Science fiction a fantasy časopis Fantázia: poviedky, recenzie, reportáže, správy

Ďakujem všetkým za komentáre. Ospravedlňujem sa tým, ktorých som sklamal, ale išlo o moju úplne prvú poviedku. Taký pokus. Chyby mne vyčítané musím pripísať na vrub mojej neschopnosti čítať po sebe. Som si vedomí, že takto nepozorný text už napísať nesmiem.

Ešte raz ďakujem, hlavne tým, ktorí povzbudili.

Že niečo nebude v poriadku som začal tušiť keď: sa „zmätené oči v hrozivej agónii zatvorili“.
Prečo?
Lebo ak ostanú len oči v „beztvarej biologickej hmote“, teda bez viečok a bez tváre, zaručene v nich nemožno vybadať zmätok, agóniu a už vôbec sa nemôžu zatvoriť…
Poznám to z očí zabitého vianočného kapra. Nič! Nič nevidno.
A chybičky pokračovali cez filozofov, fyzikov, biologov.
Ale inak .. zábavné čítanie.

Tak ja dnes vstanem s pocitom, že sa teším na nové poviedky a budem sa zas môcť kriticky prejaviť a z toho jedna poviedka je moja a k druhej radšej nepoviem nič držiac sa hesla – všetko čo poviete môže byť použité proti vám… :-D A druhý týždeň ma čaká podobný scenár. Sakra. :-DD

Ale, nedá mi to nič nepovedať… Celkom slušný štýl poviedky, ktorá má aj dobrú myšlienku. To ešte dokážem oceniť aj napriek tomu, že sa mi spracovanie nepáči. Ale nevadí… Podľa mňa je totiž vždy lepšie mať lepší štýl, ako príbeh… Lebo ak je dobrý príbeh zabitý zlým štýlom, nieje čo oceniť a z môjho pohľadu je to tradédia. O najhoršej možnej kombinácii – zlého štýlu so slým nápadom radšej ani nehovorím. :-D

Psychologicko-filozofické science fiction. Nijak ma to neoslovilo. Nešlo ani tak o ten pátos, ktorý z celého textu priam sršal. Skôr mi prekážal spôsob výkladu. Je v ňom cítiť silná túžba podať svoju víziu, ale táto snaha na mňa pôsobila násilným dojmom. Nevravím, že to bolo zlé, len hovorím, že mňa to ničím nezaujalo a to práve preto, že sa o to celý text tak okato snažil. Ohúriť, fascinovať, šokovať hlbokou myšlienkou o zmysle ľudského bytia – i keď to samotné tu absentovalo. Avšak to sú subjektívne výhrady mňa ako čitateľa a niekomu inému sa to môže páčiť.

Čo mi prekážalo podstatne viac (a to už je objektívna výhrada), bolo veľké množstvo „do-očí-bijúcich“ gramatických chýb. Nebyť toho, tak celkovo na mňa mohol výsledok pôsobiť o mnoho kvalitnejším dojmom. Takto pre mňa len slabý priemer…

Uffff,no sakra – DOBRE TO BOLO! Jednak mam sklon poskakovat ako zhuleny pokemon uz len z toho,ze tu je nejake scifi,ale predsa len mam aj lepsie dovody na spokojne vyskieranie sa. Samotne tematicky to krasne spada do new-space-opera co potesi. Rozsah kratky,ale nie su tam tym padom skoro nijake hluche miesta. Pointa je nalezite desiva a cele vyznenie poviedky jemne mrazive..a tak trosku PKDickovske.

Z toho co ma rusilo snad akurat vyraz „kamera“ (jednoducho do predstavy dalekej buducnosti mi kamera ako taka nejak nezapada), to ze Sny boli aplikovane aj na dcery rozpravaca sa mi zdalo trosku nadbytocne, mal som pocit ze by kludne mohli byt opisovane len cez jednu postavu. Ale to som vazne uz hnidopich :)