Science fiction a fantasy časopis Fantázia: poviedky, recenzie, reportáže, správy

Prečo je v spoločnosti, ktorá prekonala smrť, život taký cenný?

To vyšetrovanie! Súhlasím, že väčšina slovenských i neslovenských, tých televíznych aj skutočných vyšetrovateľov koná podobne pasívnym spôsobom, ibaže… toto je poviedka, ktorá doslova nútiť využiť všetko, čo fantázia v tejto chvíli ponúka! Keď som sa už rozhodol priniesť niečo, čo by v konečnom dôsledku malo niesť prvky scifi – síce neokresané, úplne primitívne, za to celkom slušne pomáhajúce pri výstavbe kostry-, s troškou kriminality, tak si dám záležať minimálne na postupe. Vezmem dvoch prefíkaných zločincov, ktorí musia niekde urobiť chybu, aby som ju ja ako autor mohol využiť na zvrat dodávajúc poviedke tragikomický spád, pričom to odôvodním ľudskou chamtivosťou, tak minimálne tretia nezasvätená postava, by mala konať buď rovnako prefíkane, ak nie prefíkanejšie, ako hlavní „záporní“ hrdinovia, alebo úplne opačne – neohrabaným výrazom, jednoduchou rétorikou, chcenou retardáciou, sparodujem situáciu, v ktorej sa nečakane obaja muži ocitli, aby som dej aspoň niečím oživil. Ak sa teda nerozhodnem pre inteligentnú hru zavádzania, falošných stôp a krivých výpovedí…

Hoc sa pointa zdala byť celkom inovatívna, fanatik do všetkého „kriminálneho“, v tom nájde bežnú rutinu. A dúfa, že čím ďalej sa v príbehu dostane, tým viac sa dej zauzlí, aby ponúkol akciu zdrvujúceho rázu a to bez krvi a násilia. Stačí prejav, silné slová, šarm, tajomnosť, nevypovedané výpovede a dynamické dialógy. Toto všetko sa kamsi stratilo… zrejme za to môže štylistika – krátke vety, pasivita a jednotvárnosť postáv – boli tri, takže by som mala mať k dispozícii i tri rôzne osobnosti, našla som však jednu-, absencia napätia, zvláštnych zvratov, slovných hračiek, minimum asociácií, monológy namiesto dialógov.

Netvrdím, že autor nevie písať, potenciál tu je, problém je v tom, že okrem dobrého nápadu tu chýba zručnosť slova, vypísanie i akési nadšenie z textu, ktoré by poviedku oživilo. Nakoniec, ja som zodpovedný za svet, ktorý vytvorím, takže by mal viac-menej fungovať tak, aby sa v ňom zmiešali dôveryhodné prvky nútiace postavy fungovať podľa istej schémy. Musím im vdýchnuť život a nie vhodiť do vienka nečinnosť a pasivitu O.o

Ku komentarom dole naozaj nie je velmi co dodat. Ja v podstate suhlasim s Matom a Jennkou, napad nie je zly a je to aj slusne napisane, ale jedna dobnost mi vrta hlavou. Ak v tomto svete nie je problem s vymenou tela a prenosom dusi a dokonca na takej urovni, ze sa im oplati reinkarnovat aj cloveka obvineneho z vrazdy a podvodu, (da sa v tomto pripade hovorit o vrazde?) tak trochu nechapem reakciu lekara – preco je ustrachany? Obava zo smrti to asi nebude. A preco sa trapit s chemoterapiou ak sa proste zabezpeci nove telo?

Toto poznám. Išlo o jeden z tých nápadov, ktoré človeku preblesknú hlavou len tak z ničoho nič. Človeku napadne zaujímavý dejový zvrat alebo náčrt poviedky a následne sa pokúsi okolo tohto nápadu poviedku vystavať. Lenže to je aj hlavná chyba celej poviedky. Upotené pachtenie sa za záverom, ktorý je nakoniec najslabším článkom celej príbehovej reťaze. Chýba tu nejaký ďalší nápad, ktorý bu celý príbeh oživil…dialógy boli lepšie ako u druhej poviedky tohto týždňa, rovnako aj úroveň textu o niečo solídnejšia, ale stále iba šedý priemer.

v podstate nie zlé… príbeh dobrý, spravne vyvazeny a gradovany. styl je vsak dost suchy. checelo byto nejake ozivenie – nejake zaujimave prirovnania, mozno slangovy jazyk, mozno trochu vtipu… skoda.