Science fiction a fantasy časopis Fantázia: poviedky, recenzie, reportáže, správy

zasa su tu sviatky, opät som vybrala z krabice toho zlateho anjela od Steva, ktory visi kazdy rok na Vianoce uz od VS na nasom lustri v obyvacke a prvy krat od tej hroznej sms od Lenky som sa rozhodla zadat do Google „Stefan Huslica“… som stale smutna, ale uz sa nehnevam..

Tazko, fakt tazko, sa hladaju slova… este tazsie pisu… ked nevidim monitor cez slzy… dva mesiace som nesledoval stranku fanty… dozvedel som sa to az teraz… fakt nechapem, nechapem… je mi akosi luto, ze sa nenasiel nikto, kto by mi dal vediet, aj ked som bol tiez Stevov dobry kamarat… nechapem to… neodstahoval som sa na koniec sveta, iba do Trnavy… nechapem…
Dnes som sa cestou z prace zastavil v Brlohu v Maxe v TT a kupil si Fantaziu 43… otvorim, citam uvodnik, najprv nechapem, nejaky zart, potom zla predtucha, pozriem web a rozum zastava… Stevo…

Bol to velmi inteligentny a priatelsky clovek s uzasnym nadhladom… trochu plachy… nikdy som ho nezazil hnevat sa ci zvysit hlas… vedel diplomaticky vyriesit mnoho rozporov vo fandome aj medzi ludmi… mal prirodzenu autoritu… bol osobnost… bolo mi ctou ho poznat a priatelit sa s nim…

Par mojich spomienok… prvy krat sme sa stretli na uz Martinom spominanej redakcnej rade… boli sme vsetci zvedavi na toho vitazneho autora a tu zrazu dosiel mily a skromny clovek… velmi rychlo sme sa skamaratili…
V 99-tom na pamatnom Istrocone v Dune sme sa spolu dlho do noci rozpravali o zivote, buducnosti, hodnotach, prioritach, rodine… pamatam si tu diskusiu, akoby bola vcera… akurat kupoval byt a premyslal co dalej… po vaznych temach som mu na uvolnenie navrhol duel v pocitacovej hre simulujucej preteky aut… hra nas uplne pohltila, kazdy chcel vyhrat, hrali sme asi 2 hodiny… hovoril, ze hry nehrava ale toto ho dostalo…
Bol lepsi autor ako ja, preto ma prekvapovalo a ani som dobre nechapal, preco chcel zakazdym poznat moj nazor na jeho prave dopisanu poviedku, ktora mala ist do Fanty… vzdy som mu uprimne povedal, co ma na jeho poviedke zaujalo… ak sa mi pacila (co bolo casto), vzdy ho to ocividne potesilo… a mna vzdy zahrialo na dusi, ze aj taky talentovany autor ako on je zvedavy na moj nazor… par krat dokonca poviedku upravil aj na zaklade mojich pripomienok… bol som pocteny…
Nikdy sa nehadal a ked videl, ze diskusia nikde nespeje, okamzite zmenil temu… pamatam si, ze raz sme ho chceli nasilu zatiahnut do sporu o vztahoch vo fandome… ked videl, ze sme neoblomni, zdvihol sa a odisiel…
Po mnohych naliehaniach som od neho pred par rokmi vymohol slub, ze raz spolu napiseme spolocnu poviedku… dlho sa branil s argumentom, ze piseme v inych subzanroch a vysledny vytvor nemusi dobre dopadnut… potom zrazu, neviem preco, zmenil nazor........ uz sme to nestihli zrealizovat… aj preto mi je do placu…

Stevo… budes nam chybat

Nikdy neviem, co v takejto chvili povedat. Snad len toloko, ze Stefanove poviedky som mal velmi rad a nemyslim si, ze by pan Novotny prehanal v ich hodnoteni. Zasluzili si to. Je mi to hrozne luto…

Asi by som mal byť vďačný, že som sa o všetkom dozvedel až teraz… Bože dobrý. Jeden z najtalentova­nejších slovenských spisovateľov. Rodine úprimnú sústrasť a my sa môžeme len ticho spamätávať.

priatelia, Štefan bol mojim priatelom, bratrancom, bol mi skoro ako vlastný brat. jeho odchod s tohoto sveta ma totálne vzal a doteraz tomu nedokážem uveriť, bol to skvelý človek z ktorého vyžarovalo pozitívum a dobro…Štefan, srdce mi plače