poetiky. Ako vraví vydavateľ na obálke, je to „Zelazny ve své ranné podobě – stručný a neředěný…“
Najpredávanejšie knihy za mesiac september – v Brlohu. Veľmi potešiteľné je, že slovenské knihy (a slovenské preklady) sa nedali zahanbiť…
Rebríček najpredávanejších kníh za september 2001, opäť z košického kníhkupectva Atlantída. Na prvom mieste je podľa očakávania…
Pri svojom hľadaní stôp po predkresťanských Slovanoch ma archeologický nadšenec z Prešova Ing. Ducar upozornil na zaujímavosť v Slanských vrchoch pri obci Abranovce. V lesoch nad dedinou sa vraj ukrýva zvláštny kameň, ktorý miestny obyvatelia používajú na magické obrady.
No koho by to nezaujalo? Vybrali sme sa tam z klubu a po skoro hodinovom putovaní z dediny po lese sme za pomoci sprievodcu dorazili ku kameňu. Podlhovastý,celý obrastený machom, trochu zvláštny, nám pripomínajúci skôr ľudskú tvár. Mal v sebe štyri otvory, dva pri sebe akože oči, ďalšie dva nos a vyškerené ústa?
Stará pravda hovorí, že peňazí nikdy nie je dosť. Pre filmový priemysel to platí obzvlášť a pridáva sa tzv. hollywoodske ponaučenie: „Ak bola úspešná jednička, dvojka tiež – tak prečo nenakrútiť tretí diel?!“ Po revolučnom Jurskom parku (1993) tu bol v deväťdesiatom siedmom Stratený svet a dnes je akurát vhodný čas na Jurský park III. A verte tomu, že v súlade s nepísaným pravidlom, nedostatok invencie v názve je obrazom scenáristickej slaboduchosti. Ak čakáte niečo nové, na tento film do kina nechoďte…
Vydavateľstvo Polaris má za sebou desaťročie existencie a stovku vydaných kníh. Toto dvojnásobné jubileum sa rozhodlo osláviť zbierkou poviedok od svojich kmeňových autorov a to tých, ktorí sa najviac podieľali na vytváraní jeho mimoriadne sympatického imidžu.
Napsat opravdu dobrou humoristickou fantasy dá práci. A ne každý je Terry Pratchett nebo třeba John Morressy. Nakladatelství Polaris se vydávání tohoto žánru věnuje pravidelně od doby svého vzniku a dlužno říct, že se střídavými úspěchy. Po již zmiňovaném Johnu Morressym a jeho skvělé sérii o čaroději Kedrigernovi, samostatném románu nevalných kvalit manželů de Campových Nesnáze s hraběnkou v nesnázích, vyloženém kroku vedle s trilogií Ebenezum C. S. Gardnera a komerčně úspěšném, avšak kvalitativně značně nevyrovnaném, a hlavně nekonečném seriálu o Rodu Gallowayovi od Christophera Stasheffa přichází na trh podle všeho samostatný román Johna Moora Zabij a zachraň.
Mojou prvou myšlienkou, keď som uvidela knihu Harry Potter 4, bolo „jéj“ a hneď nato „to je ale bichla“ – keď som ju vzala do ruky. Veru tak, pani Rowlingová sa prekonala a napísala ďalších sedemstodesať strán o chlapcovi s jazvou na čele. Hmm, máme sa desiť počtu strán ďalších pokračovaní? Možno nie… Niekedy na veľkosti záleží ;-)
Časopis RAMAX vyhlašuje soutěž O Radiačního Maxima, pro nejlepší povídku. Povídky musí být: žánru sci-fi nebo fantasy, zatím nepublikované, v rozsahu do 15 normostran (1800 znaků na straně), v elektronické podobě, ideálně jako soubor ve formátu .doc (Word) a akceptují se maximálně tři od jednoho autora/ky.
Večný pútnik Merlin kráča po kruhových cestách okolo sveta. Celé tisícročia, od doby, keď zem aj ľudstvo boli mladé. V kostiach má vyrytú mágiu – všetky kúzla, ktoré kedy potreboval, alebo potrebovať bude, ale zaobchádza s ňou nesmierne opatrne, pretože každé kúzlo mu uberá z dní mladosti. Kedysi dávno sa zúčastnil na výprave Argonautov a bol pri tom, ako sa Iásonovi za pomoci čarodejnice Médeie podarilo získať zlaté rúno. No zároveň aj pri tom, ako sa Médeia pomstila Iásonovi za zradu vraždou ich dvoch spoločných synov.
Záhrada, stromy, hory, lesy, dar prírody, dar života. Cítiš aspoň trocha lásky? Dary vôkol teba žiaria. Žiara tela ďakujúc vzdáva hold, ty však nevidíš, necítiš.
Prvý diel ohlasovanej trilógie Miešanci bol prijatý s rozpakmi. Celkom slušne vystavaný príbeh bol zasadený do fantasy sveta tak plného klišé, ako to len bolo možné. Počínajúc čarovným kryštálom a Temným pánom končiac. Celkom dobre sa to čítalo, no… Chýbali tomu kvalitné postavy, vývoj charakterov, silnejšia zápletka a – koniec koncov – záver.
A vo vzťahu k týmto skutočnostiam si skúste predstaviť moje prekvapenie – druhý diel Miešancov je totiž ďaleko lepší, ba dokonca výborný!
Ešte pár pikošiek z Istroconu, zachytených z rozhovorov, besied, z prednášok a pri načúvaní za dverami ;-) Vedeli ste napríklad, že Jiří Kulhánek dopisuje novú knihu? Sľúbil ju vydavateľovi do novembra a namiesto dohodnutých tristo strán už napísal päť stovák. No má to aj háčik. Je v tom, že najobľúbenejší český autor stále nevie, ako napísať začiatok dotyčného diela – vidíte, ako píšu profesionáli?
Recenziu na adventúru/RPG Dragonriders: Chronicles of Pern začnem klišoidne tak, ako ju pravdepodobne začína väčšina recenzentov – odkiaľ hra čerpala inšpiráciu? Ak ste milovníci fantasy, určite vašej pozornosti neušla spisovateľka Anne McCaffrey… Celosvetovú slávu si získala sériou románov o drakoch a ich jazdcoch v magickom svete zvanom Pern. Prvým herným spracovaním vôbec týchto slávnych fantasy románov je hra, na ktorú práve čítate recenziu. Asi by bolo vhodné podotknúť, že som nemal možnosť čítať ani jeden z dračích románov. Nie som teda žiadnym fanatickým fanúšikom, ale ani odporcom kníh tejto autorky. Očakávajte preto ničím neovplyvnenú kritiku hry ako takej. Musím sa však priznať, že táto hra má veľmi silne navnadila, aby som po jednej siahol.
Dážď ustal. Vysokou trávou okolo jazera sa prediera vraník, s jazdkyňou v sedle. Spolu sa vynárajú a zase strácajú v opare, unavení, no vytrvalí. Pred nimi uteká územčistá postava, špinavá a pokrytá vredmi. Kríva. Čo chvíľa stočí hlavu a kalnými očami sleduje ženu na koni. Smeje sa… obludným, mazľavým smiechom. Meno príšery je Bolesť a krásku v sedle matka pomenoval Vimkou. Je to vedma, liečiteľka a netvora prenasleduje už dlho. Dni, týždne, roky… celý život. Neľútostne, tak ako jej to velí prísaha. Prekliata prísaha…
Rebríček najpredávanejších kníh za august 2001, tentoraz z košického kníhkupectva Atlantída. Na počudovanie, na prvom mieste je…
Po tretíkrat, najvýchodnejšie stretnutie fanúšikov Sci-fi, Fantasy a pridružených odborov ľudskej činnosti. Aj tohto roku ho organizuje SFK Pegas Prešov. Opäť v Prešove, na Slovenskej ulici č. 44. Znova v oktobri, 20. od 10:00. Môžete sa tešiť na…
Časopis Fantázia a kníhkupectvo Brloh uvádzajú výsledky ceny slovenských fanúšikov sci-fi, fantasy a hororu – ISTRON 2001…
Len jeden con vládne, jeden všetkým káže, jeden všetkých privedie, do Fantázie zviaže. Istrocon 2001 splnil všetky očakávania, pár ich prekonal a dokázal, že je akciou svetovej triedy. Bratislava videla počas tretieho septembrového víkendu to najlepšie, čo Spoločenstvo Fandomu dokáže pripraviť večne hladným fanúšikom sci-fi, fantasy a moderných technológií – ľuďom, ktorí sa počas troch dní a dvoch nocí občas menili na Prízraky (spať či nespať, to je otázka). No týchto – istroconských – Prízrakov nebolo len deväť – kongresové centrum SÚZA navštívili stovky fanúšikov …v prešporskej zemi, kde sa snúbi duchaplnosť s vtipom ;-) One con to rule them all…