Science fiction a fantasy časopis Fantázia: poviedky, recenzie, reportáže, správy

Kedze som inu poviedku ohodnotil ako „trosku“ lepsiu, tato musi byt zakonite „trosku“ druha z tejto dvojice… Ale zase len opakujem, ze pre mna to bolo dost tesne. Prekvapujem sam seba, ale to, ze islo (zase!!!!) o detskych kuzelnikov, ani nevadilo. Ale zoberme si nosnu ideu – ktoru je odplata utlacaneho outsidera a jeho konfrontacia s tyranom. Toto je chrbtica poviedky, na tom malo byt vsetko zavesene – pricom trestuhodne prave tento koflikt bol viac-menej len z pozadi. Konfrontacia bola az na uplnom konci a cesta k „tomu“ posobila az prilis jemne. Nebolo citit frustraciu utlacaneho, jeho pripadny nenavist, hnev, strach… A na nestastie uplny koniec posobil az prilis didakticky, moralisticky. Sko­da.

Súhlasím, prišlo mi to tiež také…mdlé. Štýl písania bol dobrý ale ten príbeh ma nezaujal. Nuž ale za dva týždne na predpísanú tému, to nemôžeme čakať zázraky.

Už bude hádam za chvíľočku aj nové logo svietiť, tak sa potom nepreľaknite, že kam zmizli všetky články..:D

Kvôli lepšej gramatike, pozitívnejšej nálade a sympatickejšej myšlienke (sebaovládanie je viac ako pomsta :D) je toto môj víťaz. Myslím, že poruchu pozornosti vyvolali aj náhle zmeny zodpovednej osoby (preložte si to do literárnej reči ako chcete), spočiatku je rozprávanie vedené z pozície Olivera, potom chvíľu z pozície učiteľky a potom zase z pozície pozorovateľa a nakoniec zase z pozície Olivera. Keby duelant č. I bol udržal text postavený na jednej osobe skôr by som mohla niekomu fandiť, vžiť sa do jeho kože. V krátkych útvaroch by toto nemalo diať tak často, v dlhých je to niekedy dôvod na novú kapitolu.

Ach jaj, spracovanie dobré, ale príbeh ma nudil a nedokázal si udržať všetku moju pozornosť. Asi toľko by som k tomu povedala.