| Súvisiaci článok: Náhľad v okne | Presun | |
| Miloš Ferko 09. 09. 2009 10:58 Odpoveď Odpoveď s citáciou |
[1] mainstream Prívrženci druhého pohľadu by teda mohli špecifikovať, čím sa hlavný
prúd líši od… |
|
| Ash 09. 09. 2009 10:33 Odpoveď Odpoveď s citáciou |
Reakcia na [3][2] kritériá kvality Disclaimer: Som literárny laik, svoje humanitné vzdelávanie som ukončil maturitou. Otázka kritérií hodnotenia je podľa mňa kľúčová otázka nielen literatúry, ale umenia všeobecne. Myslím si, že základný problém je v definícii hlavného prúdu. Môžeme sa naň pozerať ako na esenciu, základ literárnej tvorby, ktorý obsahuje podstatu toho, čo robí literatúru literatúrou. Takýto základ má potom právo (a povinnosť) určovať kritériá kvality, ktorým sám podlieha a ktorými sú hodnotené aj všetky žánrové výhonky, pučiace z jeho rozsiahleho tela. Samozrejme, každý žáner môže mať svoje špecifiká, ale základ je pre všetky rovnaký. Z tohto pohľadu každý výhonok snažiaci sa oddeliť a poprieť kritériá základu je odsúdený na zakapanie, zotlenie a recykláciu. Druhý pohľad na hlavný prúd ho vidí ako literárny „žáner“ (viem, že mainstream je bezžánrový, len som nenašiel lepšie slovo), ktorý je momentálne najrozsiahlejší a najsilnejší – teda väčšina diel beletrie je tohto „žánru“. Ostatné žánre nie sú jeho podriadenými, ale rovnocennými partnermi, ktorým nemôže svoje kvalitatívne kritériá vnucovať, ale ich „iba“ zdieľať, a tie druhé žánre majú právo dať zdieľaným kritériám vlastnú váhu dôležitosti. V tomto pohľade má význam, aby nejaký žáner vzdoroval a potlačil niektoré kritérium presadzované ťažkou váhou hlavného prúdu, lebo nevyhovuje špecifikám žánru. |
|
| Miloš Ferko 09. 09. 2009 09:52 Odpoveď Odpoveď s citáciou |
[3] literatúra/rituál Isteže, rozoberal som v článku dva – ba aj viac problémov
v jednom. …A zišiel by sa fundovaný článok o kritériách kvality SF&F tvorby a porovnaní s kvalitatívnymi kritériami mainstreamu. …nuž toto porovnanie je pre mňa zbytočnou témou – pretože by som tým uznal hranicu, ktorú za hranicu nepovažujem. Literatúra existuje ako jeden celok. Aj vo fandome, rovnako ako v mainstreame máš hodnoty i pahodnoty. Lenže ak sa malá časť ľudí niekde zavrie a bude sa dívať na vlastné pupky, potom vznikne nezdravé parenisko bez vedomostí o dianí vonku…a v tom istým spôsobom spočíva problém. |
|
| Ash 09. 09. 2009 09:12 Odpoveď Odpoveď s citáciou |
Reakcia na [5][4] RE: čaro nechceného Dôvod, prečo som napísal predošlý príspevok, je osobný. Moje vlastné subjektívne kritériá toho, čo sa mi v literatúre páči a čo nie, sa oveľa viac zhodujú s kritériami českého fandomu, než s kritériami hlavného prúdu. No na druhej strane ma rituály fandomu nechávajú chladným a hoci sa na tohtotýždňový IstroCON teším, necítim náboženskú extázu, ale skôr tam idem kvôli pragmatickej výmene názorov a získaniu informácií. Idem na bazár a nie na bohoslužbu. Preto som si dovolil upozorniť na odlišnosť týchto dvoch javov, hoci sú v českom fandome zmiešané dohromady. A zišiel by sa fundovaný článok o kritériách kvality SF&F tvorby a porovnaní s kvalitatívnymi kritériami mainstreamu. |
|
| Miloš Ferko 08. 09. 2009 23:09 Odpoveď Odpoveď s citáciou |
[5] čaro nechceného …ono to mal byť v zásade článok proti nadmiere a preceňovaniu tradicionalizmu…ak sa nemýlim, v článku som nepísal o mladých a starých, len v závere som použil farbisté prirovnanie… písal som o nár. obrodení…ako a čo, to je už tam. Medziným aj to, ako treba chápať nedospelosť fandomu… ale úprimne – ako neúspešný učiteľ naozaj nemám tínejdžrov s ich
nadmierou energického pobiehania rád – ale tento článok nechcel byť
o tom. |
|
| Ash 08. 09. 2009 10:40 Odpoveď Odpoveď s citáciou |
[6] Ad Český fandom a národné obrodenie - 2. časť Puberta vs životný štýl Napred musím povedať dve veci:
Napriek tomu si myslím, že sú v tomto článku zmiešané dokopy dva
javy, ktoré môžu vykazovať istú mieru korelácie, ale v princípe sú to
odlišné fenomény. Autor tvrdí, že za delením na „našu“ a „ich“
literatúru (a tvorbu celkove) stojí nedospelosť fandomu, mladícke odmietanie
„otcovských“ mainstreamových hodnôt a kritérií umeleckosti a
hodnotnosti. Prezentuje pohľad vekom zmúdreného kmeťa, ktorý s úsmevom
(ironickým? nostalgickým?) hľadí na tlupu zabávajúcich sa tínedžerov,
čo si robia zo „starých“ srandu a zároveň ich pateticky zavrhujú, a
čaká na časy, keď sa tí tínedžeri sami premenia na vekom zmúdrených
kmeťov a kajúcne sa privinú k predtým odmietaným hodnotám otcov. |