Science fiction a fantasy časopis Fantázia: poviedky, recenzie, reportáže, správy

…to je potom ale tiež o schopnosti vytvoriť si od zhliadnutého po fáze bezprostredného vnímania so silným zážitkom odstup. Ďuro si ho vytvoril, viacerí z recenzentov, ktorých som čítal, zjavne nie, hodnotili len čisto ako skvelú zakáľačku, porovnávali s najbrutálnejšími brutalitami a tešili sa z toho. Stáva sa, že vnímateľ nemá buď ochotu alebo schopnosť vnímať dielo vo viacerých rovinách. Inak…ja si myslím, že kto takúto schopnosť nemá, nemal by recenzovať…pri­najmenšom dovtedy, kým ju nenadobudne.

JK: na prípadné pokračovanie poviedky som zvedavý

Ďuro – Hranice Smrti zneju ako dost brutalny film (ako tak citam tie komentare tak MEGA brutalny film :) ) ale ako si sam napisal, ma pointu, zmysel, resp. tie jatyk nie su len bezduchym vyblaznenim sa rezisera. Pokial ma nieco pointu, nech je to krvave jak chce, aj ked to nie je podla mojho vkusu, beriem to tak ako to je – len to jednoducho musi mat zmysel :)

A o Slotovi – radsej pomlcim, rovnako ako o panovi Ficovi a Meciarovi, ktori by mali byt zavreti v ustave, s bielymi kosielkami a bielymi lentilkami, a nie sa premavat vo vlade.

Ale tak ako napisala Drasha, tiez sa tesim na dalsie poviedky od tohto autora, pretoze zaujimave podanie pribehu ma u mna vzdy vyhrane :)

Hej…pozrel som si nejaké recenzie. Tá idea čo ju Ďuro spomenul mi asi za to stáť nebude…možno nesprávne, no z reciek som nadobudol dojem, že…starý francúzsky sadista/nacista bol zdôvodnením pre predvedenie …toho, čo bude zrejme tvoriť podstatu filmu a jeho minutáže.

Miloš, taktiež neodporúčam, grcno pri tom bolo miestami aj mne a to som napísal Dedičstvo zeme. :)

Iste, násilie je súčasťou umenia. Ty si, Ďuro vo svojom príspevku uviedol príklad filmu, kde má zmysel – teda umelecký, nie reálny. Že ukazuje, čo ukazuje. Obmedzenú krutosť, ktorá by v iných podmienkach urobila zo Slotu Hitlera (mimochodom, aj o tom asi bola poviedka Jozefa Kariku, jedného z finalistov Ceny Fantázie. A zo Slotu ma mrazí viac než zo všetkých splatterov už dávno. Klasický útok na davové pudy, brr. Mimochodom, veci a pozadia neznalému musí Hitler pri pohľade na staré záznamy tiež pripadať len smiešny). Rozumej – samotné pílenie a štvrtenie a iné kúsky do filmu patria – ak majú patričné miesto a účinok.
Takto ako u hodnoteného autora , nie.
Inak tento tebou spomenutý film z francúzskeho vidieka by som si – na rozdiel od Čeľustí, na ich hodnotení by sme sa veruže nezhodli, ale nechajme to radšej bokom – rád pozrel. Možno tak aj urobím. Ale až po Katyni od Andrzeja Wajdu. Na to sa chystám na budúci týždeň, predpokladám, že tam násilie bude tiež. A…odporučil by som zhliadnutie oboch filmov aj autorovi poviedky. Už ho asi poúčam cez mieru, no nech je ako je – tiež som zvedavý na jeho ďalšie diela.
PS: idú teda tie Hranice smrti aktuálne v kinách alebo je to už starší kus?