Science fiction a fantasy časopis Fantázia: poviedky, recenzie, reportáže, správy

su hlavne parodiou na rozne sposoby nazerania na svet a snazenia sa ho pochopit: filozofia vs nabozenstvo

uf, Kedrigen je neskutočne suchý, ale strašne…nezasmial som sa ani raz, fakt nie

Pratchet je fenomen a mali by sme to povedat na plnu hubu. je pravda ze sa opakuje, je pravda ze je jeho tvorba nevyrovnana, ale aj tak…

a na tie pocty knih… klobuk dolu

a to ako ma zmaknutu danu temu, ktoru zosmiesnuje /spomenme na filozofov „maly bohove“, alebo film „pohyblive obrazky“, ci hudbu, samurajov, koniec koncov aj Fausta „erik“…/

Keď som prvé dve knihy čítal druhý krát nezdali sa mi zas až také dobré ako neskoršie knihy. Mal som pocit že Pratchet ešte len hľadal ten správny štýl písania. Alebo to bol pán Kantůrek? V nich vlastne budoval Zemeplochu, jej základy, a až v ostatných do nej umiestňoval príbehy. Hoci ich stále považujem za dobré, myslím že niektoré z neskorších sú aj lepšie.

A ešte malý postreh. Zistil som že nie všetkým ľuďom sa Pratchet páči, alebo im „sedí“. Plný nadšenia, že ako sa pobavia, som dal prečítať dvom známym, tuším práve Barvu kouzel, a ich reakcia bola pre mňa dosť sklamaním. Dokonca to ani neprečítali na jeden šup :-). Ktovie čím to je.

Mno, osobne sa vraciam akurát tak k prvým dvom knihám – ktoré boli zábavné vcelku, nie len pár scénami na 500 strán. A potom k línii Bábi Zlopočasnej a Stařenky Oggovej – najmä k Čarodějkám na cestách a Carpe Jugulum.

Prečo Erik? Ja myslím že bol dobrý. Najmä tá časť so stvoriteľom. Možno trochu krátky. A ako paródia Fausta vynikajúce.
Nečítal som ešte všetky ale z tých čo áno (tuším prvých 16) sa mne osobne asi najviac páči Sekáč. Možno aj preto že bola prvá, ktorú som čítal. A potom Magický prazdroj – pri jazdcoch Jakokalypsy spievajúcich v krčme som sa skoro počural :-))). Ale keď tak uvažujem neviem si spomenúť na nejakú výrazne slabú knihu a páčili sa mi všetky.