Science fiction a fantasy časopis Fantázia: poviedky, recenzie, reportáže, správy

Starí Slovania a Tatári? Tí sa kde stretli??? :-o Jaj, počkať, to bol fór, sorry…

Pridávam ešte časť textu z mojej prvej výpravy na Velestúr
Zo Smrečníka sme sa potom predrali cez húštiny na Velestúr. Kopec by to bol v podstate o ničom, keby mu netrónila na vrchole objemná plochá skala. Mirko s Medom sa hneď vyštverali na jej vrchol, my s Heňom sme ju obchádzali dookola a hľadali runy. Nakoniec ich našiel Heňo, hoci som ja pred chvíľou čumel na to miesto a nič som nevidel. Asi sa mi od únavy už zatmievalo pred očami. S metličkou sme nápis vyčistili a odfotili. Snažili sme sa nápis zvýrazniť kriedou, ale nešlo to. Nakoniec tomu trochu pomohlo zvlhčenie skaly, a tak runy vystúpili lepšie na povrch. Ja som ešte prepísal runy na papier. Velestúr je zanedbaný, zarastený krovím, pod skalami je kopec odpadkov, dávne kamenné schodište na vrchol zničené. Ale dalo sa predpokladať, že to bolo dávne kultové miesto našich (?) predkov.
Veles (Volos) bol totiž staroslovanský boh, ochránca stád, blahobytu a čarodejov. Jeho symbolom boli rohy a falické symboly. Velesovi sa obetoval napr hrsť posledných klasov zviazaných do uzla s úslovím „nechati Velesovi hrstku klasov na bradu“ , ale aj krv obetných zvierat (a nemyslite si, že Slovania nepoznali ľudské obete). Podľa neho je pomenovné súhvezdie Plejád (Volosyni) Existujú náznaky spojenie Velesa aj s dušami mŕtvych a s vládcom podsvetia. U slovanských bohov boli obvyklé, že mali viac funkcií, znázorňovali sa s dvoma-až štyroma tvárami ako u staroindických bohov. Vyjadrovalo to, že niekedy je taký, ale inokedy môže ukázať svoju druhú tvár. Po nástupe kresťanstva ho (Velesa) kňazi označovali za stelesnenie diabla a neskôr sa dokonca slovo veles stalo slovanským synonymom čerta.
Kedže dole nad Malachovom či Hornými Pršanami boli staré hradiská, Smrečinec a Velestúr mohli byť veľmi dobre starými obetnými miestami. Stará babka dole v dedine volala kopec Veštúr (veštenie?) a spomínala, že ho niekedy dievčence chodili obzerať. Teda nejaký pozostatok z dávneho uctievania, aj keď dievčatá tam asi nechodili pre symbol rožného statku, ale mágiu spojenú s falusom a plodnosťou.