Science fiction a fantasy časopis Fantázia: poviedky, recenzie, reportáže, správy

K rozšíreniu počtu predvídačov. Ako správne niekto poznamenal, vedkyňa Hinemanová povedala, že nejde o mutácie, ale o deti narkomanov, ktoré geneticky získali zvláštne schopnosti po večne sepálených rodičoch, ledva prežili napriek úbohej fyzickej výbave a drogy ich vnímanie zosilňujú.
V tomto prípade mi napadá, že ťažko dosiahnu niečo podobné mutovaním (ibaže by ich klonovali), čiže majú ešte jednu možnosť – založiť si narko-farmu na sfetované sexuchtivé páry a čakať, čo to spraví po deviatich mesiacoch (a ďalších rokoch), hehe!
Ale to už by som vymyslela Minority report dvojku á la Matrix, chich!

Trošku som to rozdelila, aby som mala aspoň nejakú šancu, že to bude niekto po mne čítať:-)
To, že zabudli zamedziť Andertonovi prístup do práce (pasca, nepasca, po zabásnutí nemal už nikto zabudnúť) nebudem ani komentovať, je to neospravedlniteľné.
Jeden ženský postreh:
Tie reklamy zaujali aj mňa, zvlášť čo som si stihla pri sledovaní filmu a titulkov všimnúť, že v roku 2054 bude nielenže firma Bulgari existovať (viac pravdepodobné), ale bude ešte stále reklamovať vtedy už 54 rokov starý parfém Blu (menej pravdepodobné) a navyše tým istým spotom/fotkou ako dnes!!! (absolútne minimálne pravdepodobné)
A bezprostredne pri sledovaní filmu sa mi vybavila živá predstava v súvislosti so stratou súkromia a s privítaním Andertona v obchodnom dome, že ako by som sa asi tvárila, keby som vošla do obchodu a prívetivý mužský hlas by mi ohlásil: \„Dobrý deň slečna, vítame vás opäť v našom obchode, ako sa vám páčili tanga nohavičky, čo ste si u nás kúpili? Boli vám dobré?\“ Hehehe:-) Mám bujnú fantáziu, ale veď aj také veci sa kupujú:-)

Casovy paradox s Andertonom nebol nejaky narocny. K vizii predvidacov prislo lebo Anderton by Crowa zabil (dostal by tip, kedze bol psychycky v prdeli rozbehol by sa a odstrelil Crowa). Ale viziou sa zmenila buducnost a hlavne mal Johny viac casu na rozmyslanie a na rozhodovanie ci zabit or not.
Ale zase operator hodnotiaci vizie, zistenie mena, casu, ale nie miesta. Pricom prave to by mohlo byt v tak computerizovanej dobe asi najjednoduchsie. Scanovanie vyoperovanych oci je hlupost, nezrusene opravnenia a pod. sa nedaju ospravedlnit.
A rozsirenie Precrime na cele USA, to je riadna hlupost, pokial si pamatam, tak zenska hovorila o tom, ze predvidaci vznikli tak, ze matky bralili v tom case uz nepouzivanu drogua ona ich deti skusala liecit co ale ziadne okrem troch neprezili. Na koniec v podstate iba jedna predvidacka bola podstatna. Ako a v akom horizonte chceli ziskat dalsich?

Toto je podľa mňa jeden z najzaujímavejších momentov filmu. Mne to nepripadá ako nejaká nelogičnosť, ale ako zámerný fórik a návnada na diskusiu – pre tých, ktorí po filmoch radi diskutujú. Soft verzia takéhoto fóru je v prvom Terminátorovi, kde sa chlapík vyslaný do minulosti stane otcom chlapa, ktorý ho z tej budúcnosti vyslal. Ale toto všetko je nič oproti najnovšej lynchovke Mulholland Drive, ktorú som včera videl vo filmovom klube. To ste mali počuť tú debatu u nás v krčme.

K tej metafore. Vdaka bohu sa to nezvrhlo na uplnu moralitu, ktora dava odpovede namiesto otazok a postrehov, aj ked S.S. sa tomu ako vzdy nevyhol. Hlavnu temu by som pomenoval ako moznost kontroly nad vlastnym zivotom, ktora sa v roznych variaciach vinie celym filmom.
Skvelou ukazkou toho ako sa lipnutie na tzv logickych chybach moze stat prekazkou pre pochopenie hlavnej temy filmu su prave tie spominane samovrazdy. Ak je jednou z tem alebo motivov snaha uniknut osudu, tak prave rozdiel a podobnost medzi predpovedanym osudom a uskutocnenou realitou je poitnou hlavnej temy. Takze nie logicka chyba, ale pointa otazky filmu. Ano, s miernym nadychom morality. Ale aj ked Anderton unikol spachaniu vrazdy v predpovedanom case aspon sa to relativizovalo tym, ze nakoniec sa odohrala vo forme samovrazdy. Na zaver uz ta relativizacia taka silna nebola. Ale tema kontroly vo vlastnych rukach mala v tej chvili este jeden vrchol: otazka Andertona, ci ho hlavny vinnik zabije a dokaze pravdu predvidacov alebo nie. Tak, ci tak prekrime padne. Su to skvele logicke paradoxy, ktore v ramci pravidiel sveta urcuje metaforu moznosti a nemoznosti uniku pred osudom. V tomto smere je to Oidipovska metafora. (Spominal som ju v druhej diskusii). Upozornujem, ze to je len tematicky nacrt, priestor diskusie nedovoluje hlbsiu analyzu. Osobne by ma skor zaujimali odchylky s Dickom pri tychto otazkach.

PS: Este raz upozornujem, ze je rozdiel, ak si film odporuje v ramci pravidiel, ktore sam stanovil a ked odporuje pravidlam konvencneho, pripadne statisticky najpravdepodob­nejsieho spravania pripadne len nedopoveda veci, ktore nie su podstatne.