Science fiction a fantasy časopis Fantázia: poviedky, recenzie, reportáže, správy

na tom poslednom sa rozhodne zhodneme :)) čiže to môžme tým aj ukončiť ;) a ja ďakujem, že máš chuť si niečo odomňa prečítať :)

Slovo autora na záver.

Nie sú to vlkolaci a strieborné reťaze nie sú zo striebra ale majú jeho farbu /jediné, čo bolo v tej pochmúrnej miestnosti ligotavé, bez hrdze, perfektne udržiavané./
Moja chyba.
Nuž čo, stále sa učím. Ale je to už lepšie, lebo kdesi na počiatku mojich pokusov písať, sa mi stalo, že som písala o zámku na dverách a čitatelia si mysleli, že píšem o zámku murovanom. Myslím, že to bola horšia nezrovnalosť .

No a samozrejme ďakujem za postrehy a podnety a som rada, že sú tam aj pozitívne reakcie.

nehovorím, že by mal autor upravovať svoj text donekonečna – s cieľom vyhovieť každému, lebo každému skutočne nemôže vyhovieť nikto. preto som hovoril o určitej hranici. Pretože keby nebolo cudzích zásahov, nemali by sme Pána prsteňov. A to musíš uznať, že by bola VEĽKÁ škoda :):):)
A nie je to nespokojnosťou, ale svoju knihu som už napísal.. :D A uznám, je to dobrá terapia – na čokoľvek.
Mimochodom, nechcel som sa vyjadrovať touto cestou, ale bojím sa, že pri mojej zaneprázdnenosti by som sa k tomu nedostal – tá tvoja poviedka SVET, ktorú som dostal aj na mail /a ktorá je aj v súťaži teraz/ je skutočne výnimočná práca. Vďaka za to, že som si ju mohol prečítať. :)
Mohol by som sa dostať aj k niečomu ďalšiemu? :)

Fuh, ako som vravela…XD

btw, vďaka za objasnenie, s tými vlkodlakmi som si to nejak nepovšimla, budem už čítať pozornejšie:)

čo sa týka emócíí, podľa mňa je problém v tom, že nevidíme pozadie príbehu, tie postavy môžu mať vlastné motívy prečo sa správajú ako sa správajú…problém je teda skôr v dĺžke textu:)

Tidus, pokiaľ ti sama pani Rowlingová nepovie, nikdy nemôžeš s určitosťou tvrdiť, že to spravila práve preto. Možno jej jednoducho Fred s Georgom liezli na nervy, alebo bola naštvaná na svoje deti… :)))
Teraz vážne – ja osobne si myslím, že čitatelia by jednoducho nemali zasahovať do spisovateľovej tvorby. Máš pravdu v tom, že autor píše pre iných – nie pre seba. Lenže každý dobrý autor si uvedomuje jedno – nikdy sa nebude páčiť všetkým. Samozrejme, že by každý chcel zmeniť niečo podľa seba (čo by sa mu páčilo viac) – lenže keby KAŽDÝ na knihe/poviedke niečo zmenil, môže sa to nazvať hromadným dielom, a aj tak sa nájde niekto, komu sa na tom ZASE nebude niečo páčiť, a zase by to zmenil…donekonečna. A dielo už jednoducho nie je autorove.

Preto si myslím že vec, ktorá je už napísaná a daná na verejnosť by sa nemala meniť. Buď si svojich fanúšikov nájde, alebo nie. To máš ako s dieťaťom – tiež ti každý bude hovoriť, ako by si ho mal vychovávať a aké by malo byť – ale tak či tak ho nakoniec vychováš podľa seba a dieťa si aj samo vyvinie osobitný charakter. A tiež sa nebude páčiť každému :)

Pozri – keby som mohla, najradšej by som zrušila celú červenú knižnicu plnú neustále rovnakých brakov s rovnakými postavami, kde sa menia iba mená a prostredie – lenže aj takáto literatúra má svojich čitateľov, a napočudovanie je ich dosť. Pokiaľ nie si s niečím spokojný Tidus, napíš vlastnú poviedku/knihu. To je najlepšia terapia :)