Science fiction a fantasy časopis Fantázia: poviedky, recenzie, reportáže, správy

Disclaimer: Som literárny laik, svoje humanitné vzdelávanie som ukončil maturitou.

Otázka kritérií hodnotenia je podľa mňa kľúčová otázka nielen literatúry, ale umenia všeobecne. Myslím si, že základný problém je v definícii hlavného prúdu.

Môžeme sa naň pozerať ako na esenciu, základ literárnej tvorby, ktorý obsahuje podstatu toho, čo robí literatúru literatúrou. Takýto základ má potom právo (a povinnosť) určovať kritériá kvality, ktorým sám podlieha a ktorými sú hodnotené aj všetky žánrové výhonky, pučiace z jeho rozsiahleho tela. Samozrejme, každý žáner môže mať svoje špecifiká, ale základ je pre všetky rovnaký. Z tohto pohľadu každý výhonok snažiaci sa oddeliť a poprieť kritériá základu je odsúdený na zakapanie, zotlenie a recykláciu.

Druhý pohľad na hlavný prúd ho vidí ako literárny „žáner“ (viem, že mainstream je bezžánrový, len som nenašiel lepšie slovo), ktorý je momentálne najrozsiahlejší a najsilnejší – teda väčšina diel beletrie je tohto „žánru“. Ostatné žánre nie sú jeho podriadenými, ale rovnocennými partnermi, ktorým nemôže svoje kvalitatívne kritériá vnucovať, ale ich „iba“ zdieľať, a tie druhé žánre majú právo dať zdieľaným kritériám vlastnú váhu dôležitosti. V tomto pohľade má význam, aby nejaký žáner vzdoroval a potlačil niektoré kritérium presadzované ťažkou váhou hlavného prúdu, lebo nevyhovuje špecifikám žánru.

Dôvod, prečo som napísal predošlý príspevok, je osobný. Moje vlastné subjektívne kritériá toho, čo sa mi v literatúre páči a čo nie, sa oveľa viac zhodujú s kritériami českého fandomu, než s kritériami hlavného prúdu. No na druhej strane ma rituály fandomu nechávajú chladným a hoci sa na tohtotýždňový IstroCON teším, necítim náboženskú extázu, ale skôr tam idem kvôli pragmatickej výmene názorov a získaniu informácií. Idem na bazár a nie na bohoslužbu.

Preto som si dovolil upozorniť na odlišnosť týchto dvoch javov, hoci sú v českom fandome zmiešané dohromady. A zišiel by sa fundovaný článok o kritériách kvality SF&F tvorby a porovnaní s kvalitatívnymi kritériami mainstreamu.

Puberta vs životný štýl

Napred musím povedať dve veci:

1. článok sa mi páčil
2. som fandomový outsider (pri čítaní rozhovoru Ivana Pullmana s Riddickom a následnej diskusie som len som vypuľoval oči)

Napriek tomu si myslím, že sú v tomto článku zmiešané dokopy dva javy, ktoré môžu vykazovať istú mieru korelácie, ale v princípe sú to odlišné fenomény. Autor tvrdí, že za delením na „našu“ a „ich“ literatúru (a tvorbu celkove) stojí nedospelosť fandomu, mladícke odmietanie „otcovských“ mainstreamových hodnôt a kritérií umeleckosti a hodnotnosti. Prezentuje pohľad vekom zmúdreného kmeťa, ktorý s úsmevom (ironickým? nostalgickým?) hľadí na tlupu zabávajúcich sa tínedžerov, čo si robia zo „starých“ srandu a zároveň ich pateticky zavrhujú, a čaká na časy, keď sa tí tínedžeri sami premenia na vekom zmúdrených kmeťov a kajúcne sa privinú k predtým odmietaným hodnotám otcov.
Ale to nie je jediná cesta. Niektorí z nich sa môžu zmeniť na kmeťov zmúdrených iným spôsobom, ktorí pretvoria svoju mladícku nerozvážnosť do odlišnej podoby, prevezmú iné životné štýly (alebo si vytvoria vlastné). Možno obídu hodnoty otcov, zoberú si kúsky z hodnôt praotcov (proti ktorým sa ich otcovia búrili) a pridajú čosi vlastného. Možno tým zostanú v otcovských očiach navždy pubertiakmi. Možno to za to stojí.