| Súvisiaci článok: Náhľad v okne | Presun | |
| Marbh Maidin 19. 11. 2001 11:21 Odpoveď Odpoveď s citáciou |
[1] Podpivníky Po prvé, rozhlasová hra podľa Spoločenstva prsteňa je unikát – minimálne v „srdci Európy“. Je to niečo, čo má šancu spropagovať fantastiku aj za rámec nášho „ghetta“. Proti kvalite spracovania nemám v princípe nič – beriem to ako milý bonus naviac k očakávanému filmu. Samozrejme, že rozhlasová hra nemá šancu zachytiť atmosféru knihy – musí byť totiž ukecaná, pretože predloha nepustí. Román je taký monumentálny, poetický, že už sám pokus o rozhlasovú hru je hodný obdivu. Je to skok do výšky, kde „laťku“ ani nevidíte. Film má väčšie šance – je obohatený o vizuálnu stránku… A ad podpivníky: tie som zatiaľ nevidel, no mal som v ruke „výcuc“ z Tolkiena – skrátenú podobu románu, to, čo v posledných rokoch letí v Amerike. Hamlet na dvadsiatich stranách, Pán prsteňov na tridsiatich. Pomôcka, ako v spoločnosti „blufovať“ o Vojne o prsteň. Takéto veci sú však v inej škatuľke – rozhlasová hra je niečo, za čo sa Slováci vôbec nemusia hanbiť… |
|
| minister Milan 18. 11. 2001 20:50 Odpoveď Odpoveď s citáciou |
[2] Všetko sa preceňuje a komercionalizuje. Aj ja som počúval časť tejto hry a nebyť toho, že
je to podľa Tolkiena, asi by som to rovno vypol. Bola to úplne obyčajná
rozhlasová hra. Takých sú večer vo vysielaní pre najmenších desiatky.
A sú o dosť lepšie, pretože táto je len mechanickým prepracovaním
knihy, z ktorej brutálne osekala život. Nechápem, ako sa môžu ľudia na
týchto fórach vážne baviť na túto tému a recenzenti presne podľa knihy
vypisujú, čo všetko v hre nie je. |