Science fiction a fantasy časopis Fantázia: poviedky, recenzie, reportáže, správy

Pekna poviedocka, jedna z naj co tu v tomto kole bola......je sice pravda, ze bola trochu viac opisna, ale pacil sa mi napad aj spracovanie, takze chvalim ;)

Ceos: myslím si, že štylistika je veľmi nestabilnou sférou – každý
autor si ju prispôsobuje a pokiaľ dodrží základ – podmet, prísudok a
tie vetné členy, ktoré ich rozvíjajú (ak to berieme z gramatickej
strany), potom sa tie drobné chyby dajú odpustiť. Chcieť silou mocou,
aby všetci puntičkársky dodržiavali jej schému, to je ako žiadosť, aby
sme sa všetci na seba podobali. Potom by však bola daná tvorba všedná
a my by sme nemali nič, čo by voňalo novotou, nemyslíš?

Yaonee: Tvoj názor je zaujímavý a nevravím, že nesprávny. Zrejme si len nepochopila ako som myslel to čo som napísal. Práveže ja s tebou súhlasím v tom, že každý by mal byť svojský :) Mne nejde o to, aby každý písal rovnako. Ale jestvuje tisíc spôsobov ako vyjadriť jednu a tú istú myšlienku. A ide to urobiť štylisticky správne. Nechcem, aby každý autor používal ten istý štýl rozprávania, resp. písania. Božechráň, aby sa niečo také stalo. Ale je rozdiel medzi tým napísať niečo inak ako ostatní, originálne a inovatívne a iné je napísať to inak len preto, že je to krkolomné, nezvučné a mnohokrát aj nesprávne. Čiže len aby sme sa rozumeli. Obom nám ide o originalitu a autorov vlastný rozpoznateľný štýl písania. Ale ak chce autor dosiahnuť túto pomyselnú métu, tak by mal brať štylistiku (a pravidlá správneho slovosledu vo všeobecnosti) nie ako prekážku v ceste k nevšednosti, ale skôr ako náznak bezpečnej cesty, ktorá ho bezpečne dovedie pomedzi nástrahy spisovateľského remesla až do zdárneho konca. :)

Jennka – možno je to tým, že opis je statický: obsahuje veľa podstatných a prídavných mien, minimum slovies. Ak si to teda rozoberieme zo strany – dynamika spisovnej slovenčiny, morfologická rovina a pomer ohybných slovných druhov v texte XD (komplex slovenčinára, tie deti budú mať zo mňa radosť XD) Tým pádom sa stráca gradácia, vety pôsobia rušivo, miestami sa zdá, že sú nazvyš…

Avšak, i statický opis dokáže poskytnúť čitateľovi priestor pre fantazírovanie, len sa musí nájsť ten správny spôsob. Inak skončíme pri preskakovaní jednotlivých statí, pozastavovaní sa nad významom viet i pri hľadaní toho, čo tým chcel vlastne autor povedať. Čo bolo vlastne kameňom úrazu práve tejto tvorby. Musím však uznať, že sa mi poviedka (aj napriek vyššie vytknutým veciam) páčila. Asi to bude tým, že som sa s podobnou tematikou ešte nestretla vo veľkom a symbol straky a symbolika čiernej farby mi pripomenuli jednu krásnu báseň, ktorú som čítala kedysi dávno ^. ^ nostalgické spomienky XD

Ceos: myslím si, že štylistika je veľmi nestabilnou sférou – každý autor si ju prispôsobuje a pokiaľ dodrží základ – podmet, prísudok a tie vetné členy, ktoré ich rozvíjajú (ak to berieme z gramatickej strany), potom sa tie drobné chyby dajú odpustiť. Chcieť silou mocou, aby všetci puntičkársky dodržiavali jej schému, to je ako žiadosť, aby sme sa všetci na seba podobali. Potom by však bola daná tvorba všedná a my by sme nemali nič, čo by voňalo novotou, nemyslíš?

Môj komentár nebude až taký nadšený. :) Najväčším problémom bolo opäť veľké množstvo chýb v texte a to ako chýb z nepozornosti, tak aj chýb štylistických. Našiel som prinajmenšom 10 viet, ktoré boli štylisticky veľmi nešťastne napísané. A rovnaký počet viet, v ktorých boli skomolené slová, prípadne iné chyby z nepozornosti, ktoré sa tu objavili preto, že autor po sebe text ani raz neprešiel. A na to dám krk :P.

Pominúc tieto chyby mi text pripadal zdĺhavý a miestami nudný. Je tu príliš veľa opisov. A niekedy sa v texte objaví nejaký popisný fakt, pri ktorom pozornejší čitateľ zostane zarazený. Nemuselo byť na škodu keby si autor po sebe text prečítal. Vtedy by pravdepodobne vynechal niektoré zbytočné vety.
Teraz na chvíľu môj osobný pohľad, ktorý je subjektívny a nie je súčasťou kritiky ako takej. Hlavná postava mi bola nesympatická. Možno to spôsobil spôsob akým autor text tvoril, ale liezol mi celkom seriózne „na city“ :) To bol asi hlavný problém, prečo ma poviedka veľmi nezaujala. Koniec subjektivizmu.

Nepochopil, resp. neocenil som prepojenie príšerky na začiatku so záverečnou pointou príbehu. Či to bol zámer alebo len nedomyslenosť zo strany autora, to nechám na vašom uvážení.

Ako čitateľa ma tento text nezaujal. Aj preto je moja snaha o objektívne odosobnené hodnotenie dosť problematická. Rovnako je to aj dôvod, prečo som nespomenul žiadne pozitíva textu. Iným sa text ako vidím páčil a za autora som rád. Len je mi ľúto, že ja ho pochváliť nedokážem. Snáď nabudúce.

Pre mňa jedna z tých najlepších poviedok v Ohnivom pere dvojke, ak nie zatiaľ najlepšia. Autor vie pekne narábať zo slovom i z vetami a z gradáciou, veľmi zaujímavý kúsok. Čo sa týka pravopisných chýb, na prvé čítanie som neobjavil žiadne, ale uistím sa druhým čítaním. Pre mňa favorit.