Science fiction a fantasy časopis Fantázia: poviedky, recenzie, reportáže, správy

sci-fi, fantasy a horor

Súvisiaci článok: Náhľad v okne | Presun | RSS kanal Nové príspevky v tejto diskusii ako RSS kanál
Zobraziť príspevkov na stranu

Miloš Ferko
09. 09. 2009 10:58

Odpoveď
Odpoveď s citáciou
 [1] mainstream

Prívrženci druhého pohľadu by teda mohli špecifikovať, čím sa hlavný prúd líši od…
detektívky, hororu, ved. fantastiky…
väčšinou na otázku odpovedajú: tým, že to nie je detektívka, horor, ved. fantastika…
a hlavný prúd pritom môže byť všetkým a ničím z tohto…Diela hlavného prúdu využívajú prvky jednotlivých žánrov a kombinujú ich. Hlavný prúd je viditeľný len z pohľadu jednotlivýcch žánrov ako „bezžánrový“ či žánrovo nešpecifikovaný, jeho autori ho nepovažujú za hlavný prúd – ale za literatúru všeobecne.
Hlavný prúd je tok tvorivej imaginácie ponad žánrové kritériá s ich vedomím.
Problém s hlavným prúdom spočíva v tom, že sa vzpiera presnej klasifikácii. Hlavcný prúd ničomu a nikomu nevnucuje kvalitatívne kritériá – v zásade totiž žiadne svoje kvalitatívnr kritériá nemá.
Tak ako nemá VLASTNÉ kvalitatívne kritériá ved. fantastika romanca ani horor. Snaha o vytvorenie VLASTNÝCH kritérií žánra práve vedie k jeho izolácii Takéto kritériá sú ponajviac ak pseudokritériami, ktoré zvlkáštnym spôsobom prehodnocujú priority textu (napr. hodnotenie kvality vedeckofantastickej poviedky na základe toho či môžu taký či onaký pohon… baz ohľadu na kvalitu spracovania postavy). Jednotlivé žánre majú len POMOCNÉ kritéria, ktorými môžeme v prípravnej fáze hodnotenia určiť a ohodnotiť prítomnosť špecifických prvkov (fa. ozvláštnenie, his. zložka, prostredie v románoch s exotickou tematikou), kvôli detailom by však nemal unikať celok. Cieľom hodnotenia by mala byť otvorenosť voči čo najväčšiemu počtu vnímateľov. Inými slovami – je smiešne a zlé hodnotenie, ktoré urobí z „inak slabého textu“ „dobrý horor.“ „Inak“ slabý text neexistuje, existujú texty kvalitné a nekvalitné, (pričom kvalita a jej posúdenie je vecou spornou) ; z nekvalitného textu dobrý horor nebude, rovnako ako sa z kozy nestane medveď či naopak…

Ash
09. 09. 2009 10:33

Odpoveď
Odpoveď s citáciou
Reakcia na [3][2] kritériá kvality

Disclaimer: Som literárny laik, svoje humanitné vzdelávanie som ukončil maturitou.

Otázka kritérií hodnotenia je podľa mňa kľúčová otázka nielen literatúry, ale umenia všeobecne. Myslím si, že základný problém je v definícii hlavného prúdu.

Môžeme sa naň pozerať ako na esenciu, základ literárnej tvorby, ktorý obsahuje podstatu toho, čo robí literatúru literatúrou. Takýto základ má potom právo (a povinnosť) určovať kritériá kvality, ktorým sám podlieha a ktorými sú hodnotené aj všetky žánrové výhonky, pučiace z jeho rozsiahleho tela. Samozrejme, každý žáner môže mať svoje špecifiká, ale základ je pre všetky rovnaký. Z tohto pohľadu každý výhonok snažiaci sa oddeliť a poprieť kritériá základu je odsúdený na zakapanie, zotlenie a recykláciu.

Druhý pohľad na hlavný prúd ho vidí ako literárny „žáner“ (viem, že mainstream je bezžánrový, len som nenašiel lepšie slovo), ktorý je momentálne najrozsiahlejší a najsilnejší – teda väčšina diel beletrie je tohto „žánru“. Ostatné žánre nie sú jeho podriadenými, ale rovnocennými partnermi, ktorým nemôže svoje kvalitatívne kritériá vnucovať, ale ich „iba“ zdieľať, a tie druhé žánre majú právo dať zdieľaným kritériám vlastnú váhu dôležitosti. V tomto pohľade má význam, aby nejaký žáner vzdoroval a potlačil niektoré kritérium presadzované ťažkou váhou hlavného prúdu, lebo nevyhovuje špecifikám žánru.

Miloš Ferko
09. 09. 2009 09:52

Odpoveď
Odpoveď s citáciou
 [3] literatúra/rituál

Isteže, rozoberal som v článku dva – ba aj viac problémov v jednom.
Čo sa týka rituálov fandomu – náb. extázu asi cíti málokto, ale pocit príslušnosti či súdržnosti s nejakým spoločenstvom asi viacerí. Na Slovensku sú však súvislosti trocha iné.

…A zišiel by sa fundovaný článok o kritériách kvality SF&F tvorby a porovnaní s kvalitatívnymi kritériami mainstreamu.

…nuž toto porovnanie je pre mňa zbytočnou témou – pretože by som tým uznal hranicu, ktorú za hranicu nepovažujem. Literatúra existuje ako jeden celok. Aj vo fandome, rovnako ako v mainstreame máš hodnoty i pahodnoty. Lenže ak sa malá časť ľudí niekde zavrie a bude sa dívať na vlastné pupky, potom vznikne nezdravé parenisko bez vedomostí o dianí vonku…a v tom istým spôsobom spočíva problém.

Ash
09. 09. 2009 09:12

Odpoveď
Odpoveď s citáciou
Reakcia na [5][4] RE: čaro nechceného

Dôvod, prečo som napísal predošlý príspevok, je osobný. Moje vlastné subjektívne kritériá toho, čo sa mi v literatúre páči a čo nie, sa oveľa viac zhodujú s kritériami českého fandomu, než s kritériami hlavného prúdu. No na druhej strane ma rituály fandomu nechávajú chladným a hoci sa na tohtotýždňový IstroCON teším, necítim náboženskú extázu, ale skôr tam idem kvôli pragmatickej výmene názorov a získaniu informácií. Idem na bazár a nie na bohoslužbu.

Preto som si dovolil upozorniť na odlišnosť týchto dvoch javov, hoci sú v českom fandome zmiešané dohromady. A zišiel by sa fundovaný článok o kritériách kvality SF&F tvorby a porovnaní s kvalitatívnymi kritériami mainstreamu.

Miloš Ferko
08. 09. 2009 23:09

Odpoveď
Odpoveď s citáciou
 [5] čaro nechceného

…ono to mal byť v zásade článok proti nadmiere a preceňovaniu tradicionalizmu…ak sa nemýlim, v článku som nepísal o mladých a starých, len v závere som použil farbisté prirovnanie… písal som o nár. obrodení…ako a čo, to je už tam. Medziným aj to, ako treba chápať nedospelosť fandomu…

ale úprimne – ako neúspešný učiteľ naozaj nemám tínejdžrov s ich nadmierou energického pobiehania rád – ale tento článok nechcel byť o tom.
Inak si naozaj nemyslím, že by sa mali ku komusi kamsi kajúcne vinúť – určite ich niečo také ani nenapadne.
Ostatne, vymáhaná úcta je jednou z najtrápnejších vecí na svete.
A so záverečným odstavcom komentára o puberte sa stotožňujem.

Ash
08. 09. 2009 10:40

Odpoveď
Odpoveď s citáciou
 [6] Ad Český fandom a národné obrodenie - 2. časť

Puberta vs životný štýl

Napred musím povedať dve veci:

  1. článok sa mi páčil
  2. som fandomový outsider (pri čítaní rozhovoru Ivana Pullmana s Riddickom a následnej diskusie som len som vypuľoval oči)

Napriek tomu si myslím, že sú v tomto článku zmiešané dokopy dva javy, ktoré môžu vykazovať istú mieru korelácie, ale v princípe sú to odlišné fenomény. Autor tvrdí, že za delením na „našu“ a „ich“ literatúru (a tvorbu celkove) stojí nedospelosť fandomu, mladícke odmietanie „otcovských“ mainstreamových hodnôt a kritérií umeleckosti a hodnotnosti. Prezentuje pohľad vekom zmúdreného kmeťa, ktorý s úsmevom (ironickým? nostalgickým?) hľadí na tlupu zabávajúcich sa tínedžerov, čo si robia zo „starých“ srandu a zároveň ich pateticky zavrhujú, a čaká na časy, keď sa tí tínedžeri sami premenia na vekom zmúdrených kmeťov a kajúcne sa privinú k predtým odmietaným hodnotám otcov.
Ale to nie je jediná cesta. Niektorí z nich sa môžu zmeniť na kmeťov zmúdrených iným spôsobom, ktorí pretvoria svoju mladícku nerozvážnosť do odlišnej podoby, prevezmú iné životné štýly (alebo si vytvoria vlastné). Možno obídu hodnoty otcov, zoberú si kúsky z hodnôt praotcov (proti ktorým sa ich otcovia búrili) a pridajú čosi vlastného. Možno tým zostanú v otcovských očiach navždy pubertiakmi. Možno to za to stojí.