Science fiction a fantasy časopis Fantázia: poviedky, recenzie, reportáže, správy

Tidus: Prečo? Literárny štýl nemusí byť na jedno kopyto a činnosť: sadnem si k poviedke vtedy, keď budem mať na ňu čas i chuť a budem ochotný jej venovať celú svoju pozornosť, aby mi náhodou neušiel žiadny detial, nie je nepraktická.

Jennka a spol: Ďakujem. Pravdu povediac… vysvetliť to, kam sa mikro poviedka uberá a prečo, sa mi veľmi nechce. Preferujem interpretáciu čitateľom a páči sa mi, ak si práve oný čitateľ nájde v tom texte vlastné vysvetlenie. Aspoň ho nemusím sklamať, ak prihrám pravú podstatu textu. Avšak, aby som zbytočne a vo veľkom netrucovala, prihrám aspoň malé nápovedy.

V poslednej stati je veta: „Mám obeť, svedka i vraha,“ odvetil pokojne chrapľavý hlas z druhej strany a položili na zem vak nasiaknutý krvou.

Tá ma čitateľovi vysvetliť, prečo som sa uchýlila k dvom odlišným úvodným pasážam, ktoré sú však úzko prepojené. Vzhľadom na to, že tulák sám o sebe predstavoval postavu, ktorá nezohrávala pre príbeh žiadnu dôležitú úlohu, mohol byť bez výčitiek svedomia obetovaný. Postava chlapca, vystupuje v druhej časti, sa zase dá veľmi rýchlo zmanipulovať a vzhľadom na to, že preferuje nič nerobenie a ľahký zárobok, môže poslúžiť na dobrý a prospešný účel pre nášho vraha. A vrah? Buď bude iba jeden… alebo…

Anjelka: Nie, dohoda v tomto prípade nebola, i keď Drashu poznám osobne XD Moja tvorba je jednoducho od nepamäti taká… raz mi súťažná porota komplikovanosť, detailnosť a občas ťažkopádnosť príbehov s neurčitým koncom, aj keď sú povedzme do 7 strán, chváli. Inokedy mi vyčíta iba veľa informácií na malej ploche, ktoré by si žiadali o čosi zrozumiteľnejšie vysvetlenie – jednoducho text natiahnuť a dať mu formu. Potom tu mám ľudí, ktorí sa vyžívajú v tom, že si k poviedke sadnú, vezmú si papier a pero a vypisujú si jednotlivé dôležité body, aby ich na konci mohli spojiť a dopátrať sa ku koncu – taktiež patria k osobám, ktoré sú literárne činné, vyštudovali literatúru a hodnotia literárne texty XD Ľudia, ktorým sa moja práca páči, zase proti tomuto protestujú a akosi som si ich milo vycvičila, aby v poviedkach našli to, čo hľadajú. A ja som nielen lenivá, ale občas ma prepadne i dilema, čo preboha mám robiť. Momentálne sa úspešne vyhýbam písaniu, pretože ma pekne zavalila práca, ktorú vykonávam v rámci hobby XD

tato to vyzerá, keď nám autor ukáže ako sa to má a zároveň nemá robiť

Ach nie! Škoda, že to skončilo, akurát, keď som sa príjemne začítala:)

Nesúhlasím s absentujúcim koncom a už vonkoncom nie s absentujúcim začiatkom:) Príbeh ich má, problém je len, že vo mne vyvolal pocit, akoby šlo o začiatok väčšieho príbehu – v prípade, ak berieme názov textu ako dejovú líniu. Ak sa však držíme len „napísaného“, tán pointa by mohla byť niekde inde, ako pri samotnom love, akurát som si len nie istá:) Snáď sa Yao vyjadrí a ponúkne aj objasnenie:)

Ok, dalšia poviedka prečítaná, takže…

Na rozdiel od predchádzajúceho komentára by som nebola taká kritická. Mne osobne sa to čítalo v pohode, ľahko a nemala som problém s ničím, takže neviem, kde mohol byť problém, ale však to je jedno – každý hodnotí svoj dojem…
Čo sa týka tých viacerých častí, podľa mňa tiež v pohode. Samozrejme, keby bolo viac priestoru, tak by to určite vyznelo ešte lepšie, ale v danej situácii je to podľa mňa najlepší možný výsledok.
A záver? Ste sa dohodli, že obe budete mať také otvorené konce na domyslenie? :-)) Ale páčilo sa mi to…

Teším sa na dalšie poviedky. ;-)

Z tohoto mám taký pocit, ako keď sa nad hladinou mora objaví plutva.
Človek môže len hádať, či to je žralok, kus nejakého odpadu, či potápač robiaci si prvý apríl z plážujúcich.
Príliš veľa toho ostalo nevypovedané, zostalo iba v autorovej predstave.