Science fiction a fantasy časopis Fantázia: poviedky, recenzie, reportáže, správy

Lenže čo z toho, keď tomu nikto nerozumie? Ide o princíp zrozumiteľnosti, a pri ňom je úplne fuk, či sa jedná o esej alebo román. Nič proti historickému realizmu, ale keď si v knihe prečítam, že hrdina sa rozháňal Predmetomokto­romsomvživote­nepočulanikde­niejeopísaný – čo si mám teda pod tým predstaviť?

Marbh má pravdu. To je, ako keď píše Ondrej Herec. Fundovanejšieho teoretika v oblasti SF na Slovensku ťažko nájdete, lenže je to na prd, keď k jeho písomnostiam potrebujete mať pri ruke slovník cudzích slov a výkladový slovník teórie literatúry. Neustále opakujem, že podstatou komunikácie je schopnosť DOROZUMIEŤ SA. Načo je dobré písať jazykom, ktorému rozumie minimum ľudí?

„Zdenka Lukovska ma jazyk fantasy fanatika“ – boze, to je ale hloupa definice. ZL je jedna z mala autoru, ktera opravdu rozumi sermu a terminologii kolem nej. Psat takhle je asi stejna pitomost, jako kdyby se o nejakem sci-fi autorovi psalo, ze ma jazyk fanatika, protoze pouziva slova jako „robot“ nebo „raketa“.

Byl za rok 1994, ale vyšel až 1996; a od r. 1995 pak vycházely průběžně.

…tu je zoznam poviedok s krátkym hodnotením:

Miroslav Žamboch – Páni z Žubokova (príjemná rytierska story – žiadna fantastika)
Ivana Kuglerová – Zapomenutá (Stredozem a Šedé prístavy pár storočí po Aragornovi – cynické a dobré)
Jakub D. Kočí – Jablečné víno (snaha o umenie, mne \„jabčák\“ nechutil)
Leonard Medek – Tragédie na Dzétě římská osm (bradatá upírska story napísaná na objednávku)
Zdeňka Lukovská – Dluh rodu (drsná slovanská fantasy utopená v cudzích slovách a komplikovaných obrazoch)
Pavel Renčín – Loutkové divadlo (vcelku milý hororík – ale žiadna pecka á la Tanči medzi vločkami)
Martin Antonín – Prchající helma (dračákovská sranda o trpaslíkovej pomste – milá, ale ku koncu nudná, tie isté scény stále dookola)
Sithartai – Poslední cesta (hmm, ani si na to nepamätám)
Edita Dufková – O mrtvém koni (absurditka o tom, ako putovali s mŕtvym koňom – milé, ale hlúpe :-)
Alžběta Trojanová – O siru Elwynovi a jeho lásce k Mariananě (moralizujúca hračička o tom, čo trubadúri do piesní nedávajú)
Zbyněk Rohlík – Obrázky z Temelínska (ftip o tom, čo môže spôsobiť s bežným životom rádioaktívny spad, milé)
Lucie Lukačovičová – Hladoví (Lucka a jej láska – upíri; klišé par excellence, ale s atmosférou)
Jana Rečková – Šelmy Osudu (viac ako dvadsať strán som nezvládol, snáď to zhodnotí niekto iný)