Science fiction a fantasy časopis Fantázia: poviedky, recenzie, reportáže, správy

Jedenie potkanov je aj mojou obľúbenou témou (viď Otče náš), grilovanie mŕtvol je úžasné a tak ďalej. Výhrady mám však k niekoľkým veciam. V prvom rade likvidácia odpadkov v štýle „neviem, ako to funguje, ale funguje to“, z čoho sa vykľuje presun na inú planétu, tu už v jednej poviedke bol. Autorka by mala odstrániť niekoľko vážnych nedostatkov textu, v prvom rade prílišnú popisnosť. Celé úseky deja prebehnú na pár riadkoch. Obzvlášť markantné je to na konci, keď tu zrazu bum, máme mimozemšťanov, ktorí premiestnili neandertálcov (btw, tí sa nepíšu s veľkým N). Chcelo by to asi prepracovanejší a dlhší útvar, alebo niektoré veci skrátka vyhodiť. Nezmyselné je tiež členenie poviedky na dve očíslované časti. A keď sme pri tom – vážená autorka a vôbec všetci autori: v próze nikdy, ale naozaj NIKDY nepoužívame čísla, vždy pekne vypísať číslovky, a to aj v prípade stošesťdesiat­centimetrových neandertálcov. K celkovej nutnosti poviedku prepísať pripájam ešte pripomienku, aby sa niektoré vety znormalizovali, ako napríklad „…išiel do krčmy sám. Jeho kamaráti išli s ním.“ Takže pracovať, pracovať, pracovať!