Science fiction a fantasy časopis Fantázia: poviedky, recenzie, reportáže, správy

..zdieľam s draculinom názor ohľadom pointy, ani jedna verzia čo mi napadá, mi nepríde celkom logická. Sidria to pochopila, ale ja by som asi nebol celkom spokojný :) Napríklad, prečo ten prechod (nie celkom šťastne zvolené slovo :)) prišiel práve vtedy? Originalita tu už bola rozobratá, nebol tam žiadny nápad, čo by ma prekvapil/ohúril. Jednoduchý príbeh niekde medzi ideológiou new age a filmom The Village (ale bez toho napätia).
Ale čo sa týka textu, čítať sa to dalo, aj keď na začiatku som mal trochu problém chytiť niť príbehu. Len ma zamrazilo po nasledovnej vete: „Je to jediné, čo bráni našim ľuďom žiť v pokoji a miery.“

Forma je dôležitá. Dokonca by som povedala, že veľmi. Často zachráni
priemerný obsah tým, že sa to proste ľahko a príjemne číta. Hoci sto
krát opísané, ale pekné a oddychovo príjemné. Samozrejme, nezachráni
úplne neexistujúci nápad, ale ak nie je dobrá, tak sa akýkoľvek nápad
môže dokonca stratiť, alebo sa k nemu čitateľ proste nedočíta. Niečo
ako deva v prekrásnej róbe, s vyšmatlanými topánkami na nohách. Iným
príkladom by mohol byť aj film Avatar. Ten zachraňuje LEN dokonalá
forma.

Pekne to bolo napísané, LEN to zabil ten posledný subjektívny názor. Inak súhlasím…

Ja som nepísal o originalite alebo novátorstve, naopak, myšlienka
poviedky je mierne klišéovitá a len málo originálna. Ale je tam.
Rovnako aj v praženici je obsah, hutný a zasycujúci, aj keď forma
žltobieleho maglajzu nemusí byť pre každého vábivá. Práve naopak,
vyfintené a formálne načačkané jedlo v nóbl reštike môže byť prázdne a
človek po jeho zjedení môže byť rovnako hladný ako predtým.

Až som z toľkého rečnenia o jedle vyhladol :(

Ehm… On tú obludu nakoniec nerozsekal, práve naopak, pochopil, že
to nie je tá pravá cesta. Čiže poučenie je o jeden zvrat
komplikovanejšie, než ako si napísal.
K poviedke – podľa mňa nádejná, lebo nápad tam bol a nie úplne
triviálny, a forma sa dá zo súčasnej dosť nízkej úrovne vypilovať.
Horší je opak – vybrúsená forma s prázdnom vo vnútri.

Ech, tak dobre – „zareval a zmizol“ asi vazne viac sedi na to co hovoris. Ale aj tak mi to vychadza, ze povznesenie zabezpecil clovek, ktoremu bol miestny duchovny zivot dost cudzi a ktori sa rozhodol nebyt potravou suzniaciou s prirodou, ale chopil sa zbrane. Takze ak nie „rozsekanie“, tak aspon „dosekanie do krvi“ urcite pomohlo :)

A v literature, aspon ked zoberieme tu nedokonalejsiu cast ktora sa ma zlepsovat, viac ocenujem dokonalu formu, aj za cenu banalnejsieho pribehu ci myslienok. Je to trosku ako s jedlom – viac ocenim vyborne urobenu nabalnu prazenicu, ako genialny novatorsky recept..ale pripaleny a presoleny. Originalita aj vramci SFFH sama o sebe nie je nijakym meritkom kvality – hlavne kedze vsetko je o ludoch, postavach a pribehoch – a tie sa casto opakuju od antiky a stale nas bavia. Autor ktory vyborne zvlada jazyk a pero, moze postupne dospiet k trosku narocnejsej tvorbe…ale ak niekto bojuje s kazdou vetou, tak to nijaka myslienka nezachrani.
(akurat ze tato poviedka nebola prikladom autora neschopneho dobre pisat-ciatal sa naozaj vcelku lahko , to vyssie som myslel vseobecne)

..a nebolo by to len: prisiel do dediny, zabil obludu, dedincania boli z toho uplne happy :)
Nuz a to „poucenie“ ktore z nej vyplyva mi znie – ak chce niekto zit duchovne, v sulade s prirodou a dosiahnut povznesenie -
musi toho kto mu skodi rozsekat :)

Ehm… On tú obludu nakoniec nerozsekal, práve naopak, pochopil, že to nie je tá pravá cesta. Čiže poučenie je o jeden zvrat komplikovanejšie, než ako si napísal.
K poviedke – podľa mňa nádejná, lebo nápad tam bol a nie úplne triviálny, a forma sa dá zo súčasnej dosť nízkej úrovne vypilovať. Horší je opak – vybrúsená forma s prázdnom vo vnútri.