Science fiction a fantasy časopis Fantázia: poviedky, recenzie, reportáže, správy

Áno, milá poviedka. Depresívna, smutná. Obsahuje myšlienku nad ktorou sa oplatí zamyslieť – prebúdzanie dávno mŕtvych ľudí, zväčša slávnych, je otrepaná téma, väčšinou zameraná na prekvapenie a neschopnosť človeka sa prispôsobiť (čo to tak nazvať „frankensteiniz­mus“?
:-). Toto je iný, ľudský pohľad. Človek je tvor prispôsobivý, ale čo ďalej? Umelecké duše bývajú citlivejšie na stratu inšpirácie. A čo potom géniovia, ktorí boli vlastne šialencami. No, skrátka povedané, poviedka sa autorke vydarila. Aj štylisticky je vybrúsená, možno jediný rušivý moment bolo nevhodné použitie slova „posádka“ v druhom odstavci. V roku 1791 sa slovo posádka používalo akurát pri lodiach a aj dnes len tak podobne. No nehodí sa to na auto a už vôbec nie koč (no ale proti gustu žiaden dišputát).

„Človek má korene ako strom. Hlboké a citlivé…
Viem, že to znie pateticky…“
Ano, trochu pateticky a trochu lopatisticky.
Ale inak je to pekne.