Science fiction a fantasy časopis Fantázia: poviedky, recenzie, reportáže, správy

1. Taxikár je nejaký úchylný maniak, alebo nedajbože zubatá fantastická bytosť, na slnku sa lesknúca /čo našťastie nebol/. +
2. Taxikár je maniak, ale viac než na úchylnostiach fičí na filmoch a je tak trochu ,,mimo". +
3. Taxikár je očividne vrah. –
4. Cestujúci pôsobí zvláštne, pozerá sa do zrkadla, niečo skrýva, niekto ho sleduje, zabil niekoho v kine? Čaká, že po ňom niekto pôjde? Hm… +

Ako boli tie bodky, zabudol som, že Oliver je taxikár a považoval som ho za cestujúceho, takže moja fantázia sa formovala nasledovne:

1. Cestujúci je podivný lúzer, možno ešte väčší než taxikár. Takže taxikár nie je vrah, ale ten týpek áno. Zaujímavé. Hodil sa do obleku nech vyzerá ,kúl,; nechal sa zaviesť na osamotenú uličku a tam zabije taxikára. +
2. Chlapík si vychutnáva taxikárov strach, možno sa v zúfalstve iných vyžíva viac než v zabíjaní. +
3. Taxikár odhalí, že aj keď cestujúci je len imitátor, on je naozajstný cestovný vrah a zabije týpka v obleku. +

To som začínal mať pocit, že niečo je divné a tak som si opätovne prečítal časť textu a dostal som fajn ,,majndfak". –

Príde mi to neostré. –

Nedostatok vierohodnosti k taxikárskemu systému neva, to sa dá zamaskovať tým, že konečne ide po dlhej noci po nejakého cestujúceho alebo čosi také. Len by to chcelo dodať niečo viac na atmosféru, opis, alebo pridať nejaký ten rozhovor medzi postavami. –

Poznám to … dostaneš nápad, hodíš ho na papier (resp. do pc) a šup s nim chytro preč.
Verím, že keby si sa s tím trochu vyihrala, výsledok by bol lepší.
Tvoja poviedka „Stretnutie“ zo staršieho OP bola takpovediac poctivejšia.

Bolo by možno vhodné (ako naznačil ceos) zoznámiť sa s popisovaným prostredím a pridali by sme viac na uveriteľnosti.
Podržať čitateľa v neistote a dať mu priestor na vlastné fabulácie je fajn taktika, ale hrbolatá pointa potom pôsobí ako studená sprcha…

Veľmi naivnučké a nedomyslené.

A inak, taxikári nekrúžia naprázdno po meste. To by sa nedoplatili za benzín. Majú svoje stanoviská, kde čakajú na objednávky. Okrem toho majú svoje čísla, ktorými sa hlásia dispečingu, takže žiadne „ja tam idem“.

V texte sa niekoľkokrát opakovali nepodstatné údaje – vek cestujúceho a pod. Popisy emocionálnych stavov sú ešte nepresvedčivé a zmätené. V jednej chvíli sa vrah trasie o svoj život, v ďalšej a už tvári víťazne a to bez akéhokoľvek rozumného dôvodu.

Že je cestujúci vrah by si dal dokopy aj menej inteligentný šimpanz. Pointa teda ako sa vraví „veškerá žádná“. A nakoniec tam nebolo ani veľa fantastiky – teda žiadna, ale keďže organizátori dielo uznali ako dostatočne fantastické, tak toto nebudem ďalej rozpitvávať.

Suma sumárum – slabé. Týždeň celkovo opäť slabý, ale poviedka s pavúkom bol viditeľne kvalitnejšia. Hoci, veď to poznáte…