Science fiction a fantasy časopis Fantázia: poviedky, recenzie, reportáže, správy

Ale áno, môže byť. Myslím film, nie recenziu. Starý otec zombíkov Ďuri Romero ukázal, že ešte nevyhasol ako trebárs Carpenter. Ten film má síce ukrutné nedostatky (strašne zle napísané dialógy, totálne nezaujímavé postavy a veľmi vlažné herecké výkony – nechápem, o akej chémii medzi postavami je v recenzii reč, trestuhodný je najmä nevyužitý potenciál Leguizama či Asie, dcéry Romerovho starého kamoša Daria), no napriek tomu som si to užil (hoci to vzhľadom na uvedené znie neuveriteľne). Na monitore i obrazovke by som to ošomral, ale na veľkom plátne a s DTS zvukom je to požieranie človečiny nesmierne čvachtavé. Romero sa konečne „rozmáchol“ a z jedného domu, jedného supermarketu a jedného podzemného bunkra (znalci vedia) sa rozbehol do veľkomesta. Aj vďaka tomu ma film zaujal viac ako postkatastrofická sci-fi než ako zombícky horor. Celý čas som mal dojem, že sa dívam na pokračovanie Úteku z New Yorku, už chýbal len Snake Plissken a tanec medzi vystrelenými mozgami mohol začať. Škoda, že ten apokalyptický svet Romero nepremakal ešte viac, z toho vzťahu „svine v luxusných mrakodrapoch“ a „sympaťáci v slumoch“ sa dalo vytrieskať viac.

Napriek všetkému tučných 7/10 – už len kvôli šťavnatým a vtipným Romero-touches.