| Súvisiaci článok: Náhľad v okne | Presun | |
| Ash 15. 06. 2009 14:54 Odpoveď Odpoveď s citáciou |
Reakcia na [2][1] viem, že tým zabíjam vecnú diskusiu, ale iba malý test fontov: 1. pokus2. pokus 3. pokus |
|
| Saš 15. 06. 2009 14:02 Odpoveď Odpoveď s citáciou |
Reakcia na [3][2] RE: RE: RE: ... pekné ;) Óoooooooooooooooooooooooooooooooó!!! Tak toto by som ani ja nevedela spraviť. |
|
| Ash 15. 06. 2009 13:56 Odpoveď Odpoveď s citáciou |
Reakcia na [4][3] RE: RE: ... pekné ;) Niééé, verte mi, tie fonty som tam nedal zámerne! |
|
| Ash 15. 06. 2009 13:54 Odpoveď Odpoveď s citáciou |
Reakcia na [5][4] RE: ... pekné ;)
Veď práve, ale len ak pod grádmi myslíš napríklad tento úryvok: Odíď odtiaľto!“ Ukázal jej zaklínač k dverám nahnevane.a o pár riadkov nižšie: Pohla sa k dverám, ale on ju zastavil. „Musíš my všetko povedať, počuješ? Chcem ti pomôcť a ty sa mi otáčaš chrbtom!“Na prvý pohľad sa mi zdalo, že zaklínač by mal mať viac jasno v motiváciách (aspoň vo svojich), ale tento úryvok ma vyviedol z omylu… Leda že by mal mať tento text nádych absurdity… |
|
| Yaonee 15. 06. 2009 13:33 Odpoveď Odpoveď s citáciou |
[5] ... pekné ;) Hej, vy dvaja „tamdolu“, dialógy mali „grády“!!! Tak ich nehaniť ;) Napriek solídnejšiemu obsahu, ktorý im chýbal, dokázali udržať čitateľa vo sviežom rytme a priviedli ho na koniec. Vyústenie poviedky mi pripomenulo jednu zaujímavú európsku „romantickú“ rozprávku od bratov Grimmovcov – „Rapunzel“ (Zlatovláska). Začiatok sa niesol v duchu Atramentového srdca a stred… ten bol natoľko chaotický, až si tú neusporiadanosť človek zamiloval. A hoc tu nemáme nič nové, malý pokus o netradičnosť, pár chýb… ide o text, ktorý upúta i toho náročnejšieho čitateľa. Možno ho nenasýti, neprinesie mu to, čo tak oduševnene hľadá, ale aspoň naoko pobaví a vtiahne do sveta, kde sa rúcajú masívne hrady, zámky a čarodejníci zachraňujú rozmaznané princezné :P Mne sa to páčilo! |
|
| Ash 15. 06. 2009 10:03 Odpoveď Odpoveď s citáciou |
[6] dokelu, melanchólia Je to také… srdcervúce… to opustené dievčatko… ktoré trpí… a nikto ho nemá rád… a ktoré si nakoniec za všetko môže samo… lebo nič nepochopilo… a nikto jej to nevysvetlil… a dokonca ani úbohému, opustenému čitateľovi to nikto nevysvetlil… a takisto kvôli tomu trpí… a trpí aj kvôli dialógom… takým tragickým a bezcieľnym… trpí aj pri závere, ktorý si musí domyslieť… aj keď ešte trocha optimizmu, trocha nádeje, spadnutej kdesi pod monitorom by mohla podržať zvyšky hradu aj s Dopra(vou?) a zachrániť ju v poslednej chvíli… |
|
| Sarazin 15. 06. 2009 03:01 Odpoveď Odpoveď s citáciou |
[7] Ad Kliatby a Kniha kúziel Och, bože! Tak nevyspelý text (i keď z pekného prostredia, ale aj tak -) som tu už dávno nevidel, napr.: „Pribehol až celkom k nej, ale ona mala výraz, že jeho reči pre ňu nič neznamenajú.“ |