Science fiction a fantasy časopis Fantázia: poviedky, recenzie, reportáže, správy

Nic proti „pocitovym“ poviedkam ale uprimne text sa mi „napoprve“ cital velmi tazko. Neviem ci to pripisat za vinu pseudocestine, v ktorej bola poviedka vyrozpravana ci skor prekombinovanej snahe o vyjadrenie vcelku nekomplikovanej hlavnej myslienky. Priznam sa, ze mnoho naznakov som zjavne nezachytil. Celkovo nehodnotim poviedku negativne, len to nie je moja salka kavy. Ale rad sa necham presvedcit nejakym dalsim pribehom, ze to ide aj lepsie. Koniec-koncov autorka zjavne ma bohatu fantaziu a mnoho originalnych napadov ako ju podat nam citatelom/kritikom. Prajem vela stastia pri skroteni dalsej muzy.

P.S.: Ospravedlnujem sa ze pisem bez diakritiky, ale SK klavesnica je v tejto chvili nedosiahnutel­ny luxus…

„Ak bude nejaký záujem, vždy je tu niekto, kto sa ho môže ujať a dať tam češtinu, aká má podľa pravidiel byť“

…to je pekné, ale upozorňujem, že upravovať takýto text by pre českého redaktora bola riadna drina. To už by ťa asi radšej možno poprosili, aby si písala po slovensky a nechajú to preložiť. Rozumej – tvoj text má atmosféru, rytmus, melódiu, ale tebou (a väčšinou ani mnou) nezbadané nedôslednosti by v Čechách pôsobili rušivo. Raz som sedel na besede, kde sa českí autori začali rozčuľovať nad pokazenou vetou začínajúceho autora. Už si ju nepamätám, len viem, že ani po troch prečítaniach som nepochopil, čo by v nej mohlo byť zle. POCIT, že NAOZAJ vieme po česky, je vo veľkej väčšine prípadov len omyl. Alebo objektívnymi okolnosťami nepodložený pocit.
Inak…je to smutné, ale rovnako rýchlo, ako sa dá jazyk naučiť, dá sa aj zabudnúť. Poznám príklad spisovateľa, ktorý bol ako dieťa vo veku päť až dvanásť rkov mimo rodnej krajiny bez možnosti komunikovať v materčine. Rodný jazyk sa po návrate musel učiť doslova odznova. Nie podľa pocitov v bunkách, lebo tie už vyšumeli – ale podľa gramatiky ako cudzinec…

Čo tam robí ten komentár absolútne netuším a zaskočilo ma to. S textom nesúvisí a nepatrí k poviedke. Bol súčasťou mailu ako list a s poviedkou som ho nemala v pláne uverejniť. Kalendár nájdete v knihe Caitlin Matthewsová – Keltské duchovní tradice na strane 134 – 136. Podstatou konca roka je dvanásť svätých nocí a narodenie svetla. Vyjadruje to názov mesiaca a ten som sa pokúsila ja vyjadriť v príbehu. O počítaní času, duchovne a sviatkoch sa dajú nájsť veci v každej lepšej knihe o keltoch tak sa veľmi nechcem rozpisovať. Výborná je Bauerová, Storl, Kalweit, Silisová-Fuchsová.

Český pravopis neriešim, nič čo by mi rvalo oči tam nebolo, a možno som len bola tak uchvátená textom :) doslova som ho zhltla na jeden šup, a moja fantázia pri tom pracovala ako divá – osobne mám veľmi rada texty podobného typu, a tento je podľa môjho názoru jednoducho nádherný. Na druhej strane, je pravda že je príliš všeobecný, na druhú stranu, ak je súčasťou väčšieho celku ako je napísané v komentári, chápem.

Tak či tak, skoro som sa zamilovala :)

http://pravidla.cz