| Súvisiaci článok: Náhľad v okne | Presun | |
| mato 14. 12. 2011 15:35 Odpoveď Odpoveď s citáciou |
[1] orientacia ja som sa nesnažil orientovat a cakal som na finale a potom som to pochopil. to potom síce bolo az po precitani komentov :-) (dovtedy som to povazoval za jeden pribeh) ale inak zaujimava vec… |
|
| secentity 13. 12. 2011 16:04 Odpoveď Odpoveď s citáciou |
[2] nevymotala som sa V tejto poviedke som márne hľadala, kde je niť príbehu. Nenašla som ani vlákienko. :D:D |
|
| Sarazin 13. 12. 2011 15:19 Odpoveď Odpoveď s citáciou |
[3] Dlhý tunel Dal som si námahu dočítať do konca (v nádeji vo svetlo na konci tunela), ale nedokázal som sa v poviedke zorientovať. |
|
| draculin 12. 12. 2011 14:25 Odpoveď Odpoveď s citáciou |
[4] kto? kde? ako? Tak ano…tie preskoky boli proste brutus a vazne sa mi tazko orientovalo. Na to, aky kratky text to je, ich bolo az privela. Pricom – bohaty a sugestivny jazyk, citalo (by) sa to dobre – aj ked
tema stylom „z prvej osoby nasilnika“ je dost osuchana. Ale moze byt,
vazne. |
|
| Regis 12. 12. 2011 14:18 Odpoveď Odpoveď s citáciou |
[5] Preskoky Rušili ma tie neustále preskoky v rozprávačskom čase. Samozrejme, prechod na prvú osobu v závere bol opodstatnený, ale aj predtým to tam skákalo ako splašený kôň a to už sa mi nevidelo. Aj príbeh skákal z jednej myšlienky na druhú, pôsobilo to na mňa dosť chaoticky. Je možné (vzhľadom na pointu), že to tak bolo úmyselne, mne to však vadilo. Úvodná atmosféra bola dobrá (najmä prvá stať s vranou – to ma hneď zaujalo), pointa celkom zaujímavá, no ako celok mi to veľmi nesadlo :-/ |
|
| Anjelka 12. 12. 2011 12:19 Odpoveď Odpoveď s citáciou |
[6] Ad Lapač spomienok Nuž, neviem čo si myslieť. Páčila sa mi atmosféra rozprávania po tú časť s lapačom snom. Čakala som niečo iné. Neviem čo, ale toto mi pokazilo celý zážitok a prechádzajúci mrazivý pocit zmizol do nenávratna. |