Science fiction a fantasy časopis Fantázia: poviedky, recenzie, reportáže, správy

Napríklad dievčence v minisukniach pri ceste okolo Žiaru nad

Hronom.

To je nejaký interný stredoslovenský metahumor? :)

Premýšľam, či sa škatuľa používa v prenesenom význame iba hen okolo Zvolena.
Ale žijem tu už dlho, tak som si nie istý. ;)

z inej recenzie, teda skor obhajoby, Frantiska Vrbenska: Existují dva druhy příběhů. Ty první působí dojmem výjimečnosti, zdají se zvláštní a neobvyklé (taky jich ubývá). Ty druhé se dají shrnout pár slovy a jejich zápletky jsou jako z konfekce. Víc u nich záleží na způsobu, jak jsou vyprávěny, na co všechno navazují, jaké kulturní anebo niterné asociace vyvolají. Víc než ty první rozdělují veřejné mínění podle toho, jak koho zasáhly, do jaké míry se kryjí s jeho představami a podvědomím.

Keď niekto stratí aj škatuľku… tomu sa hovorí životná tragédia.

Napríklad dievčence v minisukniach pri ceste okolo Žiaru nad Hronom.

Ozaj, ktovie či niekedy uvidíme charakterového herca Worthingtona v
nejakej inej úlohe než ako kyborga alebo androida?

Ešte je mladý, Saš, daj mu čas. Aj herci fungujú na archetypy ;-)
Najprv sa presadia určitou škatuľkou, keď sú z nich hviezdy, začnú rozprávať o tom, ako v tej škatuľke byť nechcú… a potom z nej niektorí úspešne vyjdú, iní nevyjdú a ďalší sa proste stratia… aj so škatuľkou.

Vidieť takýto film náhodne, človek krochká pôžitkom. Ale keď už ide do kina hneď niekoľko krát (v ZA sa ešte stále kupujú lístky na Avatara pár dní vopred) a zaplatí 7 €, chce mať zážitok aj vizuálny, aj obsahový, to je jasné. Rada pre múdrejších: netreba sa dopredu príliš tešiť, rada pre mladších: Statočné srdce je dead, nech žije Avatar! :-)