Science fiction a fantasy časopis Fantázia: poviedky, recenzie, reportáže, správy

klobúk dole! krásna poviedka.

@ceos: Možností je ale viac: niekedy ako autor predpokladáš, že bude príjemca text čítať určitým spôsobom, resp. ho koncipuješ tak, že má viacero rovín, prípadne očakávaš, že si čitateľ odvodí niektoré uzávery z kontextu, atď. V tomto svetle môže byť pozitívna kritika informatívna v tom, že ti buď potvrdí úspešnosť zámeru, ukáže zaujímavú novú interpretáciu (to je viac-menej to, o čom hovorila Saša), alebo dokonca vďaka nej zistíš, že hoci sa čitateľovi text páčil, vysvetľuje si niektoré kľúčové veci presne opačne, než by si čakal (a vtedy musíš sám vyhodnotiť, či je to pre teba úspech, alebo nie).

Hmm ja neviem môj posledný komentár bol neviditeľný? :)

Na to som odpovedal. Jednak frázy typu: toto je super, uhm…vyborne, ti nič nepovedia. A okrem toho tá druhá polka je o tom, že je to vlastne negatívna kritika. No ale SaŠ dala príklad, ktorí beriem a uznávam – ak niekto objaví v tvojej ppráci ďalší/hlbší význam. To je prínosné.

Pozitívna kritika s novými informáciami je, naopak, častá. Mnohokrát
som sa osobne stretla s pochvalou za umelecký zámer, za posolstvo a
čojaviem čo ešte, o ktorom som ani netušila, že ho do práce dávala.
Pre autora je to potom čisto nová informácia, že jeho zámer sa dá
interpretovať aj takto.

S touto myšlienkou sa viem stotožniť.

Skúsim ja. Pred asi 150 rokmi (tak nejako si to pamätám), som vyhrala
jednu súťaž, ktorá bola vtedy (pre mňa) veľmi významná. Cítila som sa
ako majster sveta, ktorému páru niet. Po odovzdaní cien si ma vzal
nabok jeden porotca a vysvetlil mi, že som nevyhrala preto, lebo som
dobrá, ale preto, že som bola danom ročníku najlepšia. Teda – že
ostatní narobili ešte viac chýb ako ja. Vysvetlil mi moje chyby a
pripomenul, že nabudúce nemám dávať svoje práce pred odovzdaním čítať
kamarátkam ani rodine, ale niekomu, kto ma nemá rád. Vtedy sa ma to
dotklo, ale mal pravdu a bolo to to najlepšie, čo mohol pre mňa
urobiť.

Tak potom ale nešlo o pozitívnu kritiku, ale jemne a rozumne podanú objektívnu (negatívnu) kritiku.
Ja to beriem tak, že keď ma niekto chváli, hoci aj objektívne, je to pozitívna kritika. Ak mi kritika vytýka chyby, hoc aj objektívne, tak ide o negatívnu kritiku.

Čiže polaritu kritiky neberiem podľa toho, či mi chce kritik pomôcť alebo ma uraziť, ale podľa toho či vyzdvihuje klady alebo nedostatky.

Z tohoto titulu pozitívna kritika ako jej rozumiem ja a ako ju beriem nemôže nikdy priniesť nové informácie. Max. potvrdí tie už známe.