Science fiction a fantasy časopis Fantázia: poviedky, recenzie, reportáže, správy

Viackrát tu zaznelo, že premena na kozu bola samoúčelná a že nik
netuší prečo. To ste fakt ešte nikdy neurobili nejakú praštenosť len
tak, lebo medveď?

V beznom zivote sa robi vela zbytocnych prastenych veci, ale v literature sa „realita“ stylizuje. Je to ako porovnat „nudny“ dialog v reali a premyslenu skladbu priamych viet v lepsej literature.
Kozu by som porovnal s Kocurom v cizmach. Keby napr. kocur prisiel do zamku carodejnika a nemusel by ho presviedcat, hecovat jeho jesitnost, aby sa zmenil na mys, tak by bolo vyvrcholenie uplne prazdne: Kocur vosiel do zamku, nasiel tam mys a zozral ju.

Viackrát tu zaznelo, že premena na kozu bola samoúčelná a že nik netuší prečo. To ste fakt ešte nikdy neurobili nejakú praštenosť len tak, lebo medveď? A nikto vás pritom nevyrušil – ergo nečapol – a boli ste v prúsere až po ušI? :D:D Ja si myslím, že tá poviedka povedala dosť veľa, akí sme zraniteľný keď blbneme, kto všetko nás môže ohroziť v takej slabej chvíli – dokonca aj inokedy poslušní služobníci. D:D Keby bola pointa lepšie zatlčená. Ceos hodil možné konce, aj ja jeden príhodím, pri všetkej úcte k autorovi, nech sa, prosím, nehnevá: Čepeľ bola celá červená od zaschnutej krvi a taká ostrá. Kozí krk šmikne raz-dva.

Ja tu blúdim takmer každý deň ;) Ale teraz nanešťastie nemám čas
reagovať, tak sa tomu budem venovať večer :)

Alibistka :D

Ďakujem všetkým za kritiku, trochu to zhrniem:

• opakovanie slov, nevhodné zámena – hlavne tá posledná veta ;D
• nevysvetlená premena na kozu
• priveľa motívov

A ešte otázka na Anjelku, ak tu zablúdi: prečo ti pripadal príbeh nepútavý? :)

Tak jednak je tam nakopených príliš veľa motívov. Nelogičnosti ako prečo sa bosorka zmenila na kozu. Zle naformulované vetičky – hlavne tá posledná, ktorá zabila pointu.

Napríklad keby to bolo takto:

1. Zrazu mu zrak padol na veľký mäsiarsky nôž zavesený na stene a on si uvedomil, že by zvládol podrezať aj iný ako slepačí krk.
2. Pohľadom nevedomky zablúdil k nožu, ktorý bol zavesený na stene. Zamyslene si prezeral stopy zaschnutej slepačej krvi na jeho čepeli. V tom okamihu si mu napadlo, že podrezať krk koze by nemalo byť až také odlišné.
3. „Nedokázal by som zabiť človeka – nie som vrah“, hovoril si Hakil v duchu, no zrak mu pritom podvedome smeroval k obrovskému nožu na porcovanie mäsa, ktorý visel zavesený na stene. „No koza…to nemôže byť až také odlišné od sliepky.“ Presvedčený silou vlastných myšlienok sa pomaly načiahol za nožom. „A nikto nevraví, že to mäso musím jesť.“ O chvíľku na to preťalo ticho noci klokotavé kozie zamečanie.