Science fiction a fantasy časopis Fantázia: poviedky, recenzie, reportáže, správy

su vizie ktore vidim dopredu co sa tyka mojej osoby a mojich bliskych mozno niekto tomu veri niekto nie ale buducnost je us dana nech hocikto urobi hocijaky krok musi tak spravit ,co us

Myslím si, Anjelka, že to, že ty si dlhoročná prispievateľka tejto stránky, ešte neznamená, že nikto nový nemá právo vyjadriť svoj názor.
Alebo sa len tento názor musí zhodovať s tvojím a s názorom ostatných? Nebola si to práve ty, kto na inom mieste Fantázie píše „…každý hodnotí svoj dojem.“
A mimochodom, možno som sa ozvala práve preto, že môj názor bol odlišný, nie???

V každom vyvoláva táto poviedka iné pocity a mne sa náhodou veľmi páčila. A preto, že ma komentáre k nej dosť šokovali, rozhodla som sa pridať aj svoju reakciu, hoci to nerobím veľmi často.

Poviedku pokladám za zaujímavú, neobyčajnú, zvláštnu.
Zapôsobilo na mňa už samotné spracovanie, spôsob rozprávania. Autor nepíše „Vidím tvoju budúcnosť…“, ale „Videl som tvoju budúcnosť…“ To sa dá, samozrejme, poňať rozličným spôsobom, ale moja okamžitá predstava bola, že autor sa, obrazne povedané, preniesol do budúcnosti a tu videl to, čo videl – skazu, svet budúcnosti, a bol svedkom toho, čo sa dialo – príbehu, ktorý sa tu odohrával (Svetlo vykúkalo z tieňa mesiaca a svetelný lúč sa blížil k tebe.)
Toto by som nazvala prvkami sci-fi, fantázie, veď predsa hovorí o budúcnosti, dokonca s využitím dejových prvkov, teda rozpráva i príbeh z budúcna.
Autor nepodáva vízie, čo si myslí, že sa stane, ale akoby bol toho svedkom. No a teraz mi to, čo mal možnosť vidieť, rozpráva – mne, ktorú tam videl ( Ty si bežal k úkrytu, pod zem.)
Tu nachádzam niekoľko dôležitých faktov: autor rozpráva príbeh ( jeho súčasťou je i replika, prehovor postavy ) spojený s opisom budúcnosti ( aj keď sa možno niektoré zo spomenutých vecí pomaly stávajú realitou, mnoho z nich ňou ešte stále nie je, ide teda o veci, ktoré ešte nie sú reálne, teda sú vymyslené) z čoho mi vyplývajú prvky sci-fi alebo „fantastična“, ktoré podľa mňa, teda, v príspevku nechýbali, a autor sa prihovára konkrétnej osobe – mne a rozpráva mi môj vlastný príbeh z budúcna, ktoré, opakujem, akoby videl. Zaujímavé, nie? Preto nepíše ani „videl som budúcnosť“, ani „vidím moju budúcnosť“, ani
„vidím tvoju budúcnosť“, ale to „ videl som tvoju budúcnosť…“ a používa ďalej práve túto formu. Tým pre mňa autor vytvoril výnimočný dojem.

Ďalej by som veľmi kladne hodnotila umelecké spracovanie myšlienok, teda tvorené vety, a gramatiku.
No a napokon ma zaujali celkové predstavy, autorova predstavivosť.

Nakoniec by som sa chcela vyjadriť k záveru príspevku. Opäť si myslím, že autorovi nemožno nič vytknúť, veď úvahový slohový postup je súčasťou takmer každého epického diela a každý autor môže do svojho diela vkladať úvahy, problémy a ich možné riešenia – možno to len nerobí tak okato, a preto to v tomto prípade mohlo vyznieť až prehnane. Ale ja i záver beriem v pohode, obsahoval veľmi pekné myšlienky. Čo chcel autor povedať poviedkou, zhrnul v závere.

V úplnom závere by som ešte chcela pripomenúť, že pri hodnotení poviedok či akéhokoľvek iného diela je dôležité nemýliť si kritiku s urážaním, ktoré určite nie je cieľom tejto stránky.
Myslím si, že jedno zo základných pravidiel dobrej kritiky je – kritizujem dielo, nie autora! Každá urážka patriaca autorovi iba znižuje kvalitu recenzie či kritiky. To isté píše aj pán Ferko v jednom z príspevkov na tejto stránke, citujem: „Útoky osobného rázu voči spisovateľovi sú nehodné skutočného recenzenta.“

Len toľko som chcela a dúfam, že autor nám ponúkne ešte množstvo iných poviedok, ktoré určite stoja zato.

Agitka ultra zelených, nie poviedka.

…autora = Greenpeace

Ou tak teraz nemám slov. Čo to bolo? Letáčik z Greenpeacu? Lebo materiály s podobným obsahom mi pravidelne chodia domov a nemyslím, že je potrebné o tom ešte písať aj mikropoviedky, alebo vôbec o tom písať . A nieto ešte v súťaži s fantasy námetom. Nič nové, nič zaujímavé, nič prínosné. Podľa mňa úplne zbytočná práca, kt. pochybujem že nájde pochopenie, lebo predsa všetci vieme, čo sa deje a akékoľvek patetické reči o tom len pohoršujú, nie motivujú k zlepšeniu situácie alebo čo už bolo cieľom.
Ak máš potrebu hlásať podobné posolstvá, kontaktuj príslušné organizácie, radi ťa príjmu medzi seba a spravia si z teba… hovorcu? Ak teda už niečo také nerobíš…
Ok, koniec mojich osobných úvah nad trafenosťou tejto akože poviedky. :-))