Science fiction a fantasy časopis Fantázia: poviedky, recenzie, reportáže, správy

Ahoj, som autorka Dlaždice, zaujal ma komentár k mojej poviedke v tej recenzii, čo je tu v komentoch, a chcela by som sa spýtať, či sa tými zbytočnými scénami myslia niektoré konkrétne alebo len taký všeobecný pocit :) Thanks.

Aby som nezostal iba pri holmesovských anekdotách o tom, prečo sú niektoré recenzie kratšie než iné (čo mimochodom nebolo vôbec myslené ako nejaký útok voči autorom či zostavovateľom zborníka, ktorým naopak držím palce), pripojím aj vlastné hodnotenie (hoci sa asi budem v podstate dosť opakovať po Milošovi).

„Traja muži, UI a loď“: Tóno Stiffel mal vždy cit pre príbeh a zaujímavé (zriedka samoúčelné) technické pozadie. V tomto prípade ma prekvapil tým, že sa zlepšil aj štylisticky – obzvlášť v dialógoch (čo bývalo v jeho textoch zväčša až na druhom mieste) – a ubral sentimentu. O to viac som sa ale nemohol zbaviť pocitu, že by poviedke veľmi pomohli redakčné zásahy (nadbytočné slová, uvádzacie vety, slabšie formulované repliky), ktoré by pri relatívne malom objeme mohli celkovú kvalitu textu ešte výrazne zlepšiť. Otvorený koniec mi nevadil (nielen preto, že je poviedka zasadená do vesmíru, o ktorom Tóno píše systematicky, takže sa dá očakávať pokračovanie). Pre mňa jeden z dvoch najlepších textov zborníka.

„Nájsť Danielu“: Sľubné, slušne napísané, miestami zaujímavé nápady, autorka ale (zatiaľ) zrejme nedokáže plánovať zápletku tak, aby boli jej jednotlivé kroky logické (takže v texte skoro stále dochádza k rôznym „znenazdajky čokoľvek“ momentom, resp. postavy robia veci, ktoré nedávajú zmysel), ani (a to predovšetkým) posúdiť, čo je pre príbeh dôležité a čo nadbytočné, takže je poviedka zahltená motívmi (mimozemšťania), postavami a zvratmi, ktoré tam nemajú čo hľadať. Zostručnená o (nadbytočnú) polovicu by bola omnoho lepšia.

„Život pod psa“: Relatívne originálna anekdota, ktorá ale vyznie trochu do prázdna (pri tomto type textov je potrebné vyladiť kedy a ako poviedka skončí, aby mala želaný efekt). Autorka má navyše problém so štylistikou a rytmom (nemá cit pre to, kam dať kratšiu vetu a kam naopak súvetie, atď.).

„Smrť ukutá v železe“: Kombinácia viacerých faktorov robí z textu zrejme najslabší text zborníka: príbeh sám osebe je prostý (pozostáva prakticky iba zo sledu akčných stretov), neuzavretý (čo v tomto prípade celkom vadí), štylisticky ani vykreslením postáv rozhodne neunesie.

„Koľko sĺz stojí Liberty“: Pre mňa najväčšie sklamanie, keďže od Zdena Mikláša som už čítal viacero dobrých textov. Poviedka má svojmu rozsahu neprimeraný, nezvládnutý záber (hrdinovia sa na malej ploche ocitnú v centre zápletky galaktických rozmerov), nepresvedčivo vykresľuje postavy a ich motivácie (obzvlášť Miranda mení postoje spôsobom, ktorý je pre čitateľa ťažko uveriteľný), všetko je podriadené prekombinovanej zápletke. Prehnaný pátos v opisoch a dialógoch.

„Hľadieť na západ“: Od Mareka Slabeja si (okrem Boba Westona) pamätám „Medzihviezdneho všemocného“, hlavne preto, že si u nás málokto vyberá ambiciózne témy, kde sú hrdinom celé civilizácie. V „Hľadieť na západ“ tento pohľad Slabej skombinoval s osobným príbehom bývalého vodcu odštiepenej vesmírnej kolónie, ktorú čaká zánik. Pre niekoho to zrejme bude stále príliš „studené“ a dokumentaristické, alebo dokonca nudné (miestami som mal dojem, že autor sa cíti lepšie tam, kde sú ľudia viac číslami v štatistike než postavami), ale štylisticky a koncepčne je text zvládnutý dobre (najlepšie v zborníku); ústredná postava má hĺbku, funguje aj atmosféra a (miestami trochu ťažkopádna) snaha o filozofický presah. V mojich očiach najlepší text zbierky.

„Dlaždica“: Krátky alegorický text, ktorý ale mohol byť pokojne aj kratší, keďže mnoho použitých obrazov pôsobí tak, že sú v poviedke jednoducho preto, že sa autorke páčili. Sympatický je použitý nadhľad, ktorý ale miestami pôsobí až trochu detinsky (čo je pri tomto type textov častý problém).

Zuska: ano samozrejme, bodaj by po takom kvante textu rozdiel nebol
:). Ja som ale poukazoval na nieco ine, nie na nespochybnitelne
Cervenakove kvality.

Ja by som len odporučil tieto recenzie, ktoré vyšli aj vo Fantázii, keď už tu niekto píše, že známy autor má všetko prepáčené:
jilekkritizuje­.blogspot.com/2010/10­/no-ceckova-literatura-to-uz-urcite-nie.html
jilekkritizuje­.blogspot.com/2011/03­/brana-irkally-juraj-cervenak.html

Nuž, je tu pár drobných nepodstatných rozdielov medzi mladými začínajúcimi autormi a Červenákom… Napríklad znalosť jazyka a spisovateľského remesla. A jasné zameranie na cieľ. Červenák vie aký útvar píše, aké sú jeho pravidlá a pre koho ho píše. Mladý začínajúci autor ich väčšinou len hľadá a na výsledku to cítiť.

Ďakujem, Arthur, pobavil som sa na viacerých úrovniach ;o).