Science fiction a fantasy časopis Fantázia: poviedky, recenzie, reportáže, správy

Dakujem za komentare.
Vacsina z vas ste to pochopili spravne. Odkaz napisal sam sebe. Preco? Nudi ma, ze na vsetko musi byt dovod. Je vela filmov, knih s otvorenym koncom, ale aby som uskojila tych zasadovych citatelov, viedol nudny, osamely zivot, potreboval aspon trochu vzrusenia, aby sa necitil taky osamely. A ta scena na porade a ine su len na ozivenie.

Mne osobne prekážali hlavne tie dlhé opisy (ktoré v knihách väčšinou preskakujem) – ale na druhú stranu, pekné opisy prostredia, celkovo dosť živé, a gradácia deja (až na tú pasáž s prácou) bola tiež dobrá. čakala som trochu iný koniec, doslova som sa naň tešila :) ale tento ma trochu sklamal – tiež som ho veľmi nepochopila, takže to môžme pripísať mojej demencii :)

každopádne, malo to úžasný nádych tajomna a takej tej temnej stránky, fantastična…a opäť sa mi veľmi páči autorov štýl.

Ja som to pochopila tak, že kedysi dávno nejaký človek vložil odkaz do knihy v nádeji, že ho niekto nájde a prečíta. A potom stále čakal, až ten niekto príde na dohodnuté miesto. Ale ako s tým súvisí ten pán s prezentáciou, tak to mi nedošlo.

začiatok o prezentácii nesuvisi so zvyškom textu, ale ma to fajn atmosferu. veľa sa opakuju slova: zanikli, som, sa… ako celok sa mi to neubližilo, teda pokial sa spravne domnievam, ze to NIE JE o schizofrenii :-)

Spočiatku to malo príjemnú tajomnú atmosféru a potom… tiež som to nepochopil. Ale možno je porucha v príjmači :) A ak by som tú poviedku prepisoval (á la Ondřej Neff v aktuálnom workshope), určite by som vyhodil úvodné lapálie s opicou a príchodom do práce – scéna vcelku dobrá, ale zbytočná, stačil by jeden odstavec.