Science fiction a fantasy časopis Fantázia: poviedky, recenzie, reportáže, správy

Ale veľmi ma to neohúrilo. Musím súhlasiť s viacerými, že jednotlivé miesta boli veľmi zle oddelené a viackrát som sa musel vrátiť, aby mi došlo, že sa zmenila scéna. Uznávam, možno je to moja chyba, ja všetko chápem tak trochu pomalšie. :)) Atmosféra bola celkom dobre načrtnutá, ale v momente keď sa to malo rozbehnúť som zistil, že sa nudím. Diálogy sem tam škrípali, ale nesúhlasím, že boli ako keby sa rozprávali deti. Občas, to áno, ale inak celkom obstojne. Takže zatiaľ ma to nepresvedčilo, ale uvidím, čo druhá poviedka.

Nuže priatelia, hlasujte…nech je víťaz jasný – veď by ste nenechali
potenciálne rozhodovať mňa :) Tak už aspoň preto hlasujte :D

Akurát som si spomenula, že som ešte nehlasovala, tak idem na to… :))

Táto poviedka mi zasa pripomenula Constantina. Ale k veci. Rozhovory mi prišli v niektorých prípadoch akoby boli diskutujúci deťmi. Scéna v nemocnici mi prišla zbytočná. Vlastne celé to dianie sa mohlo odohrať v dome, kde sa usídlil Luthian. V rozhovoroch a náznakoch sa mohlo preprať všetko to, čo sa odohráva pred samotným vymetaním, do toho tie výkriky posadnutého chlapca… Ále to už som mimo misu. Občas som sa stratil v prechodoch z miesta na miesto, súhlas s Anjelkou, s tým si autor mohol dať naozaj viac záležať.

Plus pre autora. V rozhovore medzi otcom a dcérou, po odchode opatrovateľky, ma veru letmo zamrazilo. Zohral v tom aj čas, kedy som to čítal, cca hoďku po polnoci. Stále vravím, horory sú na dobrú noc. :)

Ani som netušil(a), akú diskusiu tie lieky rozprúdia. Ich prítomnosť v diele nie je kľúčová, ale pre vykonávanie práce Exorcistu v podstate nevyhnutná. Skúste sa však nad ich využitím zamerať namiesto Vyháňača samotného, na obeť. Možno boli moje myšlienkové pochody hodné práve tých práškov, ale snažil(a) som sa popísať vyháňanie diabla ako udalosť hraničiacu so smrťou a povedzme si – keď sa človek v amoku doreže žiletkou, svätená voda mu dvakrát nepomôže, zato nejaké sedatíva na upokojenie…

Chcem ešte podotknúť, že v e-maili, ktorý som dostal(a) od organizátora, bol názov témy, citujem:

povolanie: Exorcista

Preto som sa neupriamil(a) na hutnú akciu, ale pokúsil(a) sa o príbeh v podstate obyčajného človeka, ktorý má pre to, čo robí, pochopiteľné ciele, nie iba nutkanie nasierať toho rohatého dole.

Nakoniec, všetkým veľké Ď. za hlasy 8^y

Súhlasím sAnjelkou, autor mohol aspoň vizuálne oddeliť jednotlivé scény, lebo to bolo všetko napísané-naliate na seba.
So samotným aktom vyháňania to podľa mňa bolo lepšie, než v druhej poviedke, ale aj tak nie úplne „wow“. Síce som nečakal scénu ako v Exorcistovi (1973, inak nezostrihaná verzia je iná pecka) – s malou Regan pripútanou k posteli a otcom Merrinom (lebo tento vďačný motív už chceli prekonať /a aj parodovať :)/ viacerí vo svete), ale aj tak som čakal nejaký náznak podobnosti, z ktorej sa vám spravia aspoň malinké zimomriavky…
ale nič také som necítil, akcia tam bola, atmosféra ušla, ale tú hororovosť (či jak to mám nazvať,,, možno paranormálnosť, ja ti nevím Karle) som tam nepobadal. Chýbala mi tam. Ako aj v druhej poviedke.
Ale celkovo mi dosť pripomínala (neviem čím to:) úplne prvú poviedku súťaže od Romana – Spomienka, akoby identický čas, identické mesto… otec, dcéra… Ale aby si to autor nevysvetlil zle, to ma len tak napadlo, nie je to žiadne mínus, naopak skôr plus podľa mňa… veru, atmosféru to malo.
Určite príjemné čítanie, konieckoncov :)