Science fiction a fantasy časopis Fantázia: poviedky, recenzie, reportáže, správy

sci-fi, fantasy a horor

Úvodná stránka → Diskusné fórum → Ad Ten, kto hádže kamením

Súvisiaci článok: Náhľad v okne | Presun |

Nové príspevky v tejto diskusii ako RSS kanál

Marian Kubicsko 18. 07. 2011 20:29 Odpoveď Odpoveď s citáciou	[1] Podakovanie Dakujem vsetkym, co si precitali moju poviedku a samozrejme dakujem tym, co napisali komentare. Len tak sa mozem zlepsit, ked budem vediet, ake som urobil chyby. 4 Lea – Umieranie akosi vyplyva z kontextu poviedky. Asi by nebolo spravne dat dokopy skrata a elfku a " zili stastne pokial neumreli" . Okrem toho, cely svet Pohrobka je o boji dobra proti zlu, kde zlo este nikdy nebolo znicene (akesi motto – Nemozes vyhrat nad zlom, no nikdy nesmies proti nemu prestat bojovat.) 4 Regis – dakujem za pripomienky. Naozaj sa v konoch velmi nevyznam (budem si musiet nastudovat). Len raz som sedel na koni, no na moje slovne prikazy akosi nereagoval :) V opisoch bitiek mam tiez medzery – chcem ich napisat tak, aby sa dobre citali a obcas neuvazujem, ze tam skripe logika. V buducnosti si na to hadam dam vacsi pozor
Lea 15. 07. 2011 19:32 Odpoveď Odpoveď s citáciou	[2] k poviedke Prečo v aj tejto poviedke musí niekto umierať?
Štefan Konkol 13. 07. 2011 10:29 Odpoveď Odpoveď s citáciou	Reakcia na [4][3] RE: RE: RE: Ad Ten, kto hádže kamením tí (škrati) vznikli kdovieako. Tuším nejakým démonickým krížením z trpaslíkov ? :) Veľmi démonickým, Viridis. Škrati sú v každom smere zhovädilé a degenerované plemä. Vytvoril si ich Temný pán tak, že perverzne krížil, ohýbal a geneticky manipuloval ľudí a trpaslíkov. Ich mysle sú plné nenávisti a strachu ku každému. Škrati nenávidia aj Temného pána a ghúlov, ale im ustrašene slúžia a posluhujú. Tieto bytosti odmietajú vytvorenie Eurovalu. Pozitívne vlastnosti: žiadne. Negatívne vlastnosti: každého možného druhu. Postavu majú na výšku ako trpaslíci (max. 120 cm), ale sú dengľaví, celí porastení tmavou, permanentne pochlpenou a špinavou srsťou. Bežne sa u nich vyskytujú mutácie – 6 prstov, 2 penisy (obidva krivé), rôzne deformity, ap. Oči im žiaria červeno, ale sú takí škamraví, že to často nevidno. Fyzicky sa ľuďom nevyrovnajú a sú blbí. Bojové umenia ovládajú podpriemerne, ak vôbec. Temný pán ich vo svojich vojnách používa podľa hesla „ničevó, ich mnóga". Sex so škratmi sa neodporúča, so škraticami – no, ako kedy… Hovoria primitívnou formou ghúlštiny. Typické pre ich jazyk sú zvuky „ghrr, chrrr, grg, chrach – fľus, grg, prd…“ No, stačí, skoro mi prišlo zle… Ale, aby som tento prispevok skončil pozitívne, tak treba uznať, že niektorí škrati pochytili aj pár slov z ľudskej reči – tito výnimoční jedinci by sa teda mohli uplatniť aj v našom parlamente.
viridis 12. 07. 2011 20:37 Odpoveď Odpoveď s citáciou	Reakcia na [6][4] RE: RE: Ad Ten, kto hádže kamením … pretože muži sú ohyzdnejší ako ženy :). Toto by mohlo byť malinko diskutabilné. ;). Teda hlavne u škratov. Keďže tí vznikli kdovieako. Tuším nejakým démonickým krížením z trpaslíkov ? :) Teda tu by krása u samcov a samíc mohla byť v iných merítkach ako je u ľudí. :)) Poviedka vydarená. Pekná slovenčina a dobre zapadla do prostredia súťaže.
Regis 12. 07. 2011 12:21 Odpoveď Odpoveď s citáciou	[5] Škrat, škrut, škrit Ďakujem za vysvetlenie :) Rozhodne súhlasím, že škrat je lepší ako ohyzd, poprípade „čierny uhyzd z Mordoru“. Posledný menovaný názov ostane navždy zarytý hlboko v mojej pamäti (bohužiaľ) :-D
Štefan Konkol 12. 07. 2011 10:05 Odpoveď Odpoveď s citáciou	Reakcia na [8][6] RE: Ad Ten, kto hádže kamením Páčil sa mi začiatok, ten prienik do sociálnych vzťahov škretov (prepáčte, ale slovo „škrat“ sa mi fakt nepáči)… Slovo „škrat“ sme používali už koncom minulého storočia, keď Saš a ja sme písali prvé strany prvého dielu Miešancov. Uisťujem Ťa, že tento výraz nevznikol nejakým mechanickým prebratím českého slova „skřet“, pri ktorom by sme len odstránili mäkčeň na „ř“. Na túto tému prebehla pred rokmi aj debata na stránkach predchodcu portálu fantazia.sk. Tolkien tieto bytosti nazýval „orcs“ a o tomto slove napísal „the word is, as far as I am concerned, actually derived from Old English orc ‚demon‘, but only because of its phonetic suitability." Táto „fonetická vhodnosť“ zohrala svoju rolu aj pri výbere / vytvorení tohto slova. Chceli sme niečo krátke, čo by sa asi používalo aj v primitívnom jazyku týchto bytostí (aj preto sme neprijali slovo „ohyzdi“, ktoré používal istý prekladateľ) a ktoré by foneticky navodzovalo negatívne pocity. Podobne Tolkien mal slová „Mordor“, „Morgul“, atď. Je tu fonetická podobnosť so slovami „murder“, morbid“, „morgue“. My zase máme slová „škrtiť“, škrabať“, „škrata“. Použili sme teda tú „škratu“ a previedli sme ju do mužského rodu, pretože muži sú ohyzdnejší ako ženy :).
Xenas 11. 07. 2011 19:54 Odpoveď Odpoveď s citáciou	[7] ... Vtipne napísaná poviedka, dôstojný víťaz súťaže, aj keď ten quasimodovsko-frollovsko-esmeraldovský motív ma veľmi nebral. Potenciál tu však je, hlavne v prvej polovici textu. V každom prípade – hlavný hrdina sa autorovi fakt vydaril… Je to skrátka „sympaťák“, ktorý musí čitateľovi prirásť k srdcu.
Regis 11. 07. 2011 11:12 Odpoveď Odpoveď s citáciou	[8] Ad Ten, kto hádže kamením No, keďže nepoznám platformu na základe ktorej poviedka funguje, môžem hodnotiť len poviedku samotnú. Čo sa štýlu písania týka, vadil prehodený slovosled v niektorých vetách, pôsobilo to na mňa kostrbato a rušilo to. Príbeh samotný mal spád, nenudil. Páčil sa mi začiatok, ten prienik do sociálnych vzťahov škretov (prepáčte, ale slovo „škrat“ sa mi fakt nepáči) bol rozhodne zaujímavý. Ten koniec bol…taký zvláštny. Chýbalo mi tam akési vysvetlenie, prečo na neho tak pôsobila. Možno keby som poznal úvodný príbeh od p. Konkola tak pochopím. Neviem… Ďalej tam bolo pár logických chybičiek, ktoré ma z čítania vytrhli: „Zrazu sa pred ním zjavil mohutný vyvrátený kmeň. Kôň sa spätil a jazdec sa len len udržal v sedle. Kôra obrastená mnohoročným machom bola slizká a vráskavá, strašidelne sa naňho škerila, akoby sa vysmievala jeho zbabelému úteku. Tma v lese hustla, rozšírené zreničky zvieraťa jasne naznačovali, aký veľký má strach. „Musíš! Musíš preskočiť! Musíš!“ povzbudzoval ghúl vraníka. Popchol ho do slabín a kôň prudko vyrazil. “ Keď kôň zaspätkuje, stane sa to tesne pred prekážkou, na ktorú ho pre nový pokus o preskok treba opäť naviesť . Z miesta prekážku nepreskočí. Opis bitky na mňa pôsobil až príliš panoramaticky, na to, že bol opisovaný z pohľadu Ghrooa. Niekto, kto stojí v prvých líniách podľa mňa nemôže zbadať nejakú elfku, ktorá bojuje na inom konci (súdiac podľa toho, že Ghroo bojoval v škretej časti armády, elfka čelila Axtlapáncom), tobôž zachytiť jej pach. Môj názor. Celkovo sa poviedka čítala dobre. U mňa 7/10.