Science fiction a fantasy časopis Fantázia: poviedky, recenzie, reportáže, správy

Myslis maskota priamej reci? :-) Nemozem si pomoct, ale ked som videl, ako to bez problemov pouzival Erle Stanley Gardner aj na troch stranach s minimom obkecavania, zapacilo sa mi to. A ma to este jednu nezanedbatelnu vyhodu. Ked sa postavy rozpravaju, nemusia sa rozpravat vyslovene k teme. Mozu, tak ako v beznom zivote odbiehat od temy (a necitit to), co zase pri popise deja vedie k vacsej zurivosti citatela (ked niekto zacne opisovat nieco uplne ine).

Nemyslel som to tak, ze mne osobne sa priama rec nepaci. Bez nej nie je poviedka, iba uvaha. :-) Ale vsimol som si, ze laici maju problemy s tymto typom pisania. Uprednostnuju siahodlhe popisy, namiesto otvorenych ust postav. Samozrejme, nech ju len Robo pouziva. Aspon to pekne odsypa. Tie jeho poviedky ale maju neuveritelne vyrovnane skore priaznivcov a odporcov (had momentalne 2:2).

Dnes tu pribudla tvoja poviedka a hned mas pri nej od niekoho minusovy bod. :-) Zeby od samotneho Carnoguskeho? Alebo len dotycny nezniesol kvantum priamej reci? Hyena, toto bude tvoja parketa. Ty doporucujes kazdemu priamu rec. Neprehnal to s nou? Minimalisticky popis deja, iba nacrtnutie toho hyrenia, ktore Mojzis pachal s otrokynami a potom uz len reci. Krestania sa musia obracat v hrobe. Utok na samotneho sefa krestanstva, aj ked sikovne prepojeny s typickou crtou dnesneho politika (iba slubovat).