Science fiction a fantasy časopis Fantázia: poviedky, recenzie, reportáže, správy

… fakt som sa očakával mozgy, čvachtanie vnútorností, proste zombijárčinu. Keď som dnes ráno zbadal ten názov – najlepšia časť textu – neskutočne som sa potešil. A nakoniec nič, slabota.

Nepridam sa k tej zdrcujucej kritike..ono to totiz nebola az taka strasna hroza :)
Formalne – okrem „nevhodnych“ vyrazov ako „ohnik“ by napriklad dost dobre padlo ak by bola stredna (nosna) cast rozdelena na viac odstavcov alebo aspon inac formatovana aby neposobila ako tehlova stena. Tiez mam pocit ze ak by to bolo pisane z prvej osoby poviedka by mala viacej sanci – a pokial mala kopirovat „civilne“ vyznenie á la Blair Witch bolo by mozne vsunut osobne pocity, opis z prvej ruky a nie len popis vykonavanych cinnosti.
Takze celkovo ako horor dost zlyhala, niekde z hlbky preblyskuje nieco trosilinku strasidelne ;-)

Takže, kde začať?

Celé mi to prišlo, ako keby sa autor veľmi, ale naozaj veľmi snažil vykresliť nám hrozivú atmosféru. Bohužial, ostalo len pri snahe. V konečnom dôsledku to podľa mňa vyznelo ako mechanicky napísané. Krátké vety sú fajn. No, nie vždy. Ja osobne som to čítala trhane – nie schválne! Proste som v tom nevedela nájsť rytmus a plynulosť, čím celý text u mňa stratil na hodnote. Resp. začall strácať na hodnote.
A celé to bolo okrem iného aj neuveriteľné. Ako čitateľ som sa s tým nedokázala zžiť. Bolo mi jedno, že umierajú. Ved prečo by aj nebolo, keď tam nebolo vôbec nič, čo by mi dalo možnosť vcítiť sa do postáv? A ako jedna z postáv povedala po smrti svojho priateľa – Bolo to deprimujúce. To je fakt reakcia bežného človeka na smrť?! Skúsenosti mi hovoria, že určite nie.
Za zmienku stoja aj tie kresby na stenách jaskyne. To bolo veeeľmi amatérske a lacné. Autor má očividne veľmi obmedzenú predstavivosť s ešte obmedzenejšími schopnosťami zobraziť svoje predstavy.
No a ešte niečo. Slová ako ohník a jaskynka… Nech sa mňa autor nehnevá, ale toto nejak uniklo jeho snahe o hrozivú atmosféru. O opakujúcich sa slovíčkach a teda o nedostatočnej slovnej zásobe ani nehovorím.

Aby som to zhrnula – bolo to zlé, zlé, zlé. Je mi ľúto, že to musím takto povedať, ale nenašla som tam ani jeden svetlý bod, kt. by som mohla vyzdvihnúť ako protiklad k všetkej tejto mojej kritike. Naozaj nie…