Science fiction a fantasy časopis Fantázia: poviedky, recenzie, reportáže, správy

Niekde som čítal, že na Slovensku je najvyššia hustota jazykovedcov na svete. Nuž, aspoň máme ďalšie prvenstvo, problém je v tom, že títo experti musia vykazovať nejakú činnosť a tak nám pindajú do roboty. Na čechizmy sa snáď dalo zazerať v časoch Československa, v ktorom Slovensko bolo slabším partnerom. Dnes proti nim môžu bojovať len zakomplexovaní ľudia, ktorí si nevšimli, ako sa svet zmenil.

Angličtina je preto taký bohatý jazyk, lebo preberá slová z každej strany. Stačí si pozrieť nejaký väčší anglický slovník – v zátvorke za slovom je pôvod slova, prípadne aj rok prebratia a šlus! Je to ich, anglické slovo. U nás chceli dokonca televíziu nahradiť rozvidom. Našťastie sa to nepodarilo, ale zato som sa pred časom rozprával s jednou vydavateľkou, ktorá považovala takrečeno za celonárodný úspech to, že máme počítače a nie computery (či kompjútre). Ej, kua, ale sme tým celému svetu zase raz dokázali našu svojbytnosť!

Nuž, sľúbil som \„mhv\“, že sa vrátim k recenzii na SPČ, nevedel som o nej – a vida, mám tu aj nejaké komentáre :-)
To je tým, že u kníh, kde je predpoklad, že sa k nim vo veľmi blízkom čase, recenzie hneď nečítam, iba komentáre – tie bývajú zaujímavejšie. Takže teraz k veci – recenzia je OK, v zásade súhlasím.
Môj názor: SPČ je silná poviedka, dobre sa číta, spája intelektuálne dumy s (post)moderným jazykom, značkami ako symbolmi atď. Občas mám však (silný) pocti, že autor je rafinovaný podvodník a dokáže zužitkovať akúkoľvek informáciu, aby ňou zaujal, presnejšie šokoval nepripraveného čitateľa. K jednotlivým poviedkam: Slizký mäsožravý mutant… šokuje najmä dlhým názvom :-) Je to dobrá vec, no (podobne ako Berlin) poznal som ju už zo zborníkov k súťaži Poviedka. SPR – tá vražda je brutálna, ale OK. Má ju mať. Tí emigranti ujdú, pekné sú fragmenty ako Mrakodrap, či (teraz neviem názov, nasledujúca krátka poviedka). Najlepšou vecou je jednoznačne Život v kanáloch (znovu neviem z hlavy presný názov, je to o \„druhej\“ kateórii). Zo zbierky SPČ mám tiež (silný) pocit, že autor je latentný ultraanarchista, ukrývajúci sa za intelektuálno-umelecko-marketingovú hmlu. Odhaľuje ho (podľa mňa) niekoľko – nevhodných – prívlastkov. Oproti Lovcom a zberačom je SPČ drsnejší, surovejší, šokujúcejší a menej vyzretí. Lovci sa mi páčili viac, aj keď aj tam mám výhrady. Wilsonovo (tváriace sa ako opus magnum mhv) až tak nezaujalo, ak sa nemýlim, aj R. Weber mal podobný (silný) pocit. Druhý opus magnum Brand Party je naopak pútavejší, ale bez pointy. Tá \„marketingová\“ pointa mi pripadá slabá, očakával som, že sa vypointuje \„hmla okolo summitov MMF atď.\“ Ale čo už – je to autorova licencia poetica.
Teda zhrnutie – Hvorecký ma dostal, a frázy ako \„svieži vietor v slovenskej literatúre\“ apod. môžu zniek ktovieako stupídne, ale sú pravdivé.
Bodka.
A na záver. Už som niekde spomínal, že prekladať ho (aj iné slovenské texty) do češtiny je zvrhlosť, ale je to zákonité a nedá sa s tým nič robiť, iba zagratulovať autorovi k preloženiu. A pri tom sa dostávam k tým reakciám, či písať na FOL a inde o slovenských knihách alebo nie. Samozrejme, že áno. Nech je desať článkov – komu to vadí? Koho to nebaví, nečíta a ak to server udrží, prečo nie? Filozofovanie o tom, že to je to zaujímavé, alebo to je to, čo ľudí odráža je scestné. Predpokladám, že webmaster Weber vie spraviť za pár sekúnd štatistiku čítanosti jednotlivých článkov (hoci aj porovnávačku Hvorecký – Tolkien – Miešanci – …) a výsledok je jasný.

Martin: Poznas osobne Andreja Ferka? Ja ho poznam a urcite by som sa nanho neodvolaval.

Musím sa krýs zastať, nakoľko si to redakcie tiež museli zisťovať. Verdikt je ten, že slovo euro je kodifikované (alebo by malo byť) ako dvojtvar – teda ako nesklonné, ale aj ako sklonné podľa vzoru mesto.

Ako dôkaz škodlivej činnosti jazykovedcov by som však pridal slovo \„brniansky\“, ako že súvisiaci s mestom Brno. \„Brnenský\“ je vraj nesprávne!!! Neviem, mne slovo \„brniansky\“ pripadá ako súvisiace s obcou Brňany.

Ďalším vrcholom je BSE – namiesto \„choroba šialených kráv\“ sa má používať \„choroba šialené kravy\“! Nuž, mali by to vedieť, evidentne tam zúri… ;-)

K tej slovečine a češtine. Čeština je pestrejšia aj preto, že je v nej obrovské množstvo slovakizmov. Stačí si pozrieť akýkoľvek článok v českých novinách. U nás sa na čistotu jazyka dbá tam, kde netreba (hovník) a naopak.
Byť Chmelom (alebo Froncom, neviem či ako SAV nepatrí pod školstvo), nepridelím Jazykovenému ústavu Ľ. Štúra ani korunu. Sú to darmožráči a hlupáci. A na tom trvám. Dva príklady hovadizmov našich \„jazykovedcov\“ ako sa vznešene nazývajú tí, ktorí žerú naše peniaze za nič.
Prvým je, už starší, zmena slova \„smena\“ na \„zmena\“. No väčšiu kravinu by nik nevymyslel. Ide o rozdielne slová, s rozdielnym významom, obe sú frekventované, naviac vychádzali v tom čase tituly s takto rozdielnymi názvami, atď., atp. Proti blbosti (pekný čechizmus, všakže – lepšie než \„hlúposti\“) argumenty neobstoja a autor vyššieuvedeného nápadu je u mňa blbec, nech sa hoci aj súdi za nactiutŕhanie.
Druhý príklad – aktuálny. Krysy jazykovedné sú zalezené vo svojom ústave a slovka neprehovoria. V čase, keď prišlo \„euro\“ a nikto nevie, ako sa to má skloňovať. Koľko \„eur\“, \„eúr\“, \„euro\“ treba…
Zisťoval som si to, správnu odpoveď nepoznajú lingvisti ani finančníci. Aspoň raz mohol využiť Štúrov ústav domnelú zmysluplnosť, no i toto premrhal. Podľa slovníka sa euro skloňuje v tvare \„eúr\“, teda podľa vzoru \„mesto\“ – \„miest\“, veľa novinárov píše \„eur\“, oboje síce trhá uši, i keď slovenčina pozná nesklonné tvary ako \„euro\“. Neznie lepšie: \„Mám 10 euro.\“ ako \„Mám 10 eúúúúrrr?\“ A štúrovské krysy mlčia. Kebyaspoň povedali \„bude eúr a hovoro\“, ale oni nič.
Na záver k čechizmom. Téglik je kravina. Naďalej sa bude naa pitie užívať kelímok!
rozhodnutím