Science fiction a fantasy časopis Fantázia: poviedky, recenzie, reportáže, správy

Nejde ani tak o to, s akými problémami sa človek celý deň potýka, ale aký druh uvoľnenia uprednostňuje. Jednému smutné príbehy prehĺbia depresiu, iného povzbudia do ďalšieho „boja“. Určite sú ženy a muži obťažkaní deťmi či starosťami, ktorí majú večer chuť na niečo odľahčené. A určite sú aj takí, komu viac vyhovuje vážny ponor do nie vždy radostného života postáv. Podstatné je nájsť si to svoje. Ale nemyslím si, že je veľa filmov, ktoré sú výlučne depresívne.

to môžete len vy, čo máte v meste kino a radi riskujete :) Ja, bez
kina, nakupujem uvážlivo v internetových obchodoch už ohodnotené filmy
:)

Inymi slovami – my, masochisti so samovrazednymi sklonmi :)

Moja rec :) Myslim ze Hitchcock to nejak podobne povedal, ze: „Zena ktora sa stara o 4 deti, vari, nakupuje, perie, riadi domacnost – nebude mat velku chut pozerat film o zene co sa stara o 4 deti, vari, nakupuje, perie, riadi domacnost“. A tak v zasade mi tiez nedochadza z paty do hlavy zmysel pozerat film – po ktorom ma clovek este vacsiu depresiu ako pred nim :)
Pricom na druhej strane – taky RED, alebo Machete maju vlastne hlboke moralne a eticke posolstvo, nie? Proti zlu treba bojovat, zlo ma byt potrestane a potrestane aj bude a kladny hrdina prezije. Ak by po vzore Delona neprezil, tak sa len ukazuje marnost boja proti zlu, co demotivuje cloveka aby urobil nieco pred dobru vec.

Inac, ked sme uz pri rebrickoch, co tak dat zoznam najsitoidnejsich vytvorov za posledny rok? Tak z brucha ma napada Salt (co som dopozeral len kvoli nenaplnenej nadeji, ze tam Angelina bude aspon v jednom zabere vyzerat ak kocka) a Last Airbender (ktory som nedopozeral aj napriek vsetkym snaham a ked som zacal rozmyslat na vypichnutim si oci, som to radsej vypol).

Ako keby radosť zo života a nádej do bucúcnosti boli fakt už iba scifi.

Asi to bude tym, ze optimizmus a happy endy su sprofanovane a maju v „umeni“ zle meno ako nieco podradne. Ked sa aj pozries na „nezavislu“ filmovu produkciu, az na niekolko vynimiek ide o depresivne filmy, depresivne prostredia, ludske tragedie, ludske trapenie a utrpenie a pod. Opakom nie je priamo komedia, ale akoby aspon to optimisticke „nieco“ malo na sebe bilag.

Mischo, a bol vlani vôbec kvalitný nejaký pozitívny, alebo aspoň
nedepresívny film?

Podľa toho, čo považuješ za pozitívne, Saš. Napríklad Never Let Me Go na mňa pôsobil očisťujúco, čo považujem za pozitívne, aj keď je pravda, že to bola riadna záťaž pre mozog. Nevidel som toho zas tak veľa, ale z vymenovaných filmov by som Toy Story, Kick-Ass aj Počiatok (má dva pozitívne konce) pokojne označil za optimistické.