Science fiction a fantasy časopis Fantázia: poviedky, recenzie, reportáže, správy

Neviem ci je cielom priniest vzdy „nieco nove“ – ale vacsina takychto vytvorov pripomina opakovanie nejakej mantry bez akehokolvek nadhladu, povedzme bez toho aby ukazali alternativu – nie len nariekali nad tym ake je ludstvo zle a strasne. Z inteligentnych tvorov ktore pozname je zaroven aj to najlepsie, najmenej sebecke a najsetrnejsie voci svojej planete – problem s porovnavacou vzorkou.
Po vzore greckych sofistov – „Clovek je mierou vsetkych veci“ – tazko brat do uvahy nazor kralikov, hyen, machorastov a morovych bakterii na to,co si myslia o ludskej nadvlade. Proste je a pripadne moze byt samovrazedna, ale v literature by nemuselo ist len o katechizmus. (viridis, jedna flaska by nestacila :)

Ten zvysok je klise.Take sede, nezaujimave, kedze k tejto teme je uz
tazko nieco zaujimave povedat bez toho aby sa autor oslobodil od
sablon.

Súhlasím, ale jedným dychom dodávam, že už tu bolo asi všetko. Súčasní autori sa skôr snažia dodať ošúchaným nápadom novú podobu a niekedy sa im to ozaj darí. A zase niekedy nie. Nemyslím si, že napísať dobrý katastrofický príbeh o zániku ľudskej rasy je ťažšie ako zvládnutie ktorejkoľvek inej klišoidnej témy. Všetko sa dá, len treba trochu fantázie, vynachádzavosti a ochoty potrápiť mozgové závity. ;-)

Na tomto dielku sa mi najviac páčil pseudonym autorky.

Je fakt, že ľudstvo si možno časom zaslúži takýto koniec. A asi veľa ľudí má takú životnú fázu, keď tieto pocity sú silné.
Veď bezduchý konzum, drancovanie prírody, vojny, sú stále aktuálne. Akurát sa nám na to nechce myslieť, keď nám je vcelku fajn.

Teda varovný príbeh, ktorý sa končí tak, že zle ľudstvo je zásahom zhora zahubené, asi nemá veľa šancí na úspech. Aj keby bol neviem ako skvelo spracovaný.

Poviedku som nečítal, ale ako vás počúvam, nemá cenu sa do toho púšťať.

No, asi beriem späť predošlý komentár, lebo toto… ja ani nemám slov. Ak som predtým povedala, že autor použil priveľa práznych fráz tak tu, no… ako to povedať… neviem si predstaviť horšiu prácu, akou je táto…
Na začiatok ma autorka zabila vetou – „Písal sa totiž rok 3999 a Zem bola plná zbraní s nevyčerpateľnou muníciou, ruín niekdajších honosných mrakodrapov a kovového šrotu, ktorý tu zostal po najvernejšom pomocníkovi človeka – robotovi.“
A potom to už bolo len horšie. Tretia svetová?! Prosím ťa, koho toto ešte zaujíma? Mnohokrát tu bolo povedané, že toto je maximálne otrepaná téma, kt. ľudí už nezaujíma. Ved vieme čo robíme, na čo sú nám ešte „poviedky“ s „hlbokým posolstvom“, kt. sú nakoniec len na smiech?

Jaj nejdem sa radšej rozčuľovať, lebo si len zbytočne pokazím deň hned takto ráno.