Science fiction a fantasy časopis Fantázia: poviedky, recenzie, reportáže, správy

Ako poznám Ondreja, bez ťažkostí by dokázal aplikovať všeobecné postuláty na knihy o Potterovi aj v prípade, že by ich nečítal. A počas diskusie by si to časť poslucháčov ani nevšimla.

Ehm, ja som len obyčajný fanúšik Harryho Pottera a pod nickom Ocean Dream som, myslím, v slovenskej HP fanúšikovskej komunite dosť známa, hoci uznávam, že ma to naďalej udržiava v pozícii anonyma.

Napriek tomu ma mrzí, že sa moje počudovanie nad náhlym a nečakaným koncom relácie bolo spúšťačom nižšie rozvinutej výmeny názorov, no nijako neozrejmilo to, čo som jednoducho nepochopila.
Mrzí ma to o to viac, že predpokladám, že pán Ondrej Herec je autorom oboch mnou zmieňovaných výrokov (a naozaj úprimne sa ospravedlňujem, že to neviem povedať s istotou).

Dovolím si k obidvom výrokom predniesť svoje čisto fanúšikovské stanovisko (o akékoľvek zblíženie s literárno-vedeckým pohľadom som sa, bohužiaľ, prestala pokúšať „zásluhou“ svojho pána profesora už pred mnohými rokmi).
>
„Harry Potter zvíťazil svojimi vlastnými zbraňami – intrigovaním, ohováraním, špehovaním, a ja neviem čím všetkým.“
Nebudem tvrdiť, že Harry Potter nešpehoval, neohováral, neintrigoval (či teda nepoužíval lesť), avšak nemyslím, že by to boli jeho VLASTNÉ ZBRANE, nakoľko to boli zbrane, ktoré v omnoho väčšej miere a s omnoho väčším plezírom využívala protistrana. A najmä sa nedokážem stotožniť s názorom, že by týmito zbraňami ZVÍŤAZIL, práve pre to, čo som povedala vyššie – boli to najmä zbrane jeho protivníkov, ktorými by ich poraziť nedokázal.
Naopak, stotožňujem sa s názorom autorky prezentovaným na jej webovej stránke (jkrowling.com/en v sekcii FAQ-About Books – 1. temné znamenie):
>
To, na čom nakoniec záleží, sú Harryho a Voldemortove rozhodnutia. Obaja dostali isté zbrane a ochranu, ale sila týchto predmetov a minulých udalostí spočíva v tom, ako ich kto pochopí, použije alebo prijme. Harry dokáže hlbšie a správnejšie pochopiť význam týchto predmetov a minulosti, ale jeho najväčšími silami, tými, ktoré ho v konečnom dôsledku zachránia, sú slobodná vôľa, odvaha a morálna istota.
Nuž, slobodná vôľa, odvaha a morálna istota majú od intrigovania, ohovárania, špehovania, atď. dosť ďaleko.

Čo sa týka druhej vety:
>
" Hrdina na svojej ceste za víťazstvom dobra bez najmenších výčitiek svedomia obetuje stovky svojich spolubojovníkov."

• v nej ma na prvé počutie zarazilo slovné spojenie BEZ NAJMENŠÍCH VÝČITIEK SVEDOMIA (a v relácii odznelo presne takto, niekoľkokrát som si to overovala). Zarazilo ma až natoľko, že som očakávala, že sa dozviem, že tá veta už vlastne ani neodznela v súvislosti s Harrym Potterom, ale s nejakým archetypom hrdinu v literárno-teoretickej rovine. Pretože o tom, či Harry Potter niekoho obetoval alebo neobetoval v priamom či prenesenom význame toho slova môžeme diskutovať tak dlho, ako môžeme odhadovať, koľko obetí mal Voldemortov boj s ním. No „bez najmenších výčitiek svedomia“ je v prípade Harryho Pottera prinajmenšom nepochopením textu. Námatkovo:

>
Veľká sieň akoby odletela, zmenšila sa, scvrkla a Harrymu sa krútila hlava, keď cúval zo dverí. Nemohol sa nadýchnuť. Nezniesol pohľad na ďalšie telá, nemohol vidieť, kto ešte zomrel zaňho. Nebol schopný pripojiť sa k Weasleyovcom, nemohol im pozrieť do očí, lebo keby sa bol hneď vzdal, Fred nemusel prísť o život…
Otočil sa a bežal hore mramorovým schodiskom. Lupin, Tonksová…Nechcel nič cítiť… Želal si, aby si mohol vytrhnúť srdce, vnútro, všetko, čo v ňom kričalo… (Harry Potter a Dary Smrti, kap. 33, str. 547)

Mrzí ma, že tieto dve vety odzneli na konci relácie, ktorá sa, ako som spomínala v pôvodnom príspevku, počúvala veľmi príjemne a vniesla zase mierne nový uhol pohľadu na mnohovrstvové dielo JK Rowlingovej, o ktorom jeho fanúšikovia ešte stále s nadšením debatujú.

O to viac ma mrzí, že pán Herec, ktorý sa podľa vlastných slov za onú vetu nehanbí (hoci netuším, prečo by sa mal hanbiť – ak sa pomýlil, mýliť sa je ľudské, ak som jeho stanovisko nepochopila, omyl je na mojej strane a aj ja som len človek), namiesto jej jednoduchého objasnenia reagoval na výroky spoludiskutéra Asha. Asi preto, že škoda času na odpovede anonymovi. Hoci som napriek tomu, že som prispela pod pseudonymom, nevypisovala výmysly…

PS: Z debaty s inými fanúšikmi vyplynulo, že napriek týmto dvom záverečným vetám, najhorším na celej relácii bol aj tak spôsob prečítania ukážky v podaní pána Krála: [DamblEdor] a DRAK Malfoy :)

S prvou vetou by sa dalo s výhradami súhlasiť, aj keď to v literatúre
vôbec nie je nový fenomén (počínajúc Odyseou majú kladní hrdinovia
právo na intrigy, len pod krajším názvom „lesť“).
Druhá veta, ktorá zároveň uzatvára reláciu, sa mi zdá značne
neadekvátna a naznačuje, že pán Herec nepozná ekonomický pojem
„alternatívne náklady“.

>„veta, ktorá zároveň uzatvára reláciu“ znie: „Hrdina na svojej ceste za víťazstvom dobra obetuje bez zaváhania stovky svojich spolubojovníkov.“ Nehanbil by som sa za ňu, aj keby som „nepoznal ekonomický pojem "alternatívne náklady“ (predstavujú hodnotu tých statkov, ktorých sa spoločnosť vzdala, pretože sa rozhodla vyrábať iné statky). Hanbil by som sa zbabelo pod pseudonymom vypisovať výmysly. Pán Ash si môže ďalej vymýšľať, škoda času na odpovede anonymovi.

S prvou vetou by sa dalo s výhradami súhlasiť, aj keď to v literatúre vôbec nie je nový fenomén (počínajúc Odyseou majú kladní hrdinovia právo na intrigy, len pod krajším názvom „lesť“).
Druhá veta, ktorá zároveň uzatvára reláciu, sa mi zdá značne neadekvátna a naznačuje, že pán Herec nepozná ekonomický pojem „alternatívne náklady“.

vysvetľujú páni Herec a Ferko ako autorkin zámer. Dovolím si s tým čiastočne nesúhlasiť. Autorka vníma a zobrazuje prejavy nadradenosti a totalitnej nadvlády v rámci čarodejného sveta (napr. neskrýva odpor pri opise súsošia na Ministerstve mágie), ale k elitárskemu vzťahu čarodejníkov k muklom zaujíma chápavý a súhlasný postoj. O mukloch zlí čarodejníci hovoria s pohŕdaním, dobrí čarodejníci s politickou korektnosťou, ale všetci na nich hľadia ako na nedovyvinutých, zdravotne i mentálne postihnutých ľudí (chýba im schopnosť čarovať), ktorých treba chrániť pred pravdou o svete, pretože jej pochopenie je nad ich schopnosti.
Chápem, že muklovia sú na okraji deja i záujmu čitateľa, len sa nemôžem ubrániť pocitu, že týmto postojom k nim sa Rowlingová dostala na rovnakú stranu barikády ako inštitúcie, ktoré pre totalitné praktiky kritizuje.