Science fiction a fantasy časopis Fantázia: poviedky, recenzie, reportáže, správy

Anjelka no takto sa na mňa vyhovárať. :) Ale áno máš pravdu odobril som ti to. Pretože ako si už písala, je to niečo vianočné od teba a už len preto malo cenu to zverejniť. V tomto prípade totižto ani tak nešlo o štýl alebo originalitu poviedky – išlo len o to podeliť sa. Rovnako aj tvoja poznámka ku tomu seknutiu je, myslím si, namieste. Pointa je založená na kontraste a teda výrazný predel medzi úvodom a záverom je nevyhnutnosťou.

Prajem krásne Vianoce a kopec darčekov všetkým ľudom dobrej (fantastickej) vôle.

No, v záplave ironických vianočných hororových pier, to bol pre mňa úder pod pás. Ale to rozhodne nie je problém poviedky. Dedo Mráz by mi vyhovoval viac ako nejaký Santa, ale úvod bol vykreslený veľmi dobre. Áno dobre. Navodil správnu naivno vianočnú atmosféru a bol nevyhnutný ako protiklad záveru. Celé to síce pôsobí viac ako vyrozprávanie jednoduchého nápadu než ako „skutočná“ poviedka, no určite to na mňa zapôsobilo…

Odrazím sa od Jennky (nie skutočne, iba v rovine hodnotenia) – prvá časť poviedky bola naozaj jedným veľkým vianočným „klišé“. Všade priveľa zdrobnenín, kvetnaté opisy okolia, ktoré sa bohémsky zidealizovali, presne tak, ako to dokáže hollywoodsky filmový priemysel v rodinných snímkach pateticky vychovávajúcich ich bujarú mládež… snažila som sa danú časť pojať i z pohľadu čitateľa, ktorý si vzal do ruky modernú detskú knižku, nepomohlo – neustále som mala pred očami to umelé šťastné vykreslenie Vianoc, akým sa dnes oháňa všade vo svete, a práve to ma takmer odradilo dočítať to dokonca. A odrazu prišiel zvrat, sen sa rozplynul, prišla krutá realita, čitateľ by mal smútiť. Bohužiaľ, nesmútil – ten odkaz, ktorý poukazuje na fakt, že tu existujú ľudia, čo Vianoce v kruhu svojich najbližších nikdy nezažijú (atď.), bol, je a aj bude – vždy sa objaví počas sviatkov a mravne káže. Pýtam sa, na čo nám to vlastne bude? A ako to vôbec pomôže danej poviedke? Zmení sa tým vôbec niečo?

Štylizácia viet nie je zlá, stačí zanevrieť na priveľmi statické opisovanie toho, čo by mal čitateľ vidieť, pretože veľa štylistických prostriedkov na jednom mieste škodí a okráda text o gradáciu, priestor pre popustenie uzdy našej fantázie a ubíja kontext. Potom už len stačí vziať pointu za pačesy a porozprávať príbeh ľudsky, neprikrášlene, nenadnesene, s emóciami, ktoré pohnú kýmkoľvek – napísať to všetko jednoducho! A dať si pozor i na prechody medzi jednotlivými časťami – oba úseky sa barbarsky sekli… nemali prvok, ktorý by ich na začiatku spojil – okrem obsahu.

Suma sumáru: škoda, že to stroskotalo na začiatku T_T

mňa najprv trochu rozladil ten Santa – ale to je môj osobný boj voči bradatým chlapom so sudom miesto brucha, ktorí podľa mňa predstavujú čokoľvek, len nie Vianoce. Už len to že keď som bola malá nosil darčeky Ježiško, a zrazu je veľký boom Santa Clausov…späť k poviedke :))

bolo to smutné a kruto pravdivé – bohužiaľ. Možno si mohla celú tú mravnú pointu ešte trochu viac zaobaliť, aby nebola tak priama, a nepôsobilo to moc cliché (nehovorím že to teraz tak pôsobí, iba na mňa, iba trochu) :)

inak tomu fakt nemám čo vytknúť. Krásne kruté – či kruto krásne, ale dosť dobré.