Science fiction a fantasy časopis Fantázia: poviedky, recenzie, reportáže, správy

Velmi specificky text so skvelymi kulisami. Citalo sa to dobre, takmer vyborne, nebyt toho, ze som sa na jednom mieste stratil/nepochopil a potom ma to po zvysok textu „stvalo“, cim mi to mozno ubralo na koncentracii. Konkretne slo o moment, ked otec Anton zomrel druhy krat. Predtym druhym razom som si este mohol mysliet ze slo o casovo „zapeklite“ vykladanie pribehu (so sluckami a tak), no potom som nejak nevedel kam to mieri. Nemam nic proti rozpravaniu v relativne oddelenych kapitolach a vacsina z tychto navzajom aj pasovala, ale na par miestach mi to zahaprovalo. Potom mi unikol aj ten zaver s vojakom nesucim novy zivot (ta mlada zena bola asi „omladena“ bosorka?=nejaky duch krajiny?) Alebo to bol vlastne prequel k tomu vsetkemu, ako sa vracal Peter z vojny? Inak super, atmosfera aj pouzity jazyk. No zrejme sa k tomu po case vratim, aby som si vsimol nepovsimnute a pochopil nepochopene ;)

Táto poviedka je z môjho pohľadu veľmi stará (11 rokov je tretina môjho života a sú to moje úplne začiatky) a mám z nej veľmi rozpačité pocity. Ale šéfka vydania Fantázie chcela niečo „proto“ a tak je tu, inú starinku sa mi v archíve nepodarilo nájsť. Resp. všetky veci, za ktoré sa ani po rokoch nehanbím, už boli na webe publikované a tak sa musela vynoriť táto, ktorá je len tak tak.

Sep: Ak si dobre pamätám, ako som to vtedy myslel, tak sa verše vzťahujú na Rusov, ktorí prišli na Slovensko. A podlá ohavnosť je to naše podtatranské vúdú, ktorého by sa mali Rusi vyvarovať :)