Science fiction a fantasy časopis Fantázia: poviedky, recenzie, reportáže, správy

…mafina som nikdy nepoužil, ale mafinka bežne … To prznenie je obojsmerné – tak, ako sa angličtina správa k slovenčine, tak je to aj naopak. Prirodzená agresivita „ešte živého jazyka…“ Jazyk a to každý živý jazyk je, učene povedané, dynamický systém. Okrem platných noriem v ňom máme i vývin, ktorý sa deje napr. i preberaním cudzích slov. Preberanie cudzích slov je postupný proces, v rámci ktorého môžu vzniknúť aj dvojtvary pri používaní. To, že je v angličtine mafin, nie mafina mi uši skutočne netrhá, veď anglicky aj tak neviem. Slovo si prispôsobujeme pre slovenčinu, aby nám dobre znelo, angličania ho už majú…
napokon, máme futbal nie footbal…a to je asi tiež prznenie…
celé toto je to niečo ako odplata za „šérovať foldre“ napr… (ale sa ma nepýtajte, čo to znamená, len som počul v rozhovore)

Prepána, keď niekto povie „mafina“, mám chuť vraždiť! Ešte pochopím poslovenčenie image na imidž alebo iných anglických či iných slov, ale keď počujem, ako Slováci prznia slová ako cookie [kuki] na kukiska, bagel [bejgl] na bagl (a ešte tomu dajú ženský rod) alebo bagľa, muffin [mafin] na mafina či donut [dounat] na donatka, je mi z toho doslova zle. Ľudia si asi pomáhajú v rozširovaní slovnej zásoby tým, že si povedia: „Je to pečené, tak sa to bude skloňovať podľa vzoru ‚buchta‘.“ A je to!