Science fiction a fantasy časopis Fantázia: poviedky, recenzie, reportáže, správy

Smrť vo fantastike má svoje miesto..resp. ľudia, ktorým smrť vzala blízkych. Takých námetov nie je veľa, tak si to vážte . Mne sa to páčilo, tie halucinogénne scény na konci,,.no ako by ste vnímali svet vy, keby Vám zomreli vaši najbližší, ktorých ste milovali z celého srdca a žili ste len pre nich? Váš svet by sa zrútil ako domček z kariet. Potom by vám bolo jedno, čo je realita, čo blud a halucinácia (vytvorená trebárs aj sám sebe). Život by Vás nebavil a chceli by ste odísť za svojimi blízkymi. Nenávideli by ste všetko a všetkých a na všetko by ste kašlali…
asi tak
podla mňa slušný opis takejto situácie, aj keď podotýkam, že zažiť to naozaj je oveľa oveľa horšie, človek by sa mohol navždy dosať „mimo realitu.“ Stane sa duchom vo svete živých.

Nudné, neskutočne pomaly sa to ťahalo. Takmer som to nedočítal. Mám pocit, že z Tvojich prác majhoršia. Súhlasím s Anjelkou, netreba tu zahltiť OP niekoľkými priemernými poviedkami, ale radšej jednou hustou, ktorá vyrazí dych. :)) Hádam nabudúce

No v pohode, napíš to ) Už nič, neboj…

No neni za čo. Veď na to sme tu aby sme si vzájomne komentovali dielka. Pri čom ma napadá, kde sú dnes všetci? Nejako málo sa nás dnes zatiaľ vyjadrilo a to už je večer. „Ľudia sem sa všetci kde ste…“ :)

Inak si sa celkom rozpísal pozerám, že už tretia poviedka v 1 kole. Ak máš aj niečo dlhšie a stál by si o zhodnotenie, rád by som si to prečítal (zamec.richard@gmail.com)

Taký priemer.
Začiatok bol celkom dobrý, ale sem tam ma vyrušili vety, ktoré mi nesadli (rozoberiem nižšie). No a tá záverečná časť kde sa zrazu zjavil biely srnec a holuby spustili svoj šturm bola dosť zmätená. Nebolo napríklad jasné, kde sa ten srnec zjavil – dosť mi to tam vadilo. Proste to chcelo viac opisu, to že bol 20 metrov od neho je irelevantné a nestačilo to. Potom o čosi nižšie je zrazu „Ako socha v strede, turistami preplneného námestia.“ ? A chlap mal pritom stáť na streche 24 poschodovej budovy. No neviem… A čudné vety pribudli aj v závere, tak poďme na to:

„A ten slizký vrah dostal len 5 rokov. Ani nie v najťažšej, nápravnovýchovnej skupine.“ – chápem že bol ovplyvnený stratou najbližších, ale fakt by takto uvažoval? A ešte keď vedel, že dostal mikospánok – keby bol na mol ožratý tak nepoviem. Ako toto mi nesedelo subjektívne, takže to neberem ako chybu.

„…so svalmi, ktoré ihrali pod snehovou kožou, ako spleť živých, hemžiacich sa červíkov.“ – čudné prirovnanie, nehodí sa. Miesto snehovou asi lepšie snehobielou

„Pozeral na zem, hľadal kameň, niečo silné, zabíjajúce, no v tej roztržitej chvíľke, nezbadal nič.“ – zabíjajúce sa sem totálne nehodí a veta je celkovo čudne poskladaná

„Prekole ho niečím život berúcim, umlčí to prekliatie a už nikdy, nikoho nezbedačí.“ – podobne. Koľko „život berúcich“ nástrojov mal na tej streche k dispozícii?

„Trepotal vo vzduchu, skoro na mieste a otváral pritom nenásytný, žltý zobáčik.“ – mestské holuby majú zobáky šedé. A podľa mňa sa zdrobnenina zobáčik už nehodí na vtáka tejto veľkosti. Veta samotná mi potom evokuje skôr nejakého kolibríka, orieška, sýkorku…

„Bože, toľká krása, mráčik nasraných holubov, bratov, sestier a sesterníc z celého kraja, prileteli pozorovať jeho súboj.“ – podivné

„Vytrvalo a bez záujmu zazeral, no netváril sa nijak.“ – hmm a ako sa srnec môže tváriť?

„Svet zhasol, ako dohorená sviečka a hneď na to, sa tá istá nepríjemná scénka odohrala aj v jeho ostatkovom oku.“ – neviem nezhasol mu ten svet až po vyklovnutí „ostatkového“ oka? A miesto toho slova by sa viac hodilo niečo iné (pravé/ľavé napr.)

Je zjavné, že máš ešte dosť problémy zrozumiteľne dostať na papier to, čo máš v hlave. Ale to je problém nás všetkých nováčikov, mňa nevynímajúc. Dúfam, že som ťa svojim komentárom neurazil, nebol to môj zámer.
Z toho aký dlhý komentár som bol ochotný napísať usudzujem, že príbeh ma napriek všetkým nedostatkom celkom zaujal :)